Ako už samotný názov napovedá, ide o druhú zbierku rovnakého mena, ktorá bola vydaná pred desiatimi rokmi. Sonda do slovenskej sci-fi tvorby sa dodnes teší mimoriadnej obľube, a tak nečudo, že sa zostavovatelia Martin Králik a Zuska Stožická rozhodli urobiť pokračovanie.

Dekáda priniesla veľmi veľa zmien, nových vynálezov a výziev a čo bolo kedysi nepredstaviteľné, sa stalo skutočnosťou. Na orbitu sme dostali najvýkonnejší ďalekohľad Jamesa Webba, objavili stovky nových planét, čelili masívnej pandémii či vytvorili nové lieky v boji s rakovinou. Po mimozemšťanoch stále ani vidu, ani slychu, ale kto vie, možno už dávno žijú medzi nami. Do popredia sa čoraz viac dostáva AI a čo je úsmevné, hlúposť nevymizla, skôr naopak. Evolúcia človeka sa pomaly dostáva na križovatku a nasledujúce desaťročia môžu zmeniť ľudstvo na nepoznanie.

Nech budúcnosť dopadne akokoľvek, už teraz je jasná jedna vec. Počet inšpirácií rastie raketovým tempom každý deň. Zostavovatelia tak nemali problém vybrať tie najlepšie poviedky do zbierky. Mnohých autorov ako Jozef Žarnay, Štefan Huslica, Juraj Toman, či Diana Laslopová nahradili novými menami (František Škoda, Jara Radošovská), ale stavili aj na známych a obľúbených predstaviteľov.

Tento dystopický text nemá žiadnu chybu. Je až na neuverenie, aká reálna a desivá predstava skrsla v hlave našej najúspešnejšej predstaviteľke fantastiky. Čitateľovi sa dokáže dostať hlboko pod kožu aj preto, lebo sa odohráva na Slovensku, v meste ako každé iné. Hlavným dôvodom úpadku spoločnosti nie sú otrepaní mimozemšťania, nemŕtvi alebo globálna vojna, či pandémia. Všetko má na svedomí repka olejná. Tá spôsobuje, že jedla je nedostatok a pre väčšinu populácie je iba na prídel, čo so sebou prináša aj reguláciu populácie, ľudožrútstvo a ďalšie problémy.

Poviedka sa číta úplne sama a po jej dočítaní môže mať čitateľ miestami dosť nepríjemné pocity. Najmä, čo sa týka hladu. Pripomína príbeh Poštára od spisovateľa Davida Brina a určite by stála za sfilmovanie alebo aspoň za pokračovanie.

Tiež sa niekedy prichytíte pri tom, že vám chýbajú ľudskí operátori na linkách užívateľskej podpory? Pomaly už v každej službe vás privíta AI hlas a až po dlhom, niekoľko minútovom stláčaní správnej číselnej kombinácii sa dopracujete k predstaviteľovi ľudskej rasy. Je to dosť otravné. Svoje by mohla povedať aj slovenská kozmonautka, ktorá uviazla kdesi na orbite a snaží sa dovolať pomoci, ale má smolu. Chatbot s menom Zdenko sa síce snaží, ale nemá kapacitu na to, aby hrdinke pomohol.

Autor poviedky je známy humornými textami, čo dokazuje aj touto žánrovou anekdotou. Je vidieť, že vie vypichnúť pointu do detailov a hrať sa s ňou čo najdlhšie, aby bola vtipná. A hoci ide o úsmevný text, mrazivé zistenie čaká v poslednej vete. Najdôležitejšie je totiž vyplnenie spokojnosti zákazníka.

Služobne mladšia autorka prichádza s pozoruhodným, steampunkovo ladeným príbehom, ktorý sa odohráva niekoľko rokov po Vypnutí. Hlavný hrdina je bežným pracovníkom v Sladovni a snaží sa nevyčnievať, ale jedného dňa sa všetko zmení a on sa stane súčasťou niečoho oveľa väčšieho.

Poviedka v sebe nesie veľa pozitív, ale aj nejaké negatíva. Jazyková skladba je veľmi príjemná, autorkin štýl je pútavý a svieži, vety sa čítajú ľahko a po remeselnej stránke nie je textu veľmi čo vyčítať. Problémom pre čitateľa môžu byť občasné komplikovanejšie opisy a tiež záverečná pointa, kde hrdina začína trpieť „Neovým“ syndrómom.

Predstavte si, že ste architektom mesačnej základne. Všetko vymyslíte do detailov, aby sa zachovala bezpečnosť a kolonisti by mohli žiť mimo našej planéty. A potom si vás predvolajú a povedia vám, že základňa bude pre milión obyvateľov, hoci vy ste ju naprojektovali na menšie číslo. Oveľa menšie. Netrafilo by vás z toho?

Autorka má nekonečnú fantáziu, čo neustále dokazuje každým ďalším textom. Už sme s ňou leteli do vesmíru, preháňali sa po lesoch plných besov, čarodejov a mágie či žili večný život upírov. Keď sa k jej myšlienkam pridajú aj vlastné skúsenosti a znalosti, dokáže vytvoriť originálny a pomerne autentický príbeh. To je aj prípad tohto textu, kde využila pre ňu známe čínske prostredie a ázijskú mentalitu. Záverečná pointa je skvelá, vtipná a aj desivá.

Autor je známy svojou obľubou hard sci-fi, čoho dôkazom sú najmä jeho publikované poviedky. Vždy sa snaží hľadať originálne a svieže zápletky, neprvoplánové riešenia a všetko to spája posadnutosť reálnym používaním sci-fi technológií. Dôkazom je aj najnovšia poviedka, ktorá ponúka súboj rovno troch entít. Každá z nich túži po niečom inom a ich vzájomný stret je na hranici toho, čo si čitateľ dokáže predstaviť.

Poviedka sa v úvode snaží ohúriť vizuálom a akýmsi prológom. Obraz planéty je úžasný, originálny a dych berúci, čitateľ by sa ale spokojne zaobišiel aj bez začiatočnej sekvencie. Popisy prítomné počas celého textu sú dostatočné na to, aby rozprúdili fantáziu. Dej a hlavne samotné postavy okoreňujú text ako michelinský kuchár, je radosť čítať pohľad z troch strán. Záver je mierne komplikovaný a ponúka príliš veľa látky na premýšľanie, preto nemusí byť každému po chuti.

Táto poviedka od slovenského steampunkového kráľa je až príliš aktuálna a budí desivé mravčenie v zátylku. Každý príčetný čitateľ si po jej dočítaní musí povedať, že takto to predsa nemôže dopadnúť. Autor nám predstavuje svet potom, ako istá nemenovaná mocnosť ukončí špeciálnu operáciu a začne sa okupácia. Nie každý sa ale i napriek všetkým okolnostiam vzdal nádeje na lepšiu budúcnosť.

Je vidieť, že Peter Jelínek sa za pár rokov vypracoval na skvelého spisovateľa a je schopný napísať kvalitný text aj mimo komfortnej zóny. Dej odsýpa ľahko, husia koža rastie každým riadkom a všetko našťastie zachraňuje pointa na záver. Nech nás čaká kadečo, takéto niečo by malo zostať iba na papieri.

Dlhoročná členka redakcie portálu sci-fi.sk je už pomerne známa svojim jedinečným vycibreným štýlom a mnohé z jej poviedok prekvapujú prepracovanosťou a zároveň ľahkosťou. Môžeme povedať, že príbeh v tejto zbierke sa nevymyká pravidlu. Autorka nám umne rozpráva príbeh vedkyne, ktorá na Mesiaci skúma mimozemskú rastlinu. Tá v sebe ukrýva tajomnú hrozbu.

Štylistike kraľujú dlhé vety a miestami dávajú dychu poriadne zabrať, väčšina z nich je však natoľko pútavá, že vôbec nevadia a nekazia celkový dojem. Do personalizovaného rozprávača vkladá mnohé vlastné myšlienky, pocity, či gestá. Pre toho, kto autorku pozná osobne, príde hlavná postava ako ona samotná. So všetkými jej výrazovými prostriedkami a reakciami. Ponorenie do postavy teda funguje na jednotku.

Táto poviedka by mohla kraľovať ako utopistickým, tak aj postapokalyptickým textom. Autorka v nej veľmi svojrázne rieši problém s kriminalitou za pomoci AI. Ako vieme, umelá inteligencia sa snaží splniť zadanie najlepšie, ako sa dá. Ale čo všetko sa dá považovať za zločin? Stanoviť hranice je veľmi dôležité.

Z tohto príbehu doslova mrazí. Obavy z nástupu AI sú pochopiteľné. Mnohé príbehy alebo filmy sú čoraz pravdepodobnejšie a súčasný človek nevie s istotu povedať, či sa niečo zvrtne alebo nie. Zuzana Droppová v tejto poviedke ponúka svoj pohľad na to, ako sa s týmito problémami ľudstvo vysporiada. Ide síce o kratší text, ale posolstvom patrí medzi tie silnejšie.

Ďalší text pripomína žáner LitRPG, ktorému sa autorka so záľubou venuje a čoraz častejšie ho aj produkuje. Hlavný hrdina sa „narodí“ ako dospelý a je hodený do akejsi cely s pripomienkou, že má iba niekoľko dní, aby postúpil na tretiu úroveň, inak bude eliminovaný. Postupne mu je jasné, že bude musieť pár vecí obetovať, aby prežil.

Lenona Štibláriková je dobre známa tvár slovenskej fantastiky a máloktorá antológia sa bez nej zaobišla. V tejto poviedke vhodne kombinuje prvky RPG a sci-fi žánru a čitateľovi dáva dopodrobna pocítiť myšlienky a pocity postavy, čomu výrazne dopomáha aj personálny rozprávač. Miestami sa nepozorný čitateľ môže stratiť, ale väčšina textu plynie jednoducho a bez zbytočných otázok.

Ak ste fanúšikom príbehov Wall-E, E.T. alebo Číslo 5 žije, táto poviedka je pre vás ako stvorená. Je síce veľmi cítiť inšpiráciu práve prvým menovaným, napriek tomu to na kráse textu neuberá. 4N1C/K4, alebo, ak chcete, Anička, je malý údržbársky robot, ktorý sa stará o pridelený kúsok parku. Pri každodennej starostlivosti o zeleň pomaly zisťuje, že ľudí je stále menej a menej. Čo sa stane, keď už žiadny nebude?

Príbeh pôsobí rozprávkovo, ale skrýva v sebe aj desivé tajomstvá a zamýšľa sa nad tým, ako by vnímali postup smrteľnej pandémie roboty. Má v sebe dostatok zveličovania a humoru, aby sa nebral príliš vážne. Ide o príjemnú sondu do robotickej duše a odporúča ju deväť z desiatich kosačiek.

Sci-fi detektívka z blízkej budúcnosti. Poviedka nováčika medzi ostrieľanými autormi pôsobí až nadmieru dobre a vôbec nebadať výrazný rozdiel, aký by sa dal očakávať od začínajúceho publikovaného autora. Hlavný hrdina má skvele vykreslenú povahu a ešte lepšie meno: Šmirgeľ. Príbeh začína v momente, keď už po X-krát chce dať výpoveď, no namiesto toho dostane nového partnera, aby spoločne vyriešili prípad záhadných vrážd.

Poviedka má výrazný humor, ktorý síce nie ja na škodu, ale občas môže pôsobiť silene. Na druhej strane niekoľko situácii potrápi bránicu čitateľov statočne. Keďže ide o detektívny príbeh, má v sebe všetky prvky správneho dávkovania informácii, čo určite mnohí fanúšikovia žánru ocenia. Rozuzlenie síce pôsobí ako z hlavy Sherlocka Holmesa, keď si búchate hlavu, že toto tam predsa nikde nebolo naznačené, no pri bližšom skúmaní sú všetky detaily k dispozícii.

Občas sa nám stane, že narazíme na zaujímavú inšpiráciu a skôr, ako ju dokážeme literárne spracovať, nájde sa niekto, kto sa toho zhostí skôr. Niekedy to naštve, ale v prípade tejto akčnej poviedky treba uznať, že nešlo o krok mimo. Príbeh sa odohráva pri bráne do pekla v Turkmenistane, kde sa objaví záhadný objekt. Svet je rozdelený na obrovské korporácie a na chvoste všetkých je pozostatok bývalej EÚ, ktorý vysiela do oblasti posledných elitných vojakov, jednotku starých žoldnierov. Nikto ani netuší, akú veľkú rolu títo veteráni zohrajú.

Janko Iša je predstaviteľom akčnej fantastiky a v tejto poviedke ukazuje všetky svoje prednosti. Dej má rýchly spád, vážnosť situácie je vhodne doplnená svojráznym humorom a akcia odsýpa jedna radosť. Humor medzi vojakmi miestami pripomína Barbara Cohena z Plochozeme, za čo má u mňa autor plusový bod navyše.

Autorka je známa poetickým, dalo by sa povedať až lyrickým, spracovaním fantastických nápadov, čoho dôkazom je aj tento text. Patrí k tým dlhším v zbierke a je určený hlavne pre čitateľov, ktorí sa dokážu sústrediť dlhšie než väčšina. Je náročný na pozornosť, ale keď sa jej venuje dostatok času, je možné nájsť všetky jeho skryté krásy. Tým akčnejším čitateľom však môže miestami pripadať príliš natiahnutý a zdĺhavý. Skladá sa z viacerých obrazov a ich striedanie autorka zvláda na výbornú. Vzhľadom na dĺžku poviedky je tam dostatok postáv a čitateľa môže zaujať aj množstvo vedeckých faktov a sci-fi technológií.

Mikropoviedka od populárneho publicistu sa zaoberá viac dojmami a pocitmi ako nejakým dejom. Zameriava sa na vyobrazenie mieru krátko po zložení zbraní a ukončení hrôzostrašného vraždenia. Text v sebe nesie žánrové prvky, ktoré ho ukotvujú do sci-fi, ale ide o veľmi aktuálnu tému aj v súčasnosti. Vojna nie je doménou budúcnosti, mier by však byť mohol.

Ak ste fanúšikom románov Andyho Weira, určite by ste mali siahnuť po tvorbe našej predstaviteľky hard sci-fi. Najnovšia poviedka sa zaoberá bojom o prežitie v kritických podmienkach a tým ako sa s tým dokážu jednotlivci vysporiadať. Nepriateľom je v tomto prípade vírus, ktorý napadol životne dôležité sinice na marťanskej základne. Tie sú zodpovedné za výrobu kyslíka. A obyvateľom stanice začína dochádzať čas...

Tento kúsok sa nesie vo viacerých rovinách, má v sebe viac, než je vidno na prvý pohľad. Autorka veľmi umne využíva nadobudnuté znalosti z praxe a okrem poznatkov z molekulárnej biológie čitateľovi dopraje aj poriadnu dávku vedeckých pojmov z iných oblastí. Okrem toho ponúka rozdielne a netradičné postavy, hrá sa s ich emóciami a charakterom. Vrcholom poviedky je konšpiračná myšlienka na konci, ktorá môže čitateľovi vypáliť pár tisíc nervových zakončení.

Spolupráca dvoch alebo viacerých autorov na poviedke alebo románe nesie so sebou vždy riziká a úskalia, ale v prípade dvoch stálic slovenskej a českej fantastiky sa vo finále nič neobjavilo. Z textu je poznať, že medzi dvojicou panovalo výrazné porozumenie, a dej prebieha bez problémov. Hlavný hrdina prichádza na orbitálnu stanicu, aby vyložil náklad, ale nemá toto miesto veľmi v obľube, pretože tento kúsok ocele už je za hranicou životnosti a patrí do šrotu. A hoci ho sem vždy privádzali aj pracovné povinnosti, mal aj iný dôvod, prečo sa sem neustále vracal.

Poviedka by sa dala zaradiť do space opery a nesie v sebe klasické prvky, na ktoré sme už z tvorby oboch autorov zvyknutí. Nie je to len prepracovaný vesmír, technológie a dej, ale taktiež aj medziľudské vzťahy a láska medzi postavami. Chvíľu trvá, kým sa text rozbehne, na začiatku môže byť čitateľ otrávený z infodumpu, ale keď sa prehryzie úvodom, dej sa rapídne zrýchli. A koniec je taký tradičný, stiffelolvský...

Antológia zaujme aj obálkou, ktorú namaľovala jedna z autoriek poviedok a známa maliarka Zuzana „LaKiri“ Droppová. Kniha Dotyky budúcnosti 2 srší pestrosťou a jedinečnými príbehmi. Stačí sa do nej iba začítať a unesie vás do tých najrôznejších svetov za hranicami reality. Zostavovatelia urobili skvelú robotu a v spolupráci s vydavateľstvom Artis Omnis a ich redakčnou úpravou vydali ďalšie skvelé dielo vhodné do poličky fanúšika fantastiky.

Hodnotenie: 90%

________________________________________

Žáner: fantastika

Vydavateľstvo: Artis Omnis

Rok vydania: 2024

Vydanie: prvé

Jazyk: slovenčina

Väzba: pevná väzba

Počet strán: 336

ISBN: 978-80-8201-244-9