Hanblivý Conan a bard (Píseň oceli)
Edice Pevnost nám už dlhé roky prináša to najlepšie z českej fantastickej scény. Dnes sa pozrieme na knižný debut Michaely Merglovej, Píseň oceli z roku 2019.
Píseň oceli je celou svojou podstatou klasická fantasy typu meč a mágia, ale ja by som ju ešte bližšie špecifikoval ako zaklínačovskú fantasy, žáner tak typický pre česko-slovensko-poľskú scénu. Autorka však uvádza ako svoje inšpirácie aj ďalších klasikov žánru, Gemmela a Howarda.
Michaela Merglová patrí medzi novú krv českej scény. Debutovala poviedkou v zborníku Kočas 2015 a zožala viacero úspechov v súťažiach, napr. bola trikrát vyhlásená za Lady rádu fantasy v súťaži o najlepšiu fantasy. V roku 2019 v edícii Pevnost svoj knižný debut Píseň oceli. Odvtedy napísala pokračovanie Píseň severu (2021), recenziu na ktoré uverejníme zajtra, a samostatný román Prokletá věž.
Knihu tvorí zbierka užšie naviazaných noviel a poviedok odohrávajúcich sa v nedlhom časovom odstupe v panstve menom Duss. Dej sa točí okolo postáv barda Minnangara a horala Cuchenana. Tieto mená sú jedno z mála vecí, čo mi na tejto knihe prekážali. Vykazujú príznačnú snahu autorov, aby mená zneli neobyčajne. Pritom však v tomto prípade nie sú obzvlášť ľubozvučné.
Ak si knihu vezmeme ako celok, ide o zanedbateľný detail. Samotné príbehy síce človeka neposadia na zadok ani ho neohúria nejakou originalitou, ale sú naozaj skvelo napísané a čítajú sa takmer samé. Nechýba v nich akcia a drsnosť, dialógy ostré aj vtipné, odseknuté hlavy a opisy ženských predností tak vášnivé a šteklivé, že čitateľovi sa v žilách hneď spení krv. Kniha pritom miestami pôsobila až rozprávkovo. Tieto prvky však autorka skombinovala s mečom a mágiou tak, že vlastne fungovali skvelo, a celkom šikovne použila aj jednoduchú poetiku. Plus pár pikantnejších veršíkov na okorenenie k tomu.
Postavy Cuchenana a Minangara ma naozaj bavili. Cuchenan mi prišiel ako hanblivý barbar Conan s nejakou tou kvapkou Geralta z Rivie a Minangar mi pripadal ako... bard, pri ktorom si žiadna žena nemôže byť istá, že jej sukňa zostane na svojom mieste, a ktorý má ku všetkému nejaký drzý komentár. Pritom však nie je len prázdny generátor vtipných hlášiek a útekov z milenkinej postele pred rozzúreným manželom so sekerou v ruke. Má aj svoju minulosť, pocity aj strasti, s ktorými sa vyrovnáva, podobne ako aj jeho parťák Cuchenan. Chémia medzi hrdinami funguje a ich priateľstvo a podpichovanie čitateľa rozhodne baví. Skvelé sú aj vedľajšie postavy, ktoré sa v príbehoch objavujú, ich charaktery sú výrazné a čitateľ na nich po pár minútach nezabudne. Autorka tiež jemne načrtla svet, kde sa dej odohráva, a osobne si myslím, že aj keď nemá nejakú obzvlášť veľkú hĺbku, tvorí pre príbehy príjemný podmaz.
Vybrať ktorá poviedka je najlepšia je celkom ťažké, keďže každá mala svoje prednosti.
Záver: Suma sumárum je Píseň oceli skvelý fantasy výlet, ktorý zvládnete prečítať na pár posedení. Postavy sú sympatické a fungujú skvelo. Dej je plný akcie, vtipu a skvelej spisovateľskej zručnosti. Niekto by mu mohol vytknúť prílišnú rozprávkovosť či neoriginalitu. Na prvú pripomienku by som reagoval, že to z môjho pohľadu zapadlo do žánru skvelo, na druhú, že v súčasnosti v písaní nejde ani tak o originalitu ako o podanie. Ak hľadáte fajnovú odpočinkovku na cesty či na oddych, Píseň oceli je rozhodne pre vás.
Hodnotenie: 8,5/10
Michaela Merglová - Píseň oceli
Vydavateľstvo: Epocha
Vydanie: prvé
Rok vydania: 2019
Počet strán: 600
Väzba: paperback
ISBN: 978-80-7557-220-2
Najčítanejšie
Najčítanejšie
Dearon
Som veľký fanúšik fantastiky, predovšetkým žánru fantasy. Dávam prednosť hlavne klasike ako Tolkien, Kay či Williams ale nepohrdnem ani drsnejšími vecami ako Sapkowski, Martin či Červenák.