Čo nového vo svete Jagged Alliance? (recenzia)
Len nedávno vyšla v elektronických obchodoch (Steam, GOG), a v limitke aj fyzicky, hra Jagged Alliance 3, ktorú samotní autori označujú za PRIAME pokračovanie kultovej taktickej, ťahovej rpg stratégie, známej z deväťdesiatych rokov. A ak nechcete, nemusíte čítať ďalej, verdikt vám poviem už teraz: Apokalypsa sa našťastie nekoná... :)
"Grand Chien, do r...ti! Stále som v Grand Chien... Som tu už týždeň... čakám na nových žoldnierov... mäkknem. Každou minútou... narozdiel od nich. Vždy, keď na to myslím, som s nimi späť na Metavire, v Arulcu... Boli to fakt pekelné miesta! Ale teraz, teraz sme sa chystali na najhoršie miesto na svete a ešte som o tom ani nevedel. Týždeň, možno týždne, mesiace cesty po rieke, ktorá sa krútila ako had, ako kábel zapojený priamo do MAJORA..!"
Jagged Alliance, predchodca dnešných sandboxových RPG hier (napr. Fallout), v dobe svojho "prvého výstrelu" (rok 1994) nezaznamenala bohvieaký komerčný úspech. Prevalcovala ju totiž konkurečná hra – nie nepodobného rázu – X-COM: UFO Defense (áno, tiež prvotina slávnej hernej série). Lenže Jagged Alliance (ďalej už len JA) mala výhodu v tom, že sa nehrala na nejaký "seriózny kus" a vychádzala z dobových akčných filmov (známych z VHS) osemdesiatych rokov. Na tú dobu mala priam nevýdaný voice-over alebo dabing množstva hrateľných postáv (žoldnierov), so "živými" osobnosťami, neduhmi a vzťahmi a vlastne skrze to sa stala kultovou. Autori hry Madlab Software (v produkcii Sir-Tech-u) si jednoducho povedali: "Urobme hru o mužoch (a ženách) s puškami, ktoré oslobodzujú fiktívny tropický ostrov Metavira od zlého diktátora." (a pozn. autora: pritom podporia výskum všelieku) Hra už na svoju dobu bola aj tak veľmi inovatívna, plynutím herného času, makromanažmentom krajiny (obsadzovanie sektorov, tréning milície) a príjmov, mikromanažmentom žoldnierov, zlými podnebnými podmienkami ostrova ("The island heat is brutal"), a dokonca relatívne voľným pohybom po sektoroch ostrova (alebo "exploráciou") či niekoľkými ukončeniami hry.
Ešte pre druhým dielom vyšiel ani nie tak datadisk ako skôr samostatná hra JA: Deadly Games (1996), v ktorej síce hlavnú úlohu nehral ostrov, ale mala dlhú a pomerne ťažkú kampaň s veľkým počtom misií (varieta úloh v nich sa ešte rozšírila), ale hlavne priniesla 2 nové prvky: LAN hru (predchodcu online hrania) a úžasný a ľahko ovládateľný editor misií.
Druhý diel s názvom JA2 vyšiel v roku 1998. Odohrával sa vo fiktívnej latinsko-americkej krajine Arulco v krvavých železných pazúroch kráľovnej Deidranny...
Hra tentokrát s mnohonásobne väčším rozpočtom a dlším vývojom priniesla ešte väčšie možnosti "sandboxovania". Ohúrili najmä novinky v podobe výroby svojho "avatara" (personalizovaného žoldniera aka IMP-a) na základe "psychologického" testu, dlhší herný čas (Arulco bolo naozaj obrovské) so striedaním dňa a noci, rudné bane ako zdroj príjmov, e-shopy a shopy so zbraňami a ďalšími prepotrebnými vecičkami, okrem tradičného "peši-busu" tu máme leteckú a cestnú prepravu (dalších nových cca. 40) žoldákov, taktiež ich závislosti napr. na alkohole a pod., voliteľné sci-fi prvky (niečo ako "Votrelec" – chrobákov Crepitov (sing. Crepitus)). Okrem starej známej A.I.M (Association of International Mercenaries) tu bol aj alternatívny najímateľný tím žoldnierov z M(ore) E(conomic) R(ecruiting) C(enter), taktiež ste mohli najímať miestnych dobrodruhov a frakciu rebebelov. Celkovo mala hra temnejší tón a surovší gameplay i príbeh... skrátka guilty pleasure.
Nečudo, že dodnes je silno modovaná a stále živá... a dosť možno najlepšia z celej série...
Všetko, čo bolo potom, ako IP (intelektuálne vlastnícvo, skrátka značka/frančíza) putovala od spoločnosti k spoločnosti a ako sa s ňou zaobchádzalo, je už história... i keď nie úplne veselá. Kuriozitou bola celkom dobrá a už nie veľmi zohnateľná stolová verzia hry.
Nakoniec však Ipčka "doputovala" po haditej rieke (Dunaji) až do bulharskej Sofie, do štúdia Haemimont Games, ale ešte veľa vody v nej pretieklo, kým vydali priame pokračovanie JA s číslovkou 3... Určite to bola od začiatku neľahká úloha a veľký tlak zo strany hráčov či moderov, autori to ale zvládli... a hru nakoniec úspešne vydali na elektrockých platformách i limitovane, vo fyzických "boxoch".
Ja osobne, keď som sa o pripravovanej hre dozvedel pred nejakým tými rôčkami, som bol sprvoti nadšený, ale postupom času veľmi skeptický a na hru som "radšej" v blahej pamäti zabudol. Ale keď som sa pár mesiacov pred vydaním dozvedel, že na hre spolupracuje tvorca originálnej série, legendárny dizajnér Ian Currie, začala to pre mňa byť "predtucha", že hra bude dobrá, ak nie skvelá. Nakoniec to nejak dopadlo, ale ako som povedal: nebola to žiadna katastrofa.
Autori prekonali biľag neúspešných sequelov a prequelov.
"JApocalypse Later"
JA3 v princípe kopíruje to najlepšie z obidvoch originálnych dielov (teda JA1 a JA2) a zaobaľuje to do modernej 3D grafiky so zachovaním izometrického pohľadu s novými možnosťami rotácie a približovania, taktiež iných moderných herných mechaník, lež opäť vychádzajúcich z originálnej vízie a obtiažnosti starších dielov.
"Každý nakoniec dostane to, čo chce... Chcel som misiu, chcel som nástroje, a za moje hriechy mi to všetko dali... Hlas prezidentovej dcéry, Emmy Lafontaine na páske znel fakt naliehavo, ale cítil som v ňom odhodlanie levice... A tak sme vkročili do jamy levovej, či teda Majorovej a jeho Légie hyen."
Hra začína klasickým, "statickým" introm, alebo sledom obrázkov, ak chcete (čo je od druhého dielu naozaj už "trademark"), kde Emma popisuje neľahkú situáciu vo svojej rodnej krajine Grand Chien. Ihneď na to hráč, v úlohe bezmenného "komandéra," naverbuje cez "vintidž" notebook a teda dobový browser, tím "prvých" žoldnierov, taký ako mu rozpočet, či sebadôvera dovolí, a tí sa čoskoro vylodia na pobreží Grand Chien.
"Who controls trash (and diamonds), controls the Africa"
Územie krajiny je rozdelené do viacerých sektorov, no sprvoti hráč vidí zhruba ich tretinu. Je nutné zabezpečiť si zdroj príjmov na financovanie žoldnierskych tímov buď obsadzovaním diamantových baní, alebo prepadávaním transportov diamantov, či plnením questov aj za peňažnú odmenu. To všetko sa deje "v taktickom" móde, teda priamo v trojrozmernom hernom prostredí herného sveta. Znova – prepnutím na satelitnú mapu hráč manažuje tímy, ich pohyb, vybavuje e-maily či trénuje milície v dobitých mestách a robí všetko ostatné – možné i nemožné.
Samotné oslobodzovanie Grand Chien, samozrejme, nebude bez boja, a ten sa odohráva, samozrejme, kde inde ako v taktickom režime. Hráč najprv urobí "výsadok" tímov buď "naslepo", alebo najlepšie podľa získaného "intelu". Kým nenarazí na nepriateľa, hra funguje v "real time" režime, ktorý umožnuje aj "stealth" zabíjanie. Pri priamom strete s nepriateľmi, resp. "poplachu" sa režim prepne do striedavo-ťahového. Boje sú aspoň sprvoti určite ťažké, kedže nemáte dobrú výstroj a výzbroj (ktorú ale vaši špecializovaní žoldnieri – montéri vedia stále vylepšovať aj "za chodu"). No situácia sa podľa vašej šikovnosti postupne obracia až do určitého "bodu zlomu", čo je vlastne druhá polovica hry (alebo druhá tretina, podľa vášho štýlu hrania). Tlak nepriateľov je ale možné stále zmierniť obsadzovaním pevností, z ktorých nepriateľské posádky vyrážajú. Len počasie veľmi neviete ovplyvniť (alebo že by predsa?!)... A zbrane tááák hrdzavejú...
Tzv. "Core loop", hlavnú, opakujúcu sa náplň – uzatvára plnenie bočných a voliteľných questov, ale pozor! Všetky vaše rozhodnutia a veľakrát i náhoda či "detské choroby" (teda bugy, muchy, slovensky chyby) hry, vám formujú daľší postup a koniec-koncov i mnohé ukončenia hry (endgame). Vždy tu je funkcia SAVE/LOAD. Väčšina z questov je veľmi dobre napísaná a naozaj zábavná, dakedy i poučná, no možno zbytočne moralizujúca, až to na dobové zasadenie hry do roku 2001 niekedy nesedí. Čo je ale plus – vaši "zverenci", samotné dialógy, postup v hre, svoje i vaše úspechy / neúspechy častokrát komentujú dosť trefne. Tým sa ešte viac prehlbuje ich značná "uveriteľnosť" – ďalší trademark série JA... a vlastne zároveň "búranie štvrtej steny".
"Je to proste, na ohni občianskej vojny, dobre prevarený bulharský guláš, servírovaný na zúbkovanom noži, pri počúvaní starej dobrej-ohranej elpéčky."
Hru som pre účely recenzie i ako dlhoročný fanúšik série a práce pána Currieho prešiel a dokončil raz celú (cca 50 hodín) a na všetky možné variácie, ba dokonca ani na všetky NPC postavy som nenarazil práve vďaka variabilite okolností. Už len to by zabezpečovalo a aj reálne zabezpečuje obrovskú znovuhrateľnosť.
Nemôžem nespomenúť, že jeden člen tímu spisovateľov je nenormálny fanúšik popkultúry a odkazov na ňu... (Prečo asi parafrázujem jeden známy Coppolov film?!), ale hlavne dajme tomu klasickej literatúry. Séria JA bola vždy trefným "odkazom na odkazy" (najmä filmové) a v JA3 je to ešte rozšírené o riadnu "literally literary" hodnotu, prekvapivo vtipne kombinovanú s odkazmi na filmy a animáky. Nechcem prezrádzať veľa, preto poviem len jednu vetu: "Pani z Jazera sedí na dvanástich trónoch Veľkých Starcov a pri nohách jej leží verný, gurážny ružový pes, nakazený červenou besnotou, nervózne žujúc psiu známku Ubersoldata..."
Do rytmu svištiacich guliek a výbuchov, aj v dobe "prímeria" vám samozrejme hrá náladová hudba, meniaca sa podľa situácie (a pomerne dobre odkazujúca na soundtrack JA2). "Dynamický soundtrack" je už dnes štandard, ale napriek tomu je "ostčko" z taktovky George Strezova neštandardne dobré. Na jeho nahrávanie bol použitý živý orchester. Veľkou prídavnou hodnotou sú aj tradičné africké piesne, ako aj gospely... Odporúčam si ho osobitne kúpiť trebárs na Steame. Dostanete 62 trackov.
"Dabing" alebo "voice-over" je už tradične vynikajúci a "hlášky" či dialógy žoldákov sú fakt vtipné, pokiaľ... sa nezačnú často opakovať. Ale keby vám už liezli na nervy, žoldnier vie stále zomrieť, prípadne svojvoľne, alebo na váš príkaz opustiť tím a vy si najmete ďalšieho s neopočúvaným prejavom :)
Už len vyhľadávať, kto čo kedy komu povie je zábava.
Do hry sa po dlhom čase vrátila aj možnosť hrať online kooperáciu, so zdieľaným progresom v kampani, no tú som, žiaľ, ešte nemal možnosť vyskúšať. Možno o nej napíšem niekedy inokedy, ale verím, že to môže byť zaujímavé.
"We are trained women and men to drop fire on bad guys, but our commanders won´t allow us to "duck" because its obscene."
No a teraz bohužiaľ tá horšia stránka... Autori zrejme mali počkať aspoň nejaký ten polrok a hru doladiť (najmä strašidelné dropy FPS aj na naozaj výkonných počítačoch), resp. vybalancovať, opraviť najhrubšie chyby (ako nefungujúca fyzika, atď.). Tie ale postupne patchmi miznú a raz snáď aj vymiznú. Evidentne sa najviac zamerali na bojový a ekonomický systém. Hoci questy sú veľmi fajn, ale po ich splnení v hre, na rozdiel od JA2, akosi nie je čo robiť... Ja osobne som narazil len na dosť repetitívne hľadanie pokladov a na kuracie, dobre čítate, kuracie zápasy určené zrejme pre co-op hru. Troška nuda v Grand Chien.
Viem si predstaviť tie možnosti, napríklad v jednom sektore je urobený parádny pretekársky okruh ako stvorený na motorkárske či automobilové preteky o život, a lá Mad Max, či Far Cry: New Dawn...
Skrátka, spoliehať sa na moderskú komunitu a podporou modovania, a to dokonca vydaním oficiálnych nástrojov (na to sa ešte čaká a už som aj ja nedočkavý, ale prvé "neoficiálne" mody už aj tak sú a niektoré dosť dobré), že za nich dorobí obsah, bolo véľmi odvážne (napriek tomu, čo hore uvádzam o JA2), dokonca možno nerozvážne, aspoň v tomto momente. A možno je to priestrel "trefy do čierneho", ktovie. Hoci dlhodobo najtradičnejšia a najsilnejšia moderská komunita z istého fóra sa im, možno len momentálne, ale vo väčšine stavia chrbtom. Tak či onak, skutočný "sandbox" ako taký sa ešte dnes nekoná.
Ale hra má možno, ako africké slnko, žiarivú budúcnosť a potenciál sa raz, o jednu-dve dekády, stať tiež kultom.
"Should we penetrate deeper and deeper into the Heart of Darkness? No, we shall meet in the place, where is no Darkness."
S "osekaním" kontentu súvisia ďalšie veci, ako napríklad alkoholizmus či iné "závislosti" a zábavky žoldnierov ("ducking" atp.), ukazovanie africkej reality, ale aj zatváranie očí pred ňou. Napr. hra sa úplne vyhýba vážnej problematike detských vojakov (mimochodom JA2 sa problematike detských "sweat shopov" nevyhýbala), no paradoxne biznis s krvavými diamantmi je ťažiskom hernej ekonomiky.
Chápem túto pomerne hrubú (auto)cenzúru ako "produkt dnešnej doby" s ohľadom na vojnu na Ukrajine, neustále konflikty rozvojových krajín, neslobodu slobodného prejavu po Covide, Me Too atď... Len pevne dúfam, že toto nie je smerovanie herného biznisu na večné časy...
Ale treba uznať, že tematika krvavých diamantov a občianskej vojny v afrických štátoch sa dnes takto, hoci "polootvorene", nevidí (naposledy vo Far Cry, z roku 2008, s ktorou má JA3 viac similarít)...
Mne osobne taktiež chýba pestrá fauna (tu zredukovaná na hyeny, krokouše a mŕtve zvieratá), ktorá sa v takých prepracovaných a rôznorodých leveloch, resp. Biómoch vyslovene žiada. Taktiež dopravné prostriedky úplne absentujú (teda okrem lodnej dopravy po rieke).
Ďalšie dosť "zaujímavé" rozhodnutie autorov bolo priamo nadviazť na dej JA2, je tam proste príliš veľa odkazov a questov či NPC postáv odvolávajúcich sa na predchádzajúce udalosti 1. a 2. dielu. To si zrejme môže vychutnať len pravý fanúšik série (ktorých je síce mnoho) a za seba len kvitujem, i keď mne tiež všetky súvislosti hneď jasné neboli. Ale vďaka internetom za externý mozog aka Google :) Som uzrozumený s tým, že to môže vyvolať záujem trebárs o znovupredaje starých hier alebo dokonca o ich "remaky"...
Napriek istým mínusom a miernym lapsusom, "vanilková" verzia JA3 má svoje nesporné klady a "masivitu", ergo je dobre hrateľná, zábavná, niekedy až napínavá a celkom určite znovu-hrateľná.
Autori nesporne odviedli kusisko práce a už len za to si zaslúžia moje uznanie.
Hru síce neviem a nemôžem hodnotiť "známkou" alebo percentuálne, ale...
...viem ám odporučiť jej kúpu...
A vidíme sa v Grand Chien, možno že aj v kooperačnej online hre!
Titul: Jagged Alliance 3
Žáner: Taktická, ťahová stratégia s RPG prvkami
Mód: Singleplayer, Online Co-Op
Vývojár: Haemimont Games
Vydavateľstvo: THQ Nordic
Dátum vydania: 14.07.2023
Najčítanejšie
Najčítanejšie
J. Freeman
Nothing.