Arkadij Natanovič Strugackij (Аркадий Натанович Стругацкий) (* 28.8.1925, v Batumi, Gruzínsko, † 12.10.1991, v Moskve) a Boris Natanovič Strugacký (Борис Натанович Стругацкий) (* 15.4.1933 Leningrad, † 19.11.2012 Petrohrad) patrili k najvýznamnejším autorom sovietskej fantastiky.
Starší z bratov, Arkadij, sa narodil v r. 1925 do rodiny experta na umenie Natana Strugatského a učiteľky Alexandry Ivanovny. Koncom dvadsiatych rokov sa spolu s rodinou presťahoval do vtedajšieho Leningradu, dnešného Petrohradu. V roku 1933 sa do rodiny Strugackých narodil mladší z bratov Boris. V 1942 počas obliehania Leningradu bola rodina evakuovaná, avšak prišli o otca. Arkadij sa pridal k armáde a po vojne slúžil ako Vojenskom inštitúte zahraničných jazykov v Moskve ako prekladateľ z angličtiny a japončiny až do 1955, keď sa začal venovať písaniu. Jeho brat Boris nastúpil na Leningradskú štátnu univerzitu, kde v roku 1955 promoval z astronómie. Následne pracoval v Pulkovom observatóriu a v 60tych rokoch sa zúčastnil vedeckej expedície na Kaukaz.
Prvým spoločným dielom oboch bratov je román Planéta purpurových mračien (Страна багровыx туч) z r. 1957 avšak vydaná až o dva roky neskôr o expedícii na Venušu. Nasledovalo ďalších vyše 25 románov a noviel, z ktorých spomeňme aspoň tituly Ničivá vlna (1963, Далёкая Радуга), Je ťažké byť bohom (1964, Трудно быть богом), Dravci našej doby (1965, Хищные вещи века), Pondělí začíná v sobotu (1965, Понедельник начинается в субботу), Les/Slimák na úbočí (1966-1968 Улитка на склоне), Chrobák v mravenisku (1979—1980, Жук в муравейнике) alebo Vlny tíšia vietor (1985—1986, Волны гасят ветер). Ich najznámejšie dielo, román Piknik pri ceste (1972, Пикник на обочине), pojednáva o kontakte ľudí s fyzikálnymi anomáliami, ktoré po sebe zanechali mimozemské civilizácie tak, ako ľudia nechávajú odpadky po pikniku v lese. Román sa v roku 1979 dočkal svojej najslávnejšej filmovej adaptácie pod Stalker (r. Andrej Tarkovskij) a neskôr celej série počítačovej hry pod rovnakým názvom.
Pod pseudonymom S. Jaroslavcev, v čase, keď mali problémy s vydávaním svojich kníh, publikovali obaja bratia trojicu románov Výprava do pekiel (1974-1984, Экспедиция в преисподнюю), Detaily zo života Nikity Voroncova (1984, Подробности жизни Никиты Воронцова) a Diabol medzi ľuďmi (1993, Дьявол среди людей).
V októbri 1991 Arkadij zomiera vo veku 66 rokov na rakovinu krvi a Boris pokračuje v publikovaní pod pseudonymom, na ktorom sa spoločne dohodli v prípade smrti jedného z nich. Posledné dva romány Hľadanie účelu (1995, Поиск предназначения, или Двадцать седьмая теорема этики) a Bezmocní tohoto sveta (2003, Бессильные мира сего) tak vyšli pod menom S. Vitickij.
Boris Strugacký nakoniec prežil svojho staršieho brata o vyše dve dekády. Zomiera v r. 2012 vo veku 79 rokov.
Veľká časť diel bratov Strugackých sa odohráva v tzv. Noon Universe - Svete poludnia, utopistickom až komunistickom zriadení 22. storočia. Písali aj humornejšie pojaté diela, ktoré však kvôli svojmu satirickému pohľadu na sovietsku byrokraciu v kombinácii s rozprávkovými a absurdnými motívmi na seba upútali pozornosť sovietskych cenzorov. Postavy Strugackých nie sú žiadni veľkí hrdinovia. Prežívajú veľké dilemy, ktoré nemusia ovplyvniť iba ich, ale napríklad celý národ, ktorý si to ani neuvedomuje. Medzi najčastejšie témy, ktoré vo svojich dielach rozoberajú, patria sociálne a kastové nerovnosti, etické a morálne zásady, to všetko často zaobalené v podobe kontaktu s najrôznejšími mimozemskými civilizáciami.
Bratia Strugackí sú jedni zo zakladateľov moderného žánru sci-fi a spolu s poľským autorom Stanislawom Lemom patrili k najväčším autorom bývalého východného bloku, ktorých sláva presiahla hranice železnej opony a rezonuje až do dnešných dní.