Zďaleka nie každý autor získa slávu a dosiahne uznanie už počas života. A o málokom je možné, v rámci žánrovej literatúry, povedať, že je veľmajster. Brian Lumley je už žijúcou legendou a ešte žijúcim klasikom. Áno, o jeho najlepších dielach sa dá povedať, že je to moderná klasika. A čo označenie "veľmajster"? Nie je to trochu prehnané, azda príliš nadsadené? Lenže on sa tým titulom honosí oficiálne! Takže Veľmajster s veľkým "V"! Titul získal v roku 1998 a ocitol sa tak v milej spoločnosti ďalších korunovaných spolu s Robertom Blochom, Stephenom Kingom, Anne Riceovou či Clive Barkerom a ďalšími zvučnými menami.

A čo ostatné úspechy a ocenenia? Nominácia na Svetovú cenu fantasy za najlepšiu poviedku a udelenie ceny za životné dielo, nomináciu na Cenu Brama Stokera za najlepšiu zbierku poviedok a udelenie ceny za celoživotný prínos pre žáner a niekoľkonásobnú nomináciu na Britskú cenu fantasy. Trikrát za poviedku, dvakrát za román a jedenkrát za zbierku poviedok, pričom raz sa mu podarilo nomináciu za najlepšiu poviedku premeniť i na výhru. Nehovoriac o tom, že zastával i funkciu prezidenta Asociácie hororových autorov. Čo viac si môže spisovateľ oddaný strašidelnej literatúre a weird fiction priať? Azda už len to finančné zabezpečenie na staré kolená. Aj milovník slova a makabrózna musí predsa z niečoho žiť a odvrhnúť úplne hmotné statky predsa len v materialistickom svete nie je rozumné. Ale aj v tomto smere dostal ocenenie, teraz už nielen vďačný potlesk publika na nejakom cone, no aj finančné, a vo vrchovatej miere, keď sa viaceré jeho knihy predávali nad očakávanie dobre.

Áno, občas je spravodlivosti učinené zadosť. Našťastie už dávno pominuli tie doby obskúrnych autorov, ktorí prežívali a doslova živorili, a ktorých podivuhodné diela museli objaviť, oprášiť a z temnoty na svetlo vyniesť húfy ich obdivovateľov, no žiaľ, už dávno po smrti týchto prekliatych prozaikov.

Brian Lumley (1937) sa narodil v dedine Horden v grófstve (čo nie je nič iné, ako vznešene archaické označenie pre kraj v Anglicku, ako administratívnu a územnú jednotku) Durham. Ak by som veril na náhody (na ktoré, samozrejme, neverím, lebo len máločo je skutočnou náhodou) povedal by som, že rok jeho narodenia je krásnou náhodou. Náš budúci slávny autor sa prvýkrát nadýchol pozemského vzduchu len o pár mesiacov neskôr, ako skonal jeho neskorší veľký literárny vzor; človek, ktorého dielo ho priviedlo k strašidelnej próze a k slobodnému povolaniu spisovateľa. Nehovorím o nikom inom ako o samotnom H. P. Lovecraftovi. Ten na dlhé roky určil jeho spisovateľkú dráhu, ale dá sa povedať, že ovplyvnil i celý jeho osud. Ale trochu predbieham. Najskôr tu boli iné knihy a iné záujmy, väčšmi science fiction než horor. Napokon svoj príklon k sci-fi sám po mnohých rokoch zúročí v niektorých svojich knihách. No opäť predbieham. V tých časoch násťročných liet ešte Lumley nepíše, len číta. A veľmi rád! Po tom, ako naďabí na poviedku napísanú v štýle Lovecrafta a na jeho počesť, od veľkého Roberta Blocha, učaruje mu i tento druh literatúry. To je jeho prvé stretnutie s Lovecraftom, kozmickou hrôzou, mýtom Cthulhu a i weird fiction ako takou. Na niekoľko rokov je to však stretnutie jediné. Môžeme však už hovoriť o zásnubách. Bol zasľúbený temnote a oddať sa jej mal naplno, keď natrafil na knihu, ktorá pochádzala už priamo z Lovecraftovho pera. Zbierka poviedok ho natoľko uchvátila, že začal postupne zbierať celé maestrovo dielo. Niektoré prózy však stále nevedel zohnať, nečudo, bola iná doba a podaktoré knihy vzdorovali pátračskému úsiliu tvrdošijnejšie než iné. To, čo nemohlo vyriešiť pár kliknutí v internetovom prehliadači, dokázalo odhodlanie a jeden list.

Lumley napísal priamo Augustovi Derlethovi, nakladateľovi Arkham House, a tiež spisovateľovi – Lovecraftovom neúnavnom pokračovateľovi, vďaka ktorému chápadlá hrozivého Cthulhu postupne oblapili celý svet. Ten nielenže chýbajúce knihy mladému nadšencovi poskytol, ale inicioval tak aj plodnú diskusiu na diaľku. Obaja horeli rovnakou láskou k čudesným príbehom a boli zaľúbení do Lovecaftových próz, nečudo, že si dobre porozumeli. Derleth bol ale neúnavný hľadač nových talentov, ktorých potreboval do svojej autorskej stajne. V mladom Britovi vytušil literárne nadanie. Vzápätí prišla ponuka. Znela asi nejako takto: zostavujem antológiu v duchu H. P. L., nechceli by ste prispieť? A tak sa začala jedna kariéra...

A Lumley písal. Písal čoraz viac a čoraz lepšie. Bol koniec 60. rokov, Lovecraftova vychýrenosť sa šplhala k pomyselnému vrcholu a stále stúpala (kam až?) a hlad po tomto type príbehov neslabol. Najprv to boli pastiše na maestrove diela, neskôr sa ale píšucemu anglickéhu fanúšikovi podarilo nevídané a predbehol tak mnohých iných. Vytvoril si vlastný štýl a hoci boli tie prózy i "tradicionalistické" a skrz-naskrz "lovecraftoidné" (napokon tak sa i žiadalo), neuspokojil sa len s napodobňovaním, nech aj akokoľvek šikovným, ale vniesol do toho niečo vlastné... vydal sa svojou vlastnou autorskou cestou a postupoval nezadržateľne vpred. Najskôr to boli jednotlivé poviedky v antológiách a časopisoch, potom prišli vlastné zbierky a napokon i romány. Veľa, veľa poviedok a nemalé množstvo románov. Ak sa tie prvé niesli v znamení Lovecrafta, tie neskoršie sa nachádzali už v znamení Lumleyho. Lumley vie byť ako originálny a pôvodný, tak aj oddane verný svojmu prvotnému vzoru a idolu. Je na jednej strane úctyhodne klasický, na strane inej zas odvážne moderný.

Takto to znie jednoducho: ale dlhú cestu som vtesnal na pár riadkov. Lumley sa totižto upísal armáde, slúžil v radoch vojenskej polície a vyslúžil si hodnosť. Až po "odkrútení" 22 rokov zavesil uniformu nadobro na vešiak a stal sa profesionálnym spisovateľom. Už bol dávno etablovaným autorom. Ale je niečo celkom iné pokúsiť sa písaním živiť. Úspech prišiel s prelomovým Nekroskopom. Novátorskou hororovou sériou, ktorá kombinuje parapsychickú a upírsku tematiku do príťažlivého koktejlu hrôzy a napätia. To, čo malo byť pôvodne trilógiou sa rozrástlo na pentalógiu a postupne pribúdali ďalšie a ďalšie nadväzné série, takže nakoniec má sága 18 (!) kníh. Šestnásť románov a dve zbierky poviedok. Už v Británii zaznamenala séria úspech, ale s americkým vydaním, ktoré sa vyšplhalo na rebríčky bestsellerov, si mohol autor konečne vydýchnuť a povedať si – som za vodou! Odteraz píšem hlavne pre radosť!!! A niežeby som tak vlastne nerobil aj doteraz! Nekroskop je dodnes takou autorovou známkou či značkou, pojem na poli žánrovej literatúry a napokon už aj malou legendou. Ak niekde uvidíte pochmúrno-pitoreskné obálky týchto kníh, pochopíte, prečo majú takú nezameniteľnú auru.

Ale to nie je, samozrejme, všetko. Bohatá autorova bibliografia sa skladá z viacerých významných príspevkov nielen do "mýtu Cthulhu", ale aj do ďalšieho Lovecraftovho zaujímavého, hoci menej známeho konceptu či univerza, ak chcete – tzv. "snového cyklu", ktorý má bližšie k fantasy, ale desivých prvkov sa nevzdáva. Jedným z jeho najvýraznejších príspevkov do lovecraftovskej knižnice je sympatická a výrazná postava menom Titus Crow, ktorého autor uvrhne do víru kozmických hrôz. V jeho príbehoch sa snúbi hororová a dobrodužná próza do podmanivej žánrovej zmesi. A ako sám Lumley poznamenáva: (na rozdiel od Lovecraftových)

Ale týmto sa počet nekončí. Knižných sérií je viac, samostatných románov takisto a netreba ani zabúdať na skvelé poviedky, ktoré sú zozbierané a prezentované hneď niekoľkými knižnými vydaniami. Lumley nie je konzistentný autor, je to plodný autor hýriaci bizarnými nápadmi, pohybujúcim sa naprieč všemožnými fantastickýmí žánrami a podžánrami, jednou nohou ale vždy pevne stojaci na pôde strašidelnej krajiny. Nie všetko je na rovnakej úrovni a o literárnej kvalite niektorých diel sa dá s úspechom pochybovať, ale vždy prináša strach... a kopec zábavy! A v tých najlepších prácach, kde dokazuje, že je skutočne výborným spisovateľom, zaznievajú ozveny, echá skutočného desu. Vidno, že je to autor, ktorý k téme pristupuje s láskou. Čo viac si môže čitateľ želať?

A čo viac si môže želať autor, než priazeň – ako on volá svojich fanúšikov – "oddaných čitateľov"?

Už len dopriať si cesty po Európe. Lumley cestuje veľmi rád a pokiaľ je vašou obľúbenou dovolenkovou destináciou Stredozemné more, špeciálne grécke ostrovy, môže sa vám stať, že narazíte na svojrázneho starého pána s jeho neodmysliteľnou viazankou (stavím sa, že ju neskladá ani na plážovom rezorte a stavím sa s vami, že i v tomto pokročilom veku si nasadzuje plutvy a potápačské okuliare). Len dajte pozor, ak sa s ním vydáte potápať. Možno posledné dojmy vo vašom živote potom budú len slnko, more a... tichý výkrik!

A len tak na okraj, Lumley miluje mačky - ostatne, ako i kedysi Lovecraft... (mal svojho kocúra Jaspera, ktorý sa dožil krásnych 17 rokov).

Dagonův zvon

Davidův červ

Druhé přání

Hadlokářův syn

Haggopian

Kyperská lastura

Mrtvý Eddy

Nekros

Piknikáři

Plodnice

Šeptač

Tencí lidé

Umouněnec

Výzva

Zadní řada

Nekroskop (Polaris/Leonardo, 1994 ; Polaris, 2005, 2012)

Nekroskop II (Polaris, 1996, 2008)

Nekroskop III (Polaris, 1998, 2017)

Nekroskop IV (Polaris, 1999)

Nekroskop V (Polaris, 2000)

Nekroskop VI (Polaris, 2002, 2010)

Nekroskop VII (Polaris, 2003)

Nekroskop VIII (Polaris, 2004)

Nekroskop IX (Polaris, 2005)

Nekroskop X (Polaris, 2006)

Nekroskop XI (Polaris, 2008)

Nekroskop XII (Polaris, 2009)

Nekroskop XIII (Polaris, 2010)

Nekroskop XIV (Polaris, 2010)

Nekroskop XV (Polaris, 2012)

Möbiovské vraždy (Talpress, 2014)

Nekros a jiné noční můry (Polaris, 1999, 2014)