Star Trek: Strange New Worlds
Po rôznych, viac či menej podarených experimenotoch typu Enterprise, Discovery či Picard, sa Star Trek po takmer dvadsiatich rokoch vracia ku svojim koreňom.
A je to návrat veľkolepý, ale aby sme naplno vedeli doceniť, čím je Star Trek: Strange New Worlds taký výnimočný, musíme nahliadnuť do minulosti a pozrieť sa, ako si Star Trek hľadal svoju cestu. Začiatkom 90. rokov, keď vrcholil úspešný posledný klasický Star Trek svojou Novou Generáciou, začali jeho tvorcovia hľadať, čím tento seriál oživiť. Koncept planet of the week sa zdal byť po troch sezónach TOS a siedmych TNG zastaraný a opozeraný, a tak sa prišlo s dvoma nápadmi.
Tým prvým bolo vymeniť putujúcu loď za posádku vesmírnej stanice a častokrát bezvýznamne lokálne problémy za existenčnú hrozbu pre celú Federáciu, na pozadí vojnového konfliktu. Áno, zlé jazyky tvrdia, že tu si tvorcovia vypožičali Straczynského námet na Babylon 5, ktorý už v tých časoch koloval po štúdiách. Podstatné však je, že aj za pomoci elitných scenáristov sa podarilo vytvoriť kvalitný, nápaditý, ale hlavne iný Star Trek.
Druhým pokusom bol nápad s loďou, vrhnutou do Delta kvadrantu 70-tisíc svetelných rokov ďaleko, ktorá musí sama bez pomoci bojovať o svoje prežitie a návrat domov. Dobrý nápad bol zopsutý fádnou kapitánkou a otravnými postavami. Našťastie, po prvých troch sériach chytil seriál druhý dych. Tu sa však úspešné experimenty a originálne nápady končia.
Úžasný nápad so storočným prequelom menom Enterprise sa vďaka nevýraznému kapitánovi, ešte nevýraznejšej posádke a nudnému deju skončil fiaskom, ktorý ako-tak vytiahli z biedy 3. a 4. séria. Ďalší geniálny nápad, tentokrát desaťročný prequel, skončil možno ešte horšie: Discovery je po štyroch sériách nepozerateľná psycho-telenovela na čele s uplakanou kapitánkou, podávajúcou najhorší herecký výkon v dejinách Galaxie. Samostatným experimentom je potom Picard, kombinujúci nostalgiu s modernosťou, nie nezaujímavý, ale v konečnom dôsledku len kostrbatý minisériový epilóg ku TNG.
A samozrejme nesmieme zabudnúť ani na externý faktor v podobe Orville, ktorý mnohí označili za startrekovejší ako súčasne vysielaný Discovery. Nápad vrátiť Star Treku vlastnú tvár sa začal asi niekde tu a nemalou mierou tomu prispel aj úspech kapitána Pikea práve počas jeho hosťovania na palube Discovery. Niekedy v polovici prvej série už bolo pravdepodobne tvorcom jasné, že stúpili vedľa, a tak sa narýchlo podujali povolať starú známu Enterprise, s menej známym kapitánom Pikeom, aby situáciu nejako zachránili. Čo sa nakoniec aj podarilo a s odstupom času táto séria funguje lepšie ako samostatný prequel k SNW, než ako súčasť fiaska menom Discovery.
Ako teda sú na tom samotné Tajomné nové svety? Hneď po prvej časti je očividné, že konečne tu máme dôstojného nástupcu TOS a TNG a je to presne to, na čo sme dlhých vyše 20 rokov čakali. Duch toho, čo robí Star Trek Star Trekom tam proste je a nepokazí to ani genderovo korektný woke team up na staronovej – alebo lepšie povedanej novostarej – Enterprise a vlastne ani podivné digitálne intro. Môže za to jednak inteligentný scenár a tiež, na rozdiel od Discovery, sympatická posádka, ktorá nepôsobí ako náhodný výber čudákov z ulice. Tu máte pocit, že posádku tvoria skutočne tí najlepší z najlepších, ktorí na riešenia problémov používajú kreatívne myslenie a nerozplačú sa pri prvej nepodarenej akcii. Pike sa u mňa môže smelo zaradiť na úroveň Picarda či Kirka a Spock v podaní Ethana Pecka nemá ďaleko k Leonardovi Nimoiovi. Ostatní sú o stupienok nižšie, ale stále na úrovni mimoriadne vysokej. Určite si tu nájdete svojho favorita ľahšie ako v posádke Disovery, Voyageru či NX-01. No a potom je tu ešte faktor, ktorý si SNW vypožičal z vyššie zmieneného Orvilleu, humoru je tu naozaj o dosť viac ako v predošlých Star Trekoch. Ďalším dôvodom úspechu je, že na rozdiel od prevažne akčného a nelogického Discovery sa tu nastoľujú problémy a ich riešenia presne v duchu klasického Star Treku – teda logické, kreatívne a neortodoxné. Veci sa tu proste neriešia fázermi a päsťami, ako sme boli v posledných Star Trekoch zvyknutí. Hneď prvá časť nám prináša mimoriadne aktuálnu tému vojnového konfliktu a nenávisti medzi dvoma národmi a nechýba ani hrozba zničenia civilizácie. Do toho všetkého sa zamieša Enterprise a Pikeova posádka, ktorá musí nájsť riešenie celej situácie. Ďalším vrcholom je potom časť Memento Mori, ukážka ako sa bez použitia sily vysporiadať s oveľa silnejším protivníkom.
Samozrejme nič nie je dokonalé. Najväčšou slabinou SNW je kvalitatívny zostup v druhej polovici prvej série. Spock Amok (E05) ma veľmi nezaujala, hlavne kvôli čudnej zápletke so zámenou vedomia. Vlastne to pitvanie sa v Spockovom vzťahu ma vôbec nebavilo a oveľa radšej som mal tajomného Spocka z TOS, ktorý si držal od všetkých svetských vecí patričný odstup. The Serene Squall (E07) mi prišla aj na startrekovské pomery príliš naivná a The Elysian Kingdom (E08) zase pripomína tie nudné hologramové časti z TNG. All Those Who Wander (E09) je síce napínavá a akčná, ale na môj vkus sa nechala až príliš inšpirovať Votrelcom. Na druhej strane sa tu dozvieme pomerne dosť o Gornoch, čo je druh, s ktorým SNW pracuje asi najviac a dal by sa označiť za hlavnú nemesis prvej série. Každopádne to už nie je tá smiešna gumená príšerka, s ktorou zápasil Kirk vo svojom legendárnom súboji. Našťastie posledná časť, ktorá by sa dala označiť jedným slovom osudová prinesie čistú esenciu toho najlepšieho čo na Star Treku máme radi a k tomu jedného starého známeho kapitána.
To, aký je SNW starosvetský, dokazuje aj to, že tu nemáme len absenciu kontinuálneho deja, ale aj celistvejšieho dejového oblúku. Namiesto toho si seriál starostlivo vyberá postavy, na ktoré sa v danej časti sústredí a nám postupne vytvára ich plastickejší obraz. Máme tu Pikea vyrovnávajúcim sa so svojim tragickým osudom. Doktora so smrteľne chorou dcérou ukrytou vo vyrovnávacej pamäti medicínskeho transportéra. Šéfku bezpečnosti ako potomka známeho superčloveka Khana, Unu ako geneticky vylepšenú Illyriánku. Uhuru ako kadetku, ktorá veľmi nevie, čím chce vlastne byť, či mimozemského inžiniera Hemmera, nevidiaceho, zato obdareného inými zmyslami. Naozaj si nepamätám Star Trek, ktorý by tak detailne pracoval s postavami, ich minulosťou a ich psychologizáciou, najbližšie sa k tomu asi priblížil DS9.
Star Trek: Strange New Worlds je jednoducho esenciálny Star Trek. Nie je pre mainstreamového diváka, ale to Star Trek nikdy nebol, a čím viac chcel byť, tým viac v tejto snahe zlyhával. SNW je pre divákov, ktorí vyhľadávajú inteligentné zápletky, morálne dilemy či filozofické otázky. Publikum, ktoré chápe sci-fi ako existenčnú metaforu, ktorá nám umožňuje pozerať sa na nás ľudí a naše problémy z úplne iného uhľa pohľadu, ako sme schopní v našej sivej realite. No a samozrejme je to občas okorenené nejakým tým napätím a akciou, čo je však len čerešničkou na torte. SNW je pre tých, ktorí spolu so sympatickou posádkou radi objavujú tajomné nové svety a chceli by žiť v utopickom svete, kde česť, spravodlivosť a morálka vždy vyhrajú.
Pred dvoma rokmi som v recenzii na prvú sériu Picarda špekuloval o tom aká bude budúcnosť Star Treku. Dnes to už viem. Discovery je po štyroch sezónach zlyhaný seriál a Picard zase len slepou uličkou. Keďže druhá séria Star Trek: Strange New Worlds už bola ohlásená, je odpoveď jednoznačná. Chcelo by to len viac a ešte kvalitnejších častí, ale to by bol potom svet Star Treku dokonalý a taký neexistuje ani na televíznej obrazovke.
Hodnotenie: 9/10
Odkazy:
Rolandova recenzia na Star Trek: Picard
Rolandova recenzia na Star Trek: Discovery
Najčítanejšie
Najčítanejšie
Roland Axenberg
"Sci-fi je existenčná metafora, ktorá nám dovoľuje rozprávať príbehy o stave ľudí. Isaac Asimov raz povedal: Jednotlivé sci-fi príbehy môžu vyzerať neustále triviálne zaslepeným kritikom a filozofom dneška, ale jadro sci-fi, jeho podstata, sa stalo veľmi dôležitým pre našu spásu, ak máme byť vôbec spasení."
— SG-1 (200) ++++++++++++++++++ Čo keď ľudia považujú stroj za svojho Boha, pretože ľudia majú schopnosť vytvárať veci, ktoré ich presahujú? Čo keď človek kedysi vytvoril večné stroje aby poprel svoju dočasnosť? Čo keď sa človek nakoniec začal tomuto stroju klaňať, pretože stroj je výsledkom racionálneho postupu, zatiaľčo on sám je len krehká hračka náhody?
— Azimut