Biely vlk v komiksovom prevedení (Modrá Crew #27 - recenzia)
Fanúšikovia fantasy by pri nasledujúcich riadkoch mali zbystriť uši...oči...proste dávať pozor. Budeme sa totižto rozprávať jednom z najväčších šermiarov hrdinskej fantasy, o bielovlasom vlkovi stíhanom osudom. A nie, nepôjde o Geralta z Rivie.
Moorcockov Elrik je u nás priam až trestne prehliadaná postava hrdinskej fantastiky. Možno za to môže doba, keď boli jeho knihy v českom preklade vydávané, možno formát tuctového paperbacku, či vydavateľstvo samotné. Kto vie? V každom prípade sa prekliatemu albínovi začína blýskať na lepšie časy. Nielen že vydanie krásneho omnibusu v pevnej väzbe z vydavateľstva Mystery Press je už-už na spadnutie, ale nedávno prinieslo komiksové vydavateľstvo Crew v rámci ich zošitovej línie Modrá Crew prvé dva zväzky európskeho komiksu s názvom Elrik od tvorcov Blondel – Poli - Bastide a Recht. A poviem vám na rovinu, je to bomba!
Ale pekne postupne.
Potomok elfov, černokňažník slúžiaci temným božstvám Chaosu, Ariochov šampión, Pán drakov. Všetky tieto tituly patria Elrikovi, rovnako ako mu patrí Rubínový trón i celý ostrov Melniboné so Snovým mestom Imrryr. Keď svojho času tvoril Michael Moorcock svojho slávneho antihrdinu, nechal sa inšpirovať hneď tým najväčším bijcom z celého žánru fantasy – Conanom. Na rozdiel od neho však nechcel mať z Elrika nabúchaného svalovca. Nie, Elrik je dokonalým Conanovým protipólom, vyziabnutý albínsky černokňažník bez vyrysovaných svalov. To je vidno hneď na prvých stránkach Blondelovho komiksu. Elrik je síce mocný vládca a černokňažník, ktorému slúžia tisíce poddaných a nespočet otrokov, ale po fyzickej stránke ide o neduživého a slabého panovníka, dávnu ozvenu svojich mocných bojovných predkov, ktorí si svojho času podmanili svet. Azda aj preto sa ho rozhodne jeho vlastná krv, bratranec Yyrkoon zradiť. Elrik síce prežije, ale prichádza o svoju lásku Cymoril. No prisahá, že ju nájde a zradcu zabije. A tak sa spolu s Elrikom a jeho pár najvernejšími vydáme na výpravu, na konci ktorej ho čaká nielen jeho láska, ale i nenávidený sok a možno aj smrť. No najmä pomsta, k čomu mu má pomôcť nielen čierna mágia a démonický meč Stormbringer (č. Bouřava) požierajúci duše svojich obetí ale i sily Chaosu, ktorým sa Elrik zaprisahal.
Premena je dokončená, z fyzického slabocha sa stáva démonický antihrdina, v ktorom sa dokonale snúbi šermiarske umenie, kúzla a osudovosť.
Elrik v komikse: Komiksové médium je ako stvorené pre prekliatych, vnútorne rozorvaných hrdinov, ku ktorým Elrik jednoznačne patrí. Bublinkový svet sa dočkal prvého spracovania Elrika sedem rokov po prvom knižnom vydaní z roku 1961. Motív neduživého albína spracoval spolu so slávnym výtvarníkom a ilustrátorom Philippom Druilletom vo svojej verzii Elric in Spirits #1 (1968) scenárista Michel Demuth. Približne od sedemdesiatych cez celé osemdesiate roky sa Elrik objavoval v pravidelných intervaloch v rôznych vydavateľstvách: či už šlo o britské vydavateľstvo Savoy Books, americké DC, Marvel, Dark Horse či BOOM! Studios, alebo naposledy vo francúzskom Glénat. Išlo pritom nielen o adaptácie pôvodných Moorcockových románov, či poviedok, ale aj o originálne príbehy, v ktorých dračí pán dokonca skrížil meč so samotným Conanom! Medzi autorov, ktorí pracovali na komiksových adaptáciách patrí okrem spomínaného Druilleta aj P. Craig Russell, ktorému od roku 1979 až do druhej polovice deväťdesiatok vyšlo s albínskym černokňažníkom hneď niekoľko príbehových arcov. Najnovšiu komiksová inkarnáciu má na svedomí francúzsky scenárista Julien Blondel spolu s trojicou ilustrátorov Didier Poli, Jean Bastide a Robin Recht. Prvý zväzok s podtitulom Le trône de rubis vyšiel v roku 2013. O dva roky neskôr ho vydalo anglické Titan Books ako Michael Moorcock's Elric Vol. 1: The Ruby Throne. Postupne nasledovali ďalšie tri pokračovania, pričom záveru série sa fanúšikovia dočkali v roku 2021.
Moorcockov majsterštik stojí a padá na postavách, ktoré sú ťahúňmi jeho kníh. Blondelovi sa práve tieto postavy podarilo viac než uspokojivo do komiksového média preniesť. Áno, v porovnaní s knižnou predlohou došlo k istému zoškrtaniu a zjednodušeniu, avšak trúfnem si povedať, že to komiksu len prospelo. Scenáristicky skvelo spracoval Elrikov hnev i túžbu po pomste, to všetko v ostrom kontraste s trápením a vnútornou rozorvanosťou. Pretože práve zúfalstvo a nemohúcnosť privedie Elrika do služieb Ariocha, jedného z temných božstiev Chaosu a k získaniu čierneho meča.
Intrigy, súboje, kúzla ale i láska a smrť. To všetko Blondel zapracoval do vizuálne podmanivého diela. Zároveň tým poukázal na celú spoločnosť Albiňonanov. Na jednej strane nádherné honosné paláce vryté do kryštálov, neskutočný prepych a bohatstvo. Na strane druhej utrpenie otrokov, často veľmi bolestivou cestou obetovaných bohom a démonom Chaosu, pre „vyššie ciele“, alebo len pre pobavenie. Avšak i toľko krát spomínané násilie má svoje dôvody. Práve na ňom Blondel ukazuje nadradenosť Melniboňanov voči bežným smrteľníkom, ich dekadenciu a zvrátenosť, ktorá v nás má vyvolať (a treba uznať, že vcelku úspešne) znechutenie a odpor voči ich rase. A práve spomínanú dekadenciu a zvrátenosť, holdovanie si v bolesti a smrti iných, si sám autor knižnej predlohy Michael Moorcock na komikse tak veľmi cenil. A hoci je sadizmus s Melniboňanmi spätý tak, ako vodka s Rusmi, patrí Elrik k tým mála, ktorí sa v násilí výrazne nevyžívajú, no berú ho ako súčasť života. Ba čo viac, môžeme povedať, že sa časom u neho vytvorila akási forma svedomia, teda pocitu, ktorí páni ostrova a príslušníci jeho rasy nepoznajú. Avšak pozor, rozhodne si dračieho černokňažníka neidealizujte! Napriek sympatiám ide o krvavého tyrana a mäsiara, ktorý by bez mihnutia brvou nechal vašu rodinu utýrať a následne vás zaživa zvliecť z kože, ak by z toho mal čo i len kúsok zisku. Avšak nie je to typ slizkého záporáka, akým je jeho bratranec. Práve tento rozdiel i akási Elrikova rozorvanosť k nemu budí aké také sympatie a pocit spolupatričnosti. A práve uvedené fakty ho stavajú do role antihrdinu a nie zápornej postavy.
Zároveň však ide o stvárnenie konca impéria. Ostrov Melniboné je dávnou ríšou, nie nepodobnou mýtickej Atlantis či Aquilonie z Hyborského cyklu, alebo Rímskej ríše. A tak ako tieto dávne civilizácie, aj ostrov so svojim Snovým mestom upadá. Dôkazom toho sú čoraz častejšie nájazdy zo strany ľudských Mladých kráľovstiev. V tomto smere Blondel spolu s ilustrátormi skvele zachytil atmosféru úpadku, rozvratu i slabosti kedysi mocných Melniboňanov. Veď, ako sa píše, kedysi ich meno rozochvievalo celé ríše, no dnes nevydesí ani obyčajného dedinčana...
Čo sa vizuálnej stránky týka, nebude to asi posledný krát, kedy si smutne zašomrem nad malým formátom Modrej Crwe, pretože, tentoraz asi viac než inokedy, by si zaslúžil omnoho väčšiu plochu. A to doslova a do písmena. Blondelovmu Elrikovi by pristal minimálne rozmer de luxe edície s výrazne väčšími rozmermi, kde sa art i farby nádherne vynímajú. Jednotlivé scény, najmä tie z ostrova, sú vyšperkované do najmenších, hoci často nechcených, detailov. Trojica Didier Poli, Robin Recht, Julien Telo si dali riadne záležať, aby predviedli nádherný, avšak krvavý, krutý a dekadentný svet Melniboňanov. Už len Elrik sám v ich podaní naozaj predstavuje znudeného aristokrata sediaceho na tróne doslova vytesanom do obrovského rubínu, unaveného dvornými intrigami a prinúteného napokon bojovať nielen o svoj život, ale i o lásku a život svojej milej. Svet, v ktorom Elrik žije je vo svojej plnej kráse vizuálnou a zvrátenou poctou Rímskemu impériu, ale vo svojej krvavej hrôze i Aztékom, Inkom a Mayom a ich obetiam.
V tom čase začal pre rôzne francúzske vydavateľstvá navrhovať hry na hrdinov, ako napríklad Prophecy alebo Vermine, postapo hru na hrdinov, ktorá získala cenu Grog d'Or za najlepšiu hru, a podieľal sa na desiatkach ďalších hier. Celkovo vydal okolo päťdesiatich kníh a scenárov k rôznym herným titulom.
V roku 2000 ho spoločnosť Les Humanoïdes Associés vyzvala, aby s komiksovou legendou Alexandrom Jodorowským koordinoval adaptáciu slávnych Metabarónov do hernej podoby. Blondel naďalej prispieva do časopisov, ako sú Métal Hurlant, Casus Belli, Backstab, Lotus Noir a Les Inrockuptibles. V roku 2005 sa stal riaditeľom kolekcie v Le Septième Cercle. Vydal interaktívnu knihu adaptovanú podľa Čarodejníka z krajiny Oz a zároveň rozvíjal svoju činnosť ako komiksový scenárista. Pre Humanoïdes Associés vytvoril s Bachanom fantasy seriál Le Serment d'Aÿna, nasledovali seriály Nova s Jaouenom Salaünom, Akademy s Anne Rouvinovou, Les Orphelins de la Tour s Thomasom Allartom a Actor's Studio s Camilom. Najväčšieho úspechu na komiksovom poli dosiahol adaptáciu Moorcockovho Elrika. V spolupráci s výtvarníkmi Didierom Polim, Julienom Telom a Robinom Rechtom mu postupne vo vydavateľstve Glénat vyšli medzi rokmi 2013 až 2021 štyri zväzky, ktoré boli neskôr reprintované v anglickom Titan Books.
Do povedomia sa dostal v roku 2004, kedy režíroval krátkometrážny film L'escargot. V rokoch 2008 až 2011 pracoval pre komiksové vydavateľstvo Editons Soleil, pre ktoré vytvoril prvú časť scifi série Zac Blackhole a tretí až piaty zväzok cyklu 42 Agents intergalactiques. V roku 2008 pracoval v spoločnosti Dontnod Entertainment na vývoji ich prvej hry Remember Me. V rokoch 2009 až 2011 napísal scenár k dvom kresleným seriálom, ktoré vysielal francúzsky kanál. Po krátkej prestávke, kedy písal scenáre k francúzskemu televíznemu seriálu SODA sa na začiatku roku 2013 vrátil späť k Dontnod a začal pracovať na hre Life is so Strange. V tom istom období spolupracoval na komiksovej adaptácii Moorcockovho Elrika. Popri práci na hre Life is Strange sa podieľal na vývoji hry White Night zo štúdia OSome a v roku 2016 na hre Dark Days (štúdio Parallel Studio). Od januára 2016 Cano pracuje na pokračovaní Life is Strange a jej spin-offe The Awesome Adventures of Captain Spirit.
V roku 2005 vydalo vydavateľstvo Humanoïdes Associés, prvý diel diptychu Totendom, ktorého scenár napísal Gabriel Delmas a kde Recht pôsobil ako ilustrátor. Ďalší zlom v jeho kariére mu priniesla spolupráca s Julienom Blondelom na komiksovej adaptácii Elrika, ktorá postupne vychádzala od roku 2013 vo vydavateľstve Glénat. V roku 2023 nadviazal spoluprácu s vydavateľstvom Le Lombard, tentoraz však už ako scenárista novej série v rámci Thorgal Sagy, v ktorej sa zameral na príbeh Thorgala v jeho sedemdesiatich rokoch, po smrti Aaricie.
Súbežne sa začal presadzovať vo svete komiksov, ako výtvarník sérií L'Enfant orage (Humanoides Associés) a Neige foundation (Glénat). Okolo roku 2010 založil štúdio [i,Elyum} a podieľal sa na projektoch, ako je Le Petit prince (Glénat). V roku 2013 vydal prvý diel Elrica a tiež prvé dva diely Seigneurs de Guerre, oba vo vydateľstve Glénat. Následne pôsobil ako umelecký riaditeľ Glénatu v sérii kníh o gréckej mytológii a neskôr vo fantasy sérii 5 Terres, ktoré vyšli vo vydavateľstve Delcourt. Medzi jeho najnovšie práce patrí prvý diel epickej ságy (vyd. Dargaud), na ktorom sa podieľal spolu so scenáristom Jérômom Le Grisom.
Záver: Krvavé, temné, sadistické a dekadentné fantasy vo francúzskom vizuálnom podaní predstavuje asi tú najlepšiu komiksovú adaptáciu Moorcockovho gotického albínskeho antihrdinu, aký bol kedy vytvorený. Pre fanúšikov európskej tvorby a temnej fantasy nutnosť!
Hodnotenie: 100 %
Modrá Crew #27: Elrik 1 a 2
Pôvodný názov: Elric #01: Le Trône de rubis a Elric #02: Stormbringer (Glénat, 2013; 2014)
Séria: Elrik
Scenár: Julien Blondel, Jean-Luc Cano
Art: Didier Poli, Robin Recht, Julien Telo
Farby: Jean Bastide, Robin Recht, Scarlett Smulkowski
Vydavateľstvo: CREW
Vydanie: prvé
Rok vydania: 2023
Počet strán: 104
Väzba: mäkká / brožovaná
Preklad: Richard Podaný
ISBN: 978-80-7679-340-8
Plusy:
- najlepšia adaptácia slávneho albína
- temné a krvavé fantasy
- neskutočne úžasná kresba
Mínusy:
- malý formát
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujeme vydavateľstvu CREW.
Najčítanejšie
Najčítanejšie
cyberstorm
Fanúšik scifi, knižný recenzent. Poviedkový beta-reader a porotca poviedkových súťaží scifi.sk, koordinátor Poviedok na počkanie.