Vilma Kadlečková sa narodila roku 1971 v Prahe. Písanie a láska k fantastike ju sprevádzali od detstva. Od roku 1987 sa jej poviedky začali objavovať v literárnych súťažiach SF klubov a v pololegálnych fanzínoch. Na začiatku deväťdesiatych rokov, keď sa trh otvoril, v rýchlom slede vydala niekoľko kníh, ktoré sa odohrávali v alternatívnej budúcnosti a na iných planétach – vo svete, kde existuje psychotronika a nerast zvaný argenit, ktorý slúži bytostiam s mimozmyslovými schopnosťami ako zdroj energie. Knihy z „argenitového vesmíru“ boli prijaté dobre a vyniesli jej niekoľko literárnych cien, ale písanie sa nestalo jej hlavným zamestnaním. Po doštudovaní knihovníctva na Karlovej Univerzite pracovala ako redaktorka, založila rodinu (je vydatá a má tri dcéry) a literárne sa na dlhé roky odmlčala.
Od roku 2007 znova publikuje. Jej poviedky sa objavujú v žánrových antológiách (Imperium Bohemorum, Hviezdy českej sci-fi, Krvavá česť, 12 nesmrteľných, Na konci apokalypsy, Žena s levom), podieľala sa na detskej fantasy Tajná kniha Šerosvitu a v nakladateľstve Argo publikovala . V roku 2010 jej vyšla prierezová zbierka Na pomedzí Eternaalu – Legendy o argenite, kde sú iba príbehy z argenitového vesmíru.
Jej najrozsiahlejším dielom je sága Mycelium, ktorú od roku 2013 vydáva vydavateľstvo Argo. Zatiaľ vyšlo šesť zväzkov. Na prvý polrok roku 2022 sa plánuje siedmy a ôsmy diel, ktorým sa Mycélium uzavrie (v celkovom rozsahu cez 4000 strán).
Mycélium pravidelne získavalo ocenenie od Akadémie science fiction, fantasy a hororu. Prvý diel je najlepšou pôvodnou knihou za rok 2013, tretí diel vyhral o rok neskôr. (párne diely zakaždým prišli skrátka, pretože boli vydané ten istý rok.) Piata kniha je podľa Akadémie najlepšou pôvodnou českou knihou roku 2016. Ocenená bola aj novela Lunapark Luna, ktorá sa odohráva v rovnakom svete päťdesiat rokov pred dejom Mycelia (kategória poviedka za rok 2010).