Na to, že je Harley pomerne mladá postava, stihla prejsť už dlhú cestu. Od svojich začiatkov v 90tkovom Batman animáku, cez komiksovú premiéru počas mega eventu No Mans Land, až po tri celovečerné filmové dobrodružstvá. Slovami klasika, Harley ide ako píla a fanúšikovia ju milujú. To však nie je môj prípad. Nehovorím, že bývalú doktorku Quinzelovú nemám rád, ale čisto komediálne komiksy nikdy neboli môj šálok kávy. Preto som nikdy neprišiel na chuť jej sólo sérii. Áno, skúsil som všeobecne obľúbený run Connerovej a Palmiottiho, ale po prvej knihe som sa už k nemu viac nevrátil. Vtedy som zistil, že Harley v komiksoch mám radšej ako vedľajšiu postavu, ktorá vhodne dávkovaným humorom okorení príbeh. Tak isto vyslovene neznášam, ako prvý film Suicide Squad zromantizoval vzťah Harley a Jokera. Väčšina divákov totiž absolútne nepochopila, že ich vzťah je o zneužívaní a fyzickej a psychickej nadvláde Jokera nad Harley.

Ale o tom som tu nechcel písať. Všimol som si totiž, že v BBArt začali vydávať novú Harley sériu, písanú autorom, Samom Humphriesom. Povedal som si teda, že novej sérii dám šancu a uvidíme, či ma osloví viac, než tá predchádzajúca. Humphries je pomerne mladý autor, ktorý s vlastnými sériami moc skúseností zatiaľ nemá. Na vlastné náklady vydal minisériu Sacrifice, ktorá sa celkom uchytila a vydavateľstvo Dark Horse ju následne vydalo v pevnej väzbe. To malo za následok to, že si ho všimli aj väčšie vydavateľstvá, kde mu pridelili práce na tie-inoch k väčším eventom. Pre Marvel to bola napríklad miniséria Planet Hulk a Star Lord and Kitty Pride k eventu Secret Wars, alebo špeciálne číslo v rámci série Avengers. V DC prispel k eventu Dark Nights: Death Metal v rámci tie-inu Multiverse who laughs a pomáhal pri písaní série Green Lanterns. No a následne mu bola pridelená práca na najnovšej sérii Harley Quinn.

Harley ničí vesmír je druhou knihou Humphriesovej série. Prvú som nečítal, ale našťastie som vôbec nemal pocit, že by som naskočil na rozbehnutý vlak. V deji a udalostiach som sa nestrácal, za čo musím autora pochváliť. Ono aj celá kniha nie je nejakým uceleným príbehom, ale skôr sa jedná o štyri kratšie dobrodružstvá, ktoré na seba nadväzujú skutočne minimálne. Hneď v prvej kapitole, ktorá bola pôvodne vydaná v rozšírenom jubilejnom 50. čísle, sledujeme bláznivé a pomerne zábavné dobrodružstvo. Harley v ňom číta komiks o sebe, čiže tu dostávame snahu o meta rozsah, a tým naruší kontinuitu multivesmíru DC. A čo je najhoršie, vymaže z existencie svoju vlastnú matku. Harley teda putuje od jedného odkazu na slávne eventy a udalosti histórie DC Comics k druhému a predstavuje ich viac či menej podarené paródie. O tom, ako veľmi Vás bude táto kapitola baviť rozhodne aj fakt, ako veľmi máte DC načítané. Čím lepšie poznáte tento vesmír, tým viac narážok pochytíte. Harley v jej snažení pomáha aj strážkyňa kontinuity Jonni DC ... a ja vážne neviem, či mám nejako adresovať tento pubertálny humor. Každopádne, je to Harley Quinn, takže to sem asi patrí.

Na toto multivesmírne dobrodružstvo mierne nadväzuje aj ďalší príbeh, v ktorom sa do súčasnosti dostal hrdina zlatého veku - Kapitán Triumph. Musím povedať, že mám rád, keď autor vytiahne nejakú zabudnutú komiksovú postavu a šikovne ju zapracuje do príbehu. Predsa len, mojim najobľúbenejším autorom je Grant Morrison a niečo podobné by sa dalo považovať za poznávací znak jeho práce. Mimochodom, Kapitána Triumpha Morrison použil ešte v začiatkoch svojej kariéry, v jeho vynikajúcej sérii Animal Man. Humphries, žiaľ, nie je Grant a je to na výsledku poznať. Príbeh sa teda nejako „udeje“, ale vo finále vo mne nezanechal nič zapamätaniahodné. To isté platí aj o treťom príbehu, v ktorom Harley bojuje s nástrahami života inluencera a loví lajky a videnia. Nohy jej však podráža mladá záporáčka Malá Pohroma, ktorá sa so všetkých síl snaží zapôsobiť na svojho otca... ehm, Veľkú Pohromu. Dostávame teda príbeh o hľadaní vlastnej identity a vymanení sa z tieňov našich predkov. Na druhú stranu musím uznať, že počas tohto príbehu som sa niekoľkokrát nahlas zasmial, čo sa rozhodne počíta. Dosiahnuť u mňa takýto efekt nie je jednoduché. Na záver dostávame krátky príbeh o mačkách, ktorý je ale totálne stupídny a aj keď sa snaží o feministický presah, tak sa stále jedná o najhlúpejšiu vec, akú som tento rok čítal.

Výtvarníkov sa nám v Harley ničí vesmír vystriedalo hneď niekoľko. V úvodnej multivesmírnej kapitole ich bolo naozaj veľa, tak mi určite prepáčite, keď týchto menovať nebudem a sústredím sa na tých, ktorí kreslili ucelené príbehy. Dobrodružstvo s Triumphom nakreslil mladý ilustrátor Sami Basri, ktorý stihol už pracovať na sériách ako Action Comics, Superman, Catwoman alebo Batgirl. Má pekný čistý mainstreamový štýl, ktorému nemožno nič vytknúť. Verím, že časom ho vycibrí aj k niečemu osobitejšiemu, vďaka čomu bude čitateľmi rozpoznateľný na prvý pohľad. To isté platí aj pre autora kresieb príbehu o Malej Pohrome, ktorým je Lucas Werneck. S jeho prácou sa čitatelia mohli stretnúť v Marvel sériách ako X-Men: The trial of Magneto alebo Immortal X-Men. A strašný mačací príbeh nakreslila Mirka Andolfo, čo bolo jediné skvelé na záverečnej kapitole. Andolfo je talentovaná talianska spisovateľka a ilustrátorka. V češtine jej vyšla kompletne výborná séria Proti Přírode a ak ste ju ešte nečítali, napravte to. Výborné je, že Andolfo má na prvý pohľad rozoznateľný štýl. Jedná sa o kresbu ľahko pripomínajúcu animáky Looney Tunes so štipkou sexy zmyselnosti.

Harley ničí vesmír v češtine vydalo vydavateľstvo BBArt v klasickej brožovanej verzii. V tomto formáte štandardne vydávajú všetky ongoing superhrdinské série a nie je im čo vytknúť. Sú to kvalitné brože, dobre sa držia v rukách a je poznať, že niečo vydržia. O preklad sa postarala Hana Vrábelová a odviedla výbornú prácu. Prekladu ako takému nie je čo vytknúť, čo ma však prekvapilo je, že bubliny na obálkach ostali nepreložené, čiže sú v angličtine. Tomuto rozhodnutiu úplne nerozumiem, keďže preložiť obsah bublín by nemal byť najmenší problém. Navyše, keď sa v BBArt rozhodli preložiť mená protivníkov Malá Pohroma a Veľká Pohroma, nepreloženie obálok pôsobí o to podivnejšie.

Záver: Harley ničí vesmír mi potvrdil, že sólo dobrodružstvá Harley Quinn nie sú nič pre mňa a stále ju považujem za silnejšiu vtedy, keď je vedľajšou postavou. Nepochybujem však, že pubertálny humor posolený mládežníckými posolstvami si svoju cieľovku nájde. Ja však v komiksoch hľadám trochu viac, než srandičky. Nieže by mi vadili, ale podstatný je pre mňa dobrý príbeh. Ten však Harley nemá. Ako pozitívum beriem, že prvú kapitolu plnú odkazov na bohatú históriu DC Comics som si celkom užil a v príbehu o Malej Pohrome sa objavilo pár vtipov, nad ktorými som sa zasmial nahlas. Tiež chválim slušne zvládnutú výtvarnú stránku komiksu. Ak teda obľubujete komediálne komiksy pre násťročných s humorom určeným práve tejto vekovej kategórii, novú Harley si užijete.

Hodnotenie: 50%

Pôvodný názov: Harley Quinn, Vol 2: Harley destroy the universe

Scenár: Sam Humphries

Kresba: Sami Basri, Lucas Werneck, Mirka Andolfo

Jazyk: Český

Preklad: Hana Vrábelová

Počet strán: 160

Väzba: Brožovaná

Rok vydania: 2022

ISBN: 978-80-7595-577-7

Recenzný výtlačok poskytlo vydavateľstvo BBart, ktorému týmto ďakujem.