Recenzia: Rudý vrabčák a tancujúci Kotleta
Vesmír je kruté miesto. To spoznala posádka lode Kraksna v deň, keď Zem obsadili mimozemšťania. Aj keď sa jej podarilo agresívnej rase enlilov dostať z pazúrov a ubrániť si slobodu, aby si ju udržala, musela začať pracovať pre vesmírnu mafiu. Teraz ale kapitán Moravec, poručík Vojcechovský, technik Vodička, profesorka Krasiński, kuchár Guiseppe a aj tajomná Amanda dostávajú príležitosť sa s Enlilmi znovu stretnúť. Planéta Tisícich svetiel je novým terčom ich invázie a mafia ich posiela práve tam. Ideálna práca pre kapitána Bouchača a lorda Mrdáka. Recenzia štvrtej časti Legie s názvom Rudý vrabčák.
„Vážne by som chcel vidieť Františka Kotletu tancovať nejaký twist“, bola asi prvá myšlienka po dočítaní najnovšej Legie. Viem si to živo predstaviť: nahodený v sáčku, trsajúci na parkete v rýchlom rytme trubiek a gitár, predvádzajúc pri tom šialené piruety. Krásna predstava. Alebo nie? V každom prípade musí byť veľkým fanúšikom hudby, pretože jeho nová Legie je nasiaknutá rytmom vlniacich sa tiel. Tých mimozemských. A humorom. Akciou. A vlastne všetkým tým, čo máme na jeho tvorbe radi.
Nová, v poradí už štvrtá Legie vyšla tesne pred Vianocami. Tak, ako sa na riadny vianočný darček patrí. Znova stretávame posádku Kraksny, ktorá mukluje v službách mafiánskej hydiny. Tentoraz dostala za úlohu prepašovať z hmyzej planéty, na ktorú sa chystá zaútočiť Spoločenstvo (tí zlí), von vysokopostaveného šľachtica aj s jeho garderóbou. Že sa všetko zvrtne, naši hrdinovia budú musieť vziať omnoho nebezpečnejší náhradný job a opäť zdrhať s nohami na ramenách, je asi každému jasné. Aby toho nebolo málo, do cesty sa im pripletie sympatický hmyzí rebel i femme fatale oboch slovanských gerojov a napokon budú dokonca riskovať svoje najdrahocennejšie orgány (nie, nie mozgy). Skrátka a dobre, šialené krvavé vesmírne dobrodružstvo.
Leoš sa k Legii vrátil po dvoch častiach, ktoré písala jeho kolegyňa Kristýna Sněgoňová. A hoci mám Kristýninu tvorbu rád, práve pri Leošovi mám pocit, že došlo k akejsi náprave celej série, ktorá sa po dvoch viac–menej príbehových odbočkách znova dostala na trať posúvajúcu príbeh dopredu. Prvé, čo musel vymyslieť je, ako vymaniť posádku renegátov spod vplyvu mafie. Bolo to nutné, pretože Legie bola nastavená ako epické dobrodružstvo, ktoré sa snaží o vyslobodenie Zeme spod jarma mimozemského Spoločenstva. V tomto ohľade predstavovala slepačia mafia, nech nám láskavo ctení zástupcovia vznešenej rasy Huntov odpustia, neustálu prekážku, keďže by sa pôvodný cieľ zredukoval na misie bočné pre Huntov a dlhodobé plány Legie by ostali v nedohľadne.
Veľkým plusom pre nás hnidopišských puntičkárov je fakt, že sa znova vrátil k detailom z prvej knihy, na ktoré sa v neskorších dieloch tak trocha pozabudlo. Znova vytiahol rutašskú technológiu (Pamätáte si na nich? Pavúkovité bytosti, telepati, obľúbená športová disciplína: cvrk do diaľky), spomenul že Vzdorujúcu riadne prestavali, a tak v rámci možností spravili z vetchej zásobovacej kraksny slušný bitevník, a pripomenul rutašskú stravovaciu jednotku. A kávu! Síce ružovú, ale predsa len - kávu! Toto sú síce detaily, ale čitateľ ich často máva na pamäti a – úprimne, niekedy sa diví, kam sa počas jednotlivých kníh odparili?
Druhým problémom, ktorému muselo trio Leoš/Franta/Kristýna čeliť, sú nevyužité postavy. Kým klasická štvorica Moravec, Gerasim, Aga a z časti aj Vodička patrili aj po minulé diely série k hýbateľom deja, zvyšok posádky v zložení Amanda, profesorka Krasiński a Guiseppe stáli na okraji príbehu a len sa ním viezli. Ok, vravíte si, Danku aj Amandu sme predsa oslobodili v druhej časti, no opýtajte sa sami seba: ako posunuli dej? Toto sa týka najmä kuchára lode, u ktorého som mal vždy pocit, že autori nevedia, ako ho uchopiť. Najskôr v prvej časti zachránil hlavných hrdinov, no to bolo všetko a ďalej slúžil už len ako plochá humorná gay figúrka. To sa našťastie zmenilo a práve Guiseppe dostal v aktuálnej časti hĺbku i minulosť a napokon sa z neho vykuklila celkom badass postava. Podobne dospela aj Danka Krasiński, ktorá sa z upätej lingvistky zmenila na slušnú brutálnu Nikitu. Ani to však nestačilo a tvorcovia si pravdepodobne uvedomili, že pri takejto veľkej skupine nemajú šancu na vykreslenie ich psychológie.
Preto urobili nemysliteľné – a našu partiu rozdelili! Takže v aktuálnej knihe sledujeme iba časť posádky. Príbehu to jednoznačne prospelo a vďaka tomu dostali mnohé ďalšie postavy priestor – a to nielen z posádky Vzdorujúcej, ale aj napríklad z planéty lúčnych koníkov. Niektoré si dokonca vyslovene obľúbite – napríklad hmyzácky punker Jednotykadlák milujúci rocken...teda petragun, s ktorým by ste si pokojne vedeli predstaviť akúkoľvek párty.
Samozrejme, dejových línií a scén je omnoho viac, takmer všetky prepchané akciou, násilím – a sexom. Ako sme už pri Legii zvyknutí, nešetrí sa ani humorom – najmä tým čiernym a nekorektným, ktorý vás dostane do kolien, ako napríklad mňa scéna s plánovaným únosom jedného vysokopostaveného hmyzáka. Veľmi potešilo zjavenie sa bývalej Moravcovej femme fatale i dejová línia s tajomným Rudým vrabčákem, agentkou pracujúcou pre neznáme záujmové skupiny. Práve tu som slastne mľaskal a užíval si motívy tajomstva, dôkladne prešpikované zradou, tak typickou pre svet špiónov. Kto je? Prečo sa vyskytla na planéte, na ktorú sa snaží Spoločenstvo zaútočiť? Pre koho pracuje a dá sa jej vôbec veriť?
Tieto otázky si kladie aj čitateľ a, tak ako v správnom trileri, len ťažko na ne dostáva odpoveď. A hoci je línia s inváziou Spoločenstva dostatočným akčným magnetom, je to práve špionážna línia, ktorá núti čitateľa obracať stránky čím ďalej, tým rýchlejšie. Samozrejme časť tajomstva si Leoš nechal až do ďalších kníh, takže sa už teraz máme na čo tešiť.
Zhrnutie: Dokonalý mix akcie, čriev, romantiky (ok, tej nie) a humoru. Klasický Kotleta, ktorý v rámci žánru síce už nič nové neprináša, ale je to zábavné, je to rýchle a nedokážete od toho odtrhnúť oči. Navyše za mňa oborvské plus za to, že pohol dejom dopredu a vrátil sa k niektorým voľným dejovým koncom z prvej knihy. Pre Leošových obdivovateľov, fanúšikov českej fantastiky i akčnej space opery povinná jazda.
Hodnotenie: 95%
Franntišek Kotleta – Rudý vrabčák
Séria: Legie #4
Vydavateľstvo: Epocha
Rok vydania: 2021
Vydanie: prvé
Jazyk: český
Počet strán: 312
Väzba: mäkká/brožovaná
Obálka: Lenka Tarwari Jandová, Jiří Arbe Miňovský
ISBN: 978-80-278-0052-0
Odkazy:
Najčítanejšie
Najčítanejšie
cyberstorm
Fanúšik scifi, knižný recenzent. Poviedkový beta-reader a porotca poviedkových súťaží scifi.sk, koordinátor Poviedok na počkanie.