Hrdinovia tvoria druhý diel trilógie. Kým v prvom diele s názvom Mýty nám Fry vyrozprával najmä príbehy bohov, v tom druhom sa obracia na zem k výnimočným smrteľníkom. Od Persea cez Herakla po Thesea autor čitateľa zoznamuje so slávnymi členmi antickej "Ligy spravodlivosti" a ich dobrodružstvami. Budú pritom bojovať rovnako s príšerami, ako aj s vlastnými charakterovými chybami.

Hrdinovia (ako aj Mýty) sa žánrovo ťažko zaraďujú. Ako sme si mohli všimnúť už pri čítaní prvého dielu, do beletristického rozprávania sú v hojnom množstve primiešané faktografické poznámky pod čiarou i autorove úvahy a hodnotenia. Od tisícok iných spracovaní a verzií gréckych bájí sa ale Fryove knihy najviac líšia dialógmi pripomínajúcimi komické skeče. Humorom však samotných hrdinov ani ich príbehy nezosmiešňuje, skôr odľahčuje a oživuje, vytvára nečakané spojenia s naším svetom. Keď Danae hreší syna Persea, že sa opil na kráľovej hostine, vidíte v nej vlastnú mamu po svojom neskorom návrate z diskotéky. Keď Atlas „koučuje“ Herakla, ako správne držať oblohu, aby ho neseklo v krížoch, akoby ste počuli trénera z fitka a tak ďalej. Antickí hrdinovia potom už nie sú takí vzdialení, spoznávate v nich ľudí ako vy či ja a ľahšie sa s nimi skamarátite.

Oproti Mýtom sa Hrdinovia čítajú rýchlejšie a plynulejšie. Miestami síce pretrváva záplava mien a názvov, ale tentoraz nechýba obsah, zaradených bájí ubudlo a dej sa člení na dlhšie celky – životy jednotlivých hrdinov. Aj rozsiahlejšie časti, napríklad Heraklove úlohy či výpravu za zlatým rúnom, som čítala na posedenie.

Osudy hrdinov sa prelínajú, a hoci nie sú nevyhnutne vyrozprávané v chronologickom poradí, Fry robí všetko preto, aby sa vám nemotali. Z mnohých verzií mýtov vyberá tak, aby si čo najmenej odporovali – pokiaľ je to pri nespočetne ráz prerozprávaných príbehoch možné. Okrem toho sa často zamýšľa nad rôznymi interpretáciami mýtov a kladie pritom otázky, ktoré prinútia k hlbšej úvahe aj čitateľa.

Postavy v jeho podaní sú trojrozmerné, rovnako sa venuje ich dobrým stránkami i neduhom. Ako základ si pritom vybral slávne hry gréckych dramatikov. V tých napriek ich veku nechýba hĺbka postáv ani vnútorný konflikt, a to všetko sa prenáša i do Fryovej knihy.

Oproti prvému dielu sa zmenili prekladatelia. Jazykovo je slovenské vydanie stále na veľmi vysokej úrovni a vyššie ako vo väčšine ostatných slovenských vydavateľstiev. Tentoraz mi ale úplne vždy nesadol výber slov či formulácií, napríklad používanie prídavného mena chytrý na miestach, kde je síce podľa slovníkovej definície možné, ale viac by sa mi tam hodili niektoré jeho synonymá.

Grécka mytológia predstavuje základný kameň našej kultúry. Jej príbehy poznáme v toľkých verziách, spracovaniach a obmenách, až človeku môžu pripadať ako labyrint nie nepodobný tomu slávnemu krétskemu. Nehovorím, že sa v ňom nestratíte. Stephen Fry vás ale do bludiska nehodí bez pomoci. Poznámky pod čiarou, register mien, odkazy a náznaky v samotnom texte či plynulý jednoduchý štýl spolu tvoria literárny ekvivalent Ariadninej nite, a tak druhý výlet do antiky bude hladký, zábavný a plný inšpirácie.

Dúfam, že najneskôr do ďalších Vianoc sa dočkáme i záverečnej knihy Fryovej série s názvom Trója.

Zábavné, ale zároveň podnecujúce k zamysleniu

Známe príbehy vyrozprávané zo sviežeho uhla pohľadu

Ak máte radi anglický humor, dialógy vám pošteklia bránicu

Informačne nasýtené.

Autorove vsuvky môžu brániť ponoreniu do deja.

Vydavateľstvo: Tatran

Vydanie: prvé

Rok vydania: 2021

Strán: 371

ISBN: 978-80-222-1225-0

Preklad: Klaudia Feketeová, Jozef Ferencz

Ďakujeme vydavateľstvu Tatran za recenzný výtlačok.

Ak sa vám páčia moderné spracovania mýtov, možno vás zaujmú knihy Madeline Millerovej: