Myslím si, že rozoberať dej filmu, ktorého príbeh je skoro notoricky známy po celom svete, kde len dosiahne ruka vydavateľov kníh, je viac-menej mrhanie časom, no predsa len dovoľte mi ho načrtnúť niekoľkými ťahmi: Harry a Hermione sú pozvaní Weasleyovcami na svetové majstrovstvá v Quidditchi (metlobale) a hoci stretnutie prebieha pokojne, oslava po ňom sa nesie v znamení skazy... a nad štadiónom sa vznáša Temné znamenie prívržencov Lorda Voldemorta sťa predzvesť ohrozenia, ktoré bude na Harryho číhať počas celého ďalšieho ročníka na Hogwartskej škole čarov a mágie. Tá sa ale dočká pocty nečakaného charakteru: tento rok je totiž usporiadateľkou Trojčarodejníckeho turnaja, v ktorom sa tradične stretávajú tri európske čarodejnícke školy v zastúpení troch najlepších študentov. Akým prekvapením ale je, keď Ohnivá čaša okrem Viktora Kruma za Durmstrang, Fleur DeLaCour za Beauxbaton a Cedrica Diggoryho vypľuvne aj meno štvrtého šampióna: Harryho Pottera.

A tak Harryho štvrtý ročník pozostáva zo zvládnutia nebezpečných úloh, zatiaľčo sa mu zjavuje v nočných morách samotný Lord Voldemort.

Príbehu by bolo na rozprávanie viac ako dosť. Veď spoločnosť Warner Bros. dokonca prvotne plánovala uviesť viac ako 700 stranovú knihu z pera J. K. Rowlingovej v dvoch filmoch. Nakoniec ale od plánu ustúpila a tak sa nám do kín vrútil viac ako dva a pol hodinový nátresk najdôležitejších momentov. Aj keď príbeh ako taký zanecháva kompaktný a ľahko sledovateľný, nemôžem nepovedať, že by som si osobne prial ešte aspoň ďalšiu hodinku tejto chvályhodnej rodinnej fantasy.

Mike Newell, ktorým si konečne na režisérsku stoličku zasadol rodený Brit, postupuje cieľavedome v kontinuite, ktorú už nastolil Alfonso Cuarón. Trojica hlavných hrdinov pobehuje väčšinu času v civile a nie v školských uniformách. Tým ešte viac prehĺbil rozklad dejových línií a oddelil ich od školského prostredia, ktoré možno slúži ako kulisa, ale tým jej dôležitosť aj končí. Okrem toho do popredia vysunul ešte viac postavu Harryho Pottera, okolo ktorého sa celá sága konečne začína viac zaujímať. Tvrdosť a nekompromisnosť potvrdil aj počas finálnych scén spojených so smrťou jedného z hlavných hrdinov (pre tých, ktorí knihy nečítali a pozerajú iba filmy, nepoviem, koho). Priamočiarosť, s ktorou prezentuje pocity je surová a zasahuje. Do srdca. Ako aj má. (Okay, priznávam... Plakal som.)

Voči týmto sugestívnym a silným momentom filmu, z ktorých je nutné spomenúť nielen úžasne zvládnuté grafické prevedenie svetového pohára v metlobale (za tento kotlový štadión by sa veru žiadna olympiáda nemusela hanbiť) alebo Harryho súboj s Uhorským chvostorožcom, ktorý ma tak vtisol do sedadla, že som myslel, že tam namieste vypustím dušu... ale aj samozrejme jedna z najlepších scén filmu: Harry a Umrnčaná Myrta spolu v kúpeli! (Myrta, ideš!!!) ...stojí niekoľko - povedal by som - nepodarkov, ktoré trochu kazia dojem z inak dobrého filmu. Na jednej strane je to tvrdý odsun Hermiony a Rona na druhú koľaj. Okrem nich ale museli priestor uvoľniť aj postavy zo zlého tábora ako mladý Malfoy a profesor Snape. Priestorom myslím nielen čas ich prezentácie na filmovom plátne, ale taktiež ich účasť na deji o jeho ovplyvňovanie. Na strane druhej je to - pre rozpávky tohto typu tradičná - stereotypizácia postáv, najmä čo sa týka hostí z ďalších dvoch čarodejníckych škôl. Zatiaľ čo Durmstrang je stvárnený ako hrubá a neokrôchaná škola, študentky Beauxbatóns skôr pripomínajú nadrogované cheerleaderky. Osobne si myslím, že sa z tohto námetu dalo vyťažiť viac ako len buchnutie palicou o zem či slastný povzdych a zamávanie motýlích krídel... To isté sa týka aj začínajúcej puberty našich hrdinov, ktorá - hoci zodpovedná za hneď niekoľko zábavných situácií - dostane dúfam väčší priestor v ďalšom pokračovaní.

Zmena dvorného hudobníka z Johna Williamsa na Patricka Doylea zostane nepovšimnutá. Hlavné hudobné témy sú už vyryté do ušných bubienkov fanúšikov a nové preto nemajú šancu. (Niežeby film nejaké obsahoval.)

Čo sa týka hereckých výkonov... O Danielovi Radcliffeovi (Harry Potter) už vieme, že hercom nie je a ani nebude. Emma Watson (Hermione Granger), ktorá nám povyrástla a opeknela (no napriek tomu vyznieva ešte stále príliš melodramaticky), a Rupert Grint (Ron Weasley) obaja slušne sekundujú. Tu sme sa prekvapení nedočkali. Rád by som v budúcnosti videl viac Matthewa Lewisa (Neville Longbottom), ktorému sa prirodzene podarilo zobraziť Nevilleovu citlivosť a zároveň jeho čudesnosť. Najviac zaujímavé je ale sledovať, kam smeruje Michael Gambon, ktorého Albus Dumbledore v tejto časti podstatne mení svoju pozíciu ako riaditeľ Hogwartsu. V porovnaní s nebohým Richardom Harrisom sa až teraz prejavuje sila jeho hereckého čara, pomocou ktorého z Dumbledorea vytvára citlivého, no neúprosného a nečitateľného muža. Príjemným prekvapením je aj Brian Gleeson ako Divooký Moody a Ralph Fiennes, ktorý ako Lord Voldemort podáva perfektne temný, životu nebezpečný a zároveň nepríjemne ladný výkon. Ďakujem, potešilo ma to!

Čo dodať nakoniec? Harry Potter a ohnivá čaša skutočne je výborne produkovaným pokračovaním tejto fantasy ságy. Škoda len, že má iba 157 minút.

P.S. Pre náročných fanúšikov Harryho Pottera: Ak očakávate, že film bude vernou kópiou knihy, nerobte tak. Chýba niekoľko závažných okamihov vysvetľujúcich pozadie skutočností (napr. príbuznosť čarodejníckych paličiek Lorda Voldemorta a Harryho Pottera). Niektoré dialógy sú prednášané inými osobami (napr. dôvod pre Harryho prežitie pri prvom stretnutí s Lordom Voldemortom). Niektoré postavy nezodpovedajú knihe a iné sa zasa vo filme nevyskytujú vôbec (napr. Percy Weasley). Ak ste naozajstný fanatik/-čka, ostaňte radšej doma a nezvyšujte si takto úroveň adrenalínu...