Úprimne, neviem písať úvody. Nikdy som nevedel a to dokonca ani pri svojej diplomovej práci nie. Je to pre mňa utrpenie. Napísať nejaký obkec na pol strany a potom sa oblúkom dostať k jadru pudla. Pôjdem teda rovno k veci a k faktom.

Ako jeden z troch porotcov, ktorí boli spomedzi scifi.sk vybraní aby sa zhostili úlohy hodnotenia poviedok zo súťaže ScifiKozmos, som sa celkom tešil. Z pomedzi 54 literárnych diel vybrať päť najlepších, tých päť, ktoré budú po originálnej, obsahovej, štylistickej a vlastne celkovo považované za najlepšie. No, celkom ľahká vec, myslel som si, nevediac, ako moc som sa mýlil...

Ako som už napísal, do súťaže sa zapojilo vyše 50 poviedok. Nakoľko bolo možné poslať aj dve poviedky, niektorí autori toho istotne využili. Minimálne taký pocit som mal pri čítaní niektorých textov, kedy sa opakoval podobný štýl písania, alebo dokonca podobné chyby. Aby bolo na začiatku jasné, ani ja, ani zvyšní porotcovia, nemajú prehľad o autoroch. Poviedkam boli pridelené náhodne generované čísla, pod ktorými ich poznáme...a samozrejme ešte názvy. Následne boli hodnotené desiatkovým systémom, pričom čím viac bodov poviedka získa, tým lepšie umiestnenie bude mať.

Práce samotné majú, prekvapujúco vysokú úroveň. Na tom sa asi zhodnem s Rose aj so Šaňom. Spomedzi všetkých som nenarazil ani na jednu, ktorá by nespĺňala zadané kritéria, alebo bola vyslovene zlá. Vlastne, aby som bol úprimný, jedna či dve také predsa len boli, ale o tom neskôr. Po žánrovej stránke som si s chuťou prečítal pár pokusov o scifi horor, niekoľko vypointovaných chuťoviek, nejaký ten kyberpunk i vesmírne dobrodružstvá. Skrz osudy niektorých hrdinov som sa ocitol na orbitálnych staniciach, rodil, snažil sa získať odcudzené osobné údaje či bojoval s vesmírnymi príšerami. A to zďaleka nebolo všetko!!!

Osobne sa mi najviac páčia drámy. Medzi súťažnými poviedkami boli texty komediálneho alebo satirického charakteru, niektoré lepšie, iné horšie. Častokrát malé, súkromné osudy jedného človeka, hodeného do neúprosného súkolia systému však dokážu viac zaujať než transdimenzionálne dobrodružstvo.

Medzi také malé, súkromné drámy isto možno zaradiť text o hackovaní a odcudzenej identite či umierajúcom géniovi a jeho psovi. Niektoré, hoc s riadnou dávkou podľa mňa nereálnej technológie pripomínali tvorbu Philip K. Dicka (text o stroji na veštenie), či dokonca rozprávku alebo povesť z ďalekých exotických krajov. Našli sa však i slušne poňaté space opery (veľmi dobre napísaný príbeh o divnom chlapcovi a veľkom hlade, alebo poviedka o konci vesmíru samotnom). Niektoré práce (napr. poviedka o nie tak celkom normálnom tehotenstve) zas po prečítaní pripomínali epizódy zo seriálov Krajné medze alebo Akty X – a to v tom dobrom ako i v zlom.

Všade samé hviezdy, alebo nečakané skvosty

Vysoko oceňujem schopnosti niektorých autorov a autoriek pohrávať sa so psychológiou postavy. Poviedka nemusí byť len šialené, čo najakčnejšie dobrodružstvo. Naopak, miestami využitá osobnostná dráma, rezaná šialenstvom samoty vo vesmíre dokáže dodať textu tie správne zimomriavky. Ďalším prekvapením, a taktiež pozitívnym, bolo využitie cudzieho, neanglického jazyka v práci. A hoci som každé piate slovo nerozumel, rozhodne to text oživilo.

Podľa môjho skromného názoru, mnoho nevypísaných a menej skúsených autorov sa snaží silou mocou narvať všetky obrazy, ktoré v hlave tak nádherne farebne vyzerajú, na papier. Silou mocou. Často to však býva kontraproduktívne. Preto si v niektorých prácach dala súslednosť logických udalostí v polke textu šlofíka a už sa neprebrala. Porotca tak číta poviedku, v ktorej sú popísané udalosti bez nejakého bližšieho vysvetlenia (to je on? a ako sa tam dostal, veď bol pred chvíľkou úplne inde!). Bežného čitateľa, a nieto ešte porotcu súťaže, dokáže tiež nahnevať, keď sa poviedka uberá jedným smerom, má našliapnuté na celkom príjemnú SF, a potom sa bez vysvetlenia pred očami zmení na úplne obyčajný romantický zdrap. Ďalšou do očí bijúcou chybou býva nereálne jednanie hlavných alebo vedľajších postáv (vážne by terorista podal vo vyhrotenej situácii rukojemníkovi vodu?, resp. vážne by posádke stanice neboli divné tie nečakané úmrtia?).

Ďalšou perličkou, ktorú spomínala už aj Rose sú skratky mien. Ak sa mi nechce vymýšľať mená, tak nechám len funkcie postáv (doktor, profesor, vynálezca), rozhodne by som však nepoužíval iniciály ako S. alebo K. Jednak to pôsobí rušivo a druhak čitateľ sa nemá ako zblížiť s hlavnými postavami a kĺže akoby po povrchu textu. Vo výsledku to deklasuje poviedku samotnú, nech už je akokoľvek skvelo napísaná.

Osobne sa mi nepáči v poviedkach nevypísaných autorov často využívané akože nadávanie, hystéria postáv či rozhorčenie spojené s frflaním. Keď je to raz za čas a na pravom mieste, uznávam. Ale ak je to stále sa opakujúci znak počas celého textu, tak je to podľa mňa zbytočné. Hoci, chápem, že to má byť akýsi charakter postavy, ale ak by vám každú chvíľu niekto nadával, kričal na vás alebo urážal, tak by ste sa asi otočili a odišli...poprípade mu vrazili, nie?

A keď už rýpem, tak trošku ešte pridám. Jednou z najhorších vecí, s ktorými sa porotca musí popasovať sú chyby. Nie som slovenčinár a vybrané slová na mňa kričia z priepasti desiatok rokov zmutovanou klingončinou, ale niektoré hrúbky vyslovene byjú do očí. Tak ako tá v prechádzajúcej vete. Pôsobí to rušivo a podľa môjho názoru by si mal autor dať záležať, aby sa takých chýb vyvaroval. Ide predsa o súťažný text, vizitku autora samého a aj takéto maličkosti ho vedia v porovnaní s inými autormi znevýhodniť. Ešte horšou vizitkou sú však monobloky textu. Tu konkrétne narážam na niektoré poviedky, ktoré pchali do jedného obrovitánskeho celku všetko – od popisu deja a postáv, až po priamu reč, často s divne koncipovanými úvodzovkami či odrážkami. Ľudia, majte trochu súcitu s čitateľmi a netrápte ich. Naviac, takto písané texty vzbudzujú pocit, že boli šité horúcou ihlou, čo tiež autorovi moc bodov nepridá...

Musí! A veľmi. Žáner science fiction má extrapolovať niektoré veci, udalosti, alebo deje, akoby to vyzeralo, keby... Samozrejme, aj hard sf musí obsahovať nejaký ten fantastický a beletristický prvok, inak by sa z neho stal odborný článok. Jednou vecou sú teda klasické žánrové klišé (U.I., nadsvetelná rýchlosť, energetické zbrane, telepatia), ktoré sú nejakým spôsobom už brané ako štandard, a hoci nie sú fyzikálne (zatiaľ) možné, pri slušnom vysvetlení ich možno považovať sa reálne, alebo aspoň akceptovateľné.

Iné je ale, keď hlavný hrdina skvapalnie a ponechá si vedomie (čo na tom, že v takomto maglajzi by to vedomie nemalo domov, pretože štruktúry mozgu by sa rozpustili a elektrochemické impulzy by sa flákali kde tade), záchranná kapsula, ktorá dosiahne takmer rýchlosť svetla je z ničoho nič vzdialená od Zeme milióny svetelných rokov alebo že z DNA jedinca možno predpovedať ako vyjde rande v ten ktorý deň. Inak povedané, supertechnika áno, nelogické technobláboly nie!

Pevne dúfam, že som sa uvedenými poznámkami nikoho nedotkol. Záverom pripájam zoznam poviedok a skratkovité poznámky ku všetkým prečítaným, presne v tej istej podobe, v akej som si poznámky robil, zatiaľ však bez bodovania. Ku každej som sa snažil pripojiť pozitívne komentáre, ale i to, čo podľa mňa nesedelo, čo mi vadilo, alebo čo bolo vyslovene zlé. Autorov nepoznám, hodnotil som na základe vlastných čitateľských skúseností a pocitov, ktoré vo mne texty vyvolávali.

Poviedka č. 1: Dobrý nápad, zbytočný android podľa mňa. Tú istú funkciu by zvládol i človek. Čiastočne predvídateľný záver. Dobrý spôsob písania, ale zbytočne moc detailov. Podľa mňa klasický problém niektorých autorov – zbytočne hysterické jednanie postáv.

Poviedka č. 2: Mierne chaotický text. Snaha o pointu sa nejako minula účinku. Emzákov by asi naša strava a vzduch položili. Nedotiahnuté.

Poviedka č. 3: Výborná kyberpunková poviedka, prakticky žiadna výtka ani čo sa týka logiky, ani čo sa týka štýlu písania, či hodnovernosti konania. Snáď až na otázku, prečo zdrhla od hackera? Slušná kritika spoločnosti.

Poviedka č. 4: Kvitujem nápad, space opery mám rád. Kvazar a život? Asi nie, tvrdé žiarenie z okolia čiernej diery by ho najskôr zabilo, a je jedno či ide o mikroorganizmy alebo zložitejšie tvory. Veľmi sa mi páči myšlienka ťažby sekrétov/kovov (za to plus). WTF komp? Žalúdočné šťavy vs. loď vs. skafandre vs. výpary... Kapitán bol Bob? Ak áno, lepšie spomenúť na začiatku než na konci (chaos ohľadom Bobov).

Poviedka č. 5: Veľmi dobre napísaný kyberpunk, ale mám pocit, že sa z toho dalo vytrieskať viac. Vyšumelo do prázdna, hoci potenciál malo. Možno lepšie na väčšiu plochu. Prečo Siedmy zmysel?

Poviedka č. 6: Okuliare napájané nervovou sústavou? To snáď nie, tej elektriky zas v našich kábloch toľko nie je... Celkom fajn text o hrozbe závislosti na technológiách, ale také bežné. Neohúrilo, neurazilo.

Poviedka č. 7: hehe, chrápanie :) Len dve výtky – málo dialógu a vážne by nikto na stanici nikoho neupodozrieval?

Poviedka č. 8: Moc mi nesedí slovný zvrat „ predstaviteľ schopností“ . Trochu chaotické, komplikované. Asi som to úplne nepochopil.

Poviedka č. 9: Dôvod prepustenia sa mi nezdá. V texte nepoužívať číslovky (4 – 8 hodín, 28-ročná), ale rozpísať! Hrozne veľa úvah, hľadania a zas úvah – nudné. Dobre napísané, ale nejako nezáživné

Poviedka č. 10: Monoblok textu bez pointy, deja... Vlastne bez ničoho.

Poviedka č. 11: Veľmi dobrý nápad, páčilo sa mi ako nad škatuľkou premýšľal, ako si dal autor námahu s popisom zmenenej krabice.... Tajomstvo robilo z textu šťavnatú chuťovku. Nanešťastie mal autor nechať pôvod škatule zahalený tajomstvom. Záverečných pár odstavcov, kde vysvetľuje čo a ako, prinieslo rozčarovanie. Príliš rýchle rozuzlenie a rozčarovanie.

Poviedka č. 12: Celkom pekne napísané. Osud obyčajného človeka, ktorý náhodou nájde niečo, čo malo byť ukryté. Pekne ukázané metódy, ako sa spoločnosť zbavuje nepohodlných svedkov. Záver trochu chaotický, najmä pri čítaní mien, pretože predtým to pôsobilo tak, akoby hl. hrdina sledoval správy kde sa objavia jeho informácie aj s menami a na konci zoznamu to moc nesedí.

Poviedka č. 13: Prečo? Začínalo to ako skvelá matematicko–fyzikálna SF: bytosť z inej dimenzie, dôkazy, integrály... Potom akoby vymenili autora, alebo došiel nápad a skĺzlo to všetko do romantického tuctového románu. Vysvetlenie ako hlavný hrdina odhalil identitu návštevníka mi tiež moc nesedí.

Poviedka č. 14: Space opera :) Pripomína mi to Asimovovu The Last Question alebo Days of Solomon Gursky od Ian McDonalda. Veľmi dobre napísané, no moc rýchle, málo času na rozvinutie atmosféry, ako sa to podarilo Asimovovi. Inšpirované Asimovom?

Poviedka č. 15: Parádna SO. Veľmi dobre napísaná, možno byť na mieste autora by som sa pokúsil o zvýraznenie inakosti chlapca v porovnaní s ľuďmi.

Poviedka č. 16: Hrozne chaotické, príliš rýchle. V podstate len chvíľková scéna z vesmírneho letu? A to sa celý čas bavil s burinou? Záver OK, predchádzajúca časť dej príliš uponáhľaná.

Poviedka č. 17: Dobrý nápad, možno troška lepšie napísať. Prečo všetci robia chybu že súpera, ktorý leží na zemi nedorazia? Napriek tomu isté logické nedostatky? Odkiaľ vedel domáci maznáčik čítať a písať? Odkiaľ sa dozvedel adresu, keď bol (predpokladám) stále zavretý doma?

Poviedka č. 18: Dosť rýchle, relatívne neosobné, i keď vypointované.

Poviedka č. 19: Dosť depresívny text. Páčilo sa mi to prelínanie reality s čo ak... Text samotný by možno fungoval aj bez záverečných pár viet o živote...

Poviedka č. 20: Dobrý nápad, dobré spracovanie, ku koncu troška nejasné (kričal človek, alebo ryba, alebo to tak má byť, otvorené), pekná ukážka: sardinky v plechovke a komentár – je to len ryba. Ale tie mená!!!!!!!

Poviedka č. 21: Určite ten istý autor ako pri Výkriku. Znova len iniciálky!!! Mimo to je text ale veľmi dobre napísaný. Čakal som že to bude korálik.

Poviedka č. 22: Kvantum gramatických chýb a preklepov. Niekde som niečo podobné už čítal. Pokus o recesiu alebo paródiu na military, ale slabo podané. Predvídateľné už len na základe prezývok.

Poviedka č. 23: Dobrý nápad, vypísaný autor. Po prečítaní som sa cítil ako pri Aktoch X. Viac otázok než odpovedí. Čo boli tie šedé tvory? A čo malo tie jantárové oči? Emzáci? Vlci? Narážky na spln - vlkolaci? Čo mal znamenať ten posledný polzáznam, polvryp? Aj on sa menil? Alebo už nestihol dokončiť záznam? Dobrá hustá tajomná atmosféra.

Poviedka č. 24: Komediálne prvky. Komentáre mi pripomínali Sexuálne praktiky pozemšťanov. Kvitujem nápad so smrťou, vďaka tomu je text o dosť lepší.

Poviedka č. 25:: Dobrá military, i keď, vzhľadom na okolnosti, písaná Ich formou. Trochu dopletené slová a gramatika. Mohlo byť lepšie.

Poviedka č. 26: Hororové prvky (?). Absolútne som nepochopil, prečo autor/ka miešala dohromady to čo zmiešala... Čo majú bozóny spoločné s IQ? A čo má spoločné IQ zvierat s čakrami? A rozpúšťaním? Chaotické. Znova ten istý prípad, kedy som mal pocit, že poviedka smeruje celkom slušne jedným smerom, a potom si v polke textu dala otočku o stoosemdesiat stupňov. A nešlo moc o pozitívnu otočku. V mojom prípade boli divne porozdeľované kapitoly, uprostred logického celku textu...

Poviedka č. 27: Trochu zmätočné, ale pekný príklad moderného človeka. Tvory, na ktoré poľovali boli inteligentné? Alebo priamo ľudia? Je to síce absurdne podané, ale je otázne, či by takáto ochrana nestála hlavnú postavu niekoľko rokov vo väzení.

Poviedka č. 28: Pekný popis následkov, i keď mi to prišlo celé ako hlúpy Jano ku kráľovstvu a princeznej prišiel...teda až na tú princeznú a kráľovstvo. Mimo to, neverím, že by takú „nehodou“ mohlo spôsobiť toľká náhoda.

Poviedka č. 29: Ich forma pri smrteľnom konci (narážala aj Rose), ale budiž. Chápem ako snaha o bližšie splynutie s postavou. Na základe DNA veštiť komplet budúcnosť? Chápal byt som zdravotný stav, pravdepodobnú dĺžku života, no ako investovať na burze? Kedy s kým si dať rande? Inak celkom dobre napísané.

Poviedka č. 30: Strácal som sa v postavách kto je kto. Zdĺhavé popisy. Plusom archeológia (i keď nevhodne použitá) a páčil sa mi dvojzmysel, otázka ohľadom Petry :)

Poviedka č. 31: Mal som z toho vcelku príjemný pocit, ako pri rozprávke, alebo starej povesti či legende z nejakej vzdialenej ázijskej krajiny, možno z Tibetu či Číny. A tak som sa to aj snažil brať, i keď....

Poviedka č. 32: Málo dialógu, hrozne veľké bloky textu. Páčia sa mi narážky na genetiku, žiaľ, nevyužitý potenciál.

Poviedka č. 33: Mohla byť skvelá epizóda z Krajných medzí. Viem si predstaviť, ako to matkou muselo otriasť.

Poviedka č. 34: Nemyslím si, že by terorista dal svojmu väzňovi napiť sa. Skôr by na neho zrúkol, nech nerobí hlúposti. Páči sa mi využitie cudzieho jazyka, hoci som asi každé štvrté slovo nerozumel. Záver mi pripadá taký o ničom...na čo sa to potom všetci hrali, keď kód už mali?

Poviedka č. 35: Motív k poviedke sa mi moc nezdá. Prečo by to roboti robili? Naviac mi to príde také pozliepané... Páči sa mi narážka (?) na Doctora :)

Poviedka č. 36: Začínalo to ako príjemná military. Celkom uveriteľná scéna totálnej prevahy protivníka na jednej strane a beznádeje na strane druhej. Dokonca aj keď sa zjavil hrdina, som to bral. Nedostatky: nie je vysvetlené čo alebo kto je hrdina, je vôbec človek? Podľa toho čo som pochopil sú na tom ľudia dosť zle, nie? a zrazu Deus ex machina... 2/ nemám rád popisy veľkosti v stopách. Podľa mňa je lepšie napísať päť metrov než pätnásť stôp (ale je to len subjektívny pocit). 3/ Amerikanizmy tipu kolonel by som fakt radšej napísal ako plukovník. Celé mi to prišlo ako nejaké anime... Napriek tomu ale slušný výkon, veľmi dobre zvládnutá akcia.

Poviedka č. 37: Celkom dobre napísané. Aj napriek konšpirácii techniky sa mi text páčil. Nerozumiem prečo brali telá, ostali v nich osobnosti ľudí? Má to byť komplikovaný spôsob kolonizácie iných planét? A čo Veční, ostali na Zemi? Možno trocha viac vysvetlenia.

Poviedka č. 38: Bil po ruke a za to vyhodil? Farncis vs Frank? To čo už je len za dôvod? Kamil vyhodil Franka, ale bil sa s ním Rendaj? Ten popis stroja času mi moc nesedí. „Vstupný otvor bez pretlakovania pretože vonku bol dýchateľný vzduch“...a to do tej čiernej diery sa ako dostali na Zemi? Pretože, ak bola vo vesmíre, musela mať loď pretlakovanú /izolovanú kabínu, inak fííííí... Dôležitá misia a je na ňu poslaný učiteľ histórie? Dosť naivne napísané.

Poviedka č. 39: Mars má stratosféru? Loď ostala na obežnej dráhe, alebo pristála? Inak, pri takých obrovských rozmeroch by som čakal, že loď po jedinom údere prestane existovať... Veta s prejedaním sa mi páčila. Hláška: „Daná planéta nenájdená“ mi príde dosť stupídne. Logicky by mala loď smerovať k súradniciam, bez ohľadu na to či tam čosi je alebo nie. Aj keby nemala palivo na to. Sakra, je to len Mars, Zem by mala byť viditeľná i voľným okom. Milióny svetelných rokov od domova? A to sa tam ako dostal? Kapsula dosiahla takmer rýchlosť svetla, takže čo jeden svetelný rok, to jeden rok reálneho času, cca. Takže on je už vo vesmíre milióny rokov? Začiatok potešujúci, aj chápadlá na Marse sa mi páčili (za ne veľké plus), ale potom to šlo dole vodou...

Poviedka č. 40: Neviem ako mám zareagovať. Celkovo mám z toho pocit, akoby autor napísal poviedku, potom si uvedomil že je to hlúposť tak to zachránil posledným odstavcom.... (mal som pôvodne napísaných asi dvadsať riadkov o tom skvapalnení, ale keďže šlo o niečo iné, nedávam to tu, ale pozor na logiku!)

Poviedka č. 41: To že sú gény na uhlíkovej báze ešte nestačí aby sa druhy mohli krížiť. Aj mrkva je na uhlíkovej báze, dokonca má tie isté základné jednotky bielkovín, nukleových kyselín a sacharidov ako my a predsa som niekde nevidel hybrida človeka s mrkvou!!! Veľa otázok: Prečo by mali byť telá zlikvidované? WTF anihilovaný? Prečo ju krížnik pustil? Nakoniec zdrhla aj s Y spomienkami preč, takže ho asi nevzkriesia... Podľa mňa nedomyslené...

Poviedka č. 42: Ty kokso!!! Veľmi dobre. Klobúk dole za vírus :) Možno otázne s tým presným načasovaním, ale ok. Páčila sa mi tá bezmocnosť.

Poviedka č. 43: Dobre napísaná časovka, i keď tá záverečná časť s bratom bola asi zbytočná. Ten zásah zvonku mi tam ale moc nesedel – možný paradox?

Poviedka č. 44: A potom sa do neho zamilovala? Akoby vyseknuté z niečoho väčšieho. Hrozne veľa otázok. Kto? Čo? Ako? Veľmi skratkovité. Chýbajú mi motívy zradcu, tajomných záchrancov...vlastne akékoľvek motívy...

Poviedka č. 45: Pekne napísané. Páči sa mi že ani všemocná bytosť nie je tak úplne všemocná. Nechápem ale prečo by sa taká entita zaujímala o ľudstvo... Časť o protiklade mohla byť kľudne vypustená.

Poviedka č. 46: Sem tam som sa aj pousmial nad absurditou situácie. Ten chaos okolo toho kto je kto je veľmi dobre napísaný. Ale nie som si istý či by naraz vraveli úplne to isté.

Poviedka č. 47: Páčil sa mi nápad s pomalkami. Dokonca ja s ostatnými vecami, vrátane bombastickej reklamy. Ale príliš veľa priestoru autor/ka vyčerpal/a na popis samotného systému...

Poviedka č. 48: Veľmi dobrý nápad, ale podané tak nemastno, neslané. fúzia alebo chemická reakcia? Ten záverečný smiech mi pripadal ako z lacných akčných seriálov, kde sa na konci všetci nasilu smejú.

Poviedka č. 49: To čo tam dopadlo? Chladnička? Bolo by treba dať si tú námahu a rozpísať o niečo viac.

Poviedka č. 50: Steampunk...super :) Hrúbky všade kam sa pozriem (mi vs. my, nebiť vs. nebyť, vydeľ vs. videl atď.). Neustále nadávanie moc textu neprospieva... uberá textu miesto a šarvátky nijako dej neposúvajú vpred. Len postavenie vynálezu a nič? Vyšumelo...

Poviedka č. 51: Celkom sranda zombie text. Inak nemám poviedke čo vytknúť, neurazila... Čakal som nejakú pointu na záver. Veľké plus za názov planéty

Poviedka č. 52: Vojny skladov vo vesmíre :) Ufff, najskôr mi to pripomínalo trochu slabšieho Adamsa, čo by som bral. Záver ma však sklamal...

Poviedka č. 53: Pekne napísané. Neviem síce, či zrovna tento detail by dokázal dať šancu ľuďom v porovnaní s replikami, ale ok. K formálnej stránke žiadne výtky.

Poviedka č. 54: Pekne napísané, od istého okamihu trocha predvídateľné. A takto to potom bolo aj s Wellsom?