Týmto článkom Vám chcem predstaviť jednu z najkrajších kníh na svete.

Knihu, ktorá pre mňa znamená tak veľa. Dúfam, že očarí aj Vás. Je to chválospev na ľudskú fantáziu, pocta veľkosti nášho ducha. Vedzte, že pre toho, kto má veľké srdce, nie je nič nemožné! A teda ani pre dvanásťročného chlapca, ktorý je pre svoju tučnotu a nemotornosť terčom posmechu.

Keď otvoríte túto magickú knihu, a spolu s chlapcom Bastiánom sa do nej začítate, prenesiete sa do fantastickej ríše príznačne a jednoducho nazvanej "Fantázia". A ako knižný Bastián, tak aj Ty, milý čitateľ, sa ocitneš priamo v deji. Budeš musieť pomôcť hrdinovi Átrejovi v boji proti hrozivej Ničote, ktorá sa chce zmocniť celého kráľovstva. A keby sme neuspeli, to by znamenalo...

Áno, nič, celkom nič – prázdnotu, a to je ešte horšie ako skaza a smrť.

Príbeh, ktorý kedysi ohromil doslova celý svet, sa hlási o to, aby ho spoznali i nové generácie. A v tomto prípade; čitateľov, pretože film videl azda každý. A hoci mám film veľmi rád, nie, úplne ho milujem, doslova zbožňujem, predsa len je kniha o niečom trošku inom. Nechcem povedať, že film je horší, nechcem ich dávať do protikladu, sú to rozdielne médiá, ale kniha stavia príbeh do iného svetla a rozvíja ho. Môžem povedať, že je hlbšia a plná úžasných myšlienok. A tiež: je tam dosť odlišností oproti filmovému spracovaniu, nemyslite si teda, že keď poznáte dej, nebude Vás čítanie baviť. Nehovoriac o tom, že v knihe je toho podstatne viac! Veru by sa patrilo, aby sa s predlohou jedného z najobľúbenejších filmov všetkých čias zoznámilo viac ľudí. Veď dej filmu sa končí sotva v tretine knihy! A filmové pokračovania? Dvojka sa inšpirovala jednou príbehovou linkou, ale to je tak všetko a o tretej časti škoda reči. Isté aspekty a mnohé nuansy príbehu sú jednoducho nesfilmovateľné, sú príliš subtílne, filozofické a plné symbolov. Vo svetle týchto skutočností je pochopiteľné, že bol autor na svoje veľdielo mimoriadne háklivý a s adaptáciou bol maximálne nespokojný, dokonca až tak, že filmový štáb zažaloval a... prehral. Dosť ale o filmoch, keď je tu kniha! Prvý raz vyšla v roku 1979 a v rodnom Nemecku sa dlhý, predlhý čas držala na špici zoznamu bestsellerov, kladného prijatia sa dočkal aj anglický preklad a milióny predaných výtlačkov v desiatkach krajín sú krásnym dokladom toho, že aj veľká, a nie práve ľahká, literatúra, dokáže byť masovo úspešná. Velikánskej popularitu má napríklad v Japonsku. Som veľmi rád, že súčasný čitateľ ju má možnosť čítať aj v slovenčine, pretože dlhší čas bolo pre našinca dostupné len české vydanie. Dospelý fanúšik fantastiky isto nebude mať problém s češtinou, veď je pravdepodobne odchovaný na tonách paperbackov ešte z doby, kedy bolo fantasy kníh v slovenskom jazyku asi toľko, koľko drakov či jednorožcov prežilo do dnešných čias. Ale aj keď nie explicitne, tak príbeh je určený, a ja ho odporúčam, detskému, či presnejšie mládežníckemu čitateľovi (hoci nie iba, myslím, že mladí ho precítia srdcom, ale až dospelí, aspoň tí vnímavejší, ho pochopia v úplnosti). Ibaže mladší teraz dajú pred češtinou prednosť už rovno angličtine. No čo keď je originál nemecký? A ja viem akej „obľube“ sa teší nemčina medzi mládežou... Našťastie si nemusíme zúfať, slovenské vydanie je naozaj pekne spracované a takmer sa doťahuje na českú verziu.

Nech sa páči, máte záujem preletieť sa na Falkovi (v knihe je to drak, nie lietajúci pes), stretnúť sa s dobráckym obrom Kameňožrútom či čeliť desivému vlkolakovi Gmorkovi? Len otvorte stránky čarovnej knihy a vstúpte do sveta plného kúziel a divov!

Čitateľ – pútnik po ríši ľudskej imaginácie dostáva dielo v nádhernej úprave. Krásna obálka, dvojfarebný text, ktorý sa strieda, tak ako sa strieda rozprávanie Bastiána a Átreja, dvoch hlavných hrdinov – no povážte, koľko kníh s dvoma hlavnými postavami ste čítali (nie s hrdinom a jeho sekundantom, ale s dvoma hrdinami)? – k tomu dobrý preklad a malé jednohubky, ktoré ale potešia: ako to, že začiatok každej kapitoly je uvádzaný iniciálou vyhotovenou do podoby kresby. A Vy tak máte pocit, akoby ste naozaj čítali nejakú starobylú čarodejnú knihu. Tiež sa mi veľmi páči, že to je fantastika s veľkým f, teda vlastne by som mal napísať F :) Pretože mnohé fantasy, s ktorými sa stretol sú v podstate obyčajné príbehy okorenené nejakým tým nadprirodzenom, no pri Nekonečnom príbehu skutočne zapojíte svoju predstavivosť, skutočne sa Vás zmocní bázeň z nepoznaného a takmer nadzmyslového Krásna. Je to ten „sense of wonder“ čiže pocit úžasu, ktorý miestami prerastá až do mystického opojenia, čo dokáže kniha sprostredkovať. Schválne, vymenujte mi nejaké romány, či akékoľvek literárne texty, pri ktorých zakúšate pocit transcendentna. A mám na mysli beletriu, náboženské spisy nechajme bokom, napokon Ende, aj keď sa snaží obohatiť svojho čitateľa, tlmočiť mu isté posolstvo a krédom knihy je, že človek na sebe musí neustále pracovať a snažiť sa byť lepším jedincom, nebol žiadny prvoplánový moralista a nesnažil sa vytvoriť nijakú obdobu náboženstva. Iste, tak ako je Narnia alegória kresťanstva, Nekonečný príbeh tlmočí západný ezoterizmus, hoci veľmi sofistikovane, nerobí to nijako povrchne a už tobôž nie vulgárne. Ostatne, autor bol prívržencom antropozofie, ezoterného učenia Rudolfa Steinera. A slávny znak Auryn, ktorý nesie aj prebal knihy? Je to vlastne obmena hermetického symbolu – hada Úrobora, hada, ktorý sa hryzie do vlastného chvosta a znázorňuje tak kruh nekonečna. Zjavne Endeho ale mnohí nesprávne pochopili. Údajne k nemu viacerí jeho čitatelia z radov dospelých vzhliadali ako k ikone, knihu mali div nie za modlu a vraj dokonca i podaktorí zo skalných fanúšikov stanovali na jeho pozemku a vnímali ho ako gurua. Neuvedomili si, že pravdu o živote a o nich samých im nepovie nik iný než zas oni samotní... Iste, odkaz, ktorý nám v knihe jej autor odovzdal, nám môže pri takejto ceste a počas takéhoto hľadania pomôcť, ale určite to nevykoná za nás.

Tu sa na chvíľu musím pristaviť pri osobe autora. Ende bol zvláštny človek nehodiaci sa príliš do našej doby, veľký duch a čistá duša, ktorý sa preslávil najmä ako jedinečný autor detskej a mládežníckej literatúry, no ktorý nechcel byť škatuľkovaný a množstvo nadšených čitateľov zrelého veku mu dáva za pravdu. Sám hovoril, že píše pre ľudí vo veku osemdesiat až osem rokov (áno, presne takto to povedal; s obrátenou chronológiou). Och, a nie je, ako by ste si mohli myslieť, autorom jedinej knihy, hoci tá svojou slávou zatieni všetky ostatné, neznamená to ani, že by tie ďalšie neboli výborné! Dovoľte mi za všetky spomenúť trebárs Dievčatko Momo a stratený čas či Jim Gombík a rušňovodič Lukáš alebo zbierku poviedok pre dospelých, ktoré skôr než fantazijné by sa dali označiť ako magicko-realistické či surreálne s názvom Väzenie slobody. Ale späť k nášmu opusu.

Kniha samotná je plná dobrodružstiev a napínavých chvíľ, ale aj prekrásnych momentov. A tiež si čitateľ so sebou navždy odnesie nejednu múdrosť a ponaučenie bez toho, aby ho autor poúčal a mentoroval. Nekonečný príbeh tak patrí do tej istej a vzácnej kategórie hodnotných, nesmierne kvalitných a duchovných príbehov ako sú napríklad Kroniky Narnie či Kroniky Prydainu, ktoré sa na prvý pohľad javia ako fantasy pre staršie deti a mládež, ale sú aj niečím viac. Nevdojak sa natíska i prirovnanie k Malému princovi. A skutočne tu nájdeme isté paralely, v oboch prípadoch tiež hovoríme o knihách, ktoré sú určené vyspelým malým čitateľom a tým dospelým čitateľom, ktorí síce dospeli, ale nikdy nezostarli a uchovali si v sebe kúsok toho žasnúceho neskazeného dieťaťa. Hovorím o príbehoch, ktoré sú nesmrteľné a dá sa k nim vracať stále zas a znova. Nielen z tohto dôvodu je príbeh "nekonečným". Lebo pokiaľ bude trvať potreba vytvárania krásnych príbehov a budú jestvovať ich rozprávači i poslucháči, dovtedy bude kvitnúť ľudská predstavivosť a ríša Fantázia sa bude skvieť v jase a sláve. A nech to je naveky, či aspoň pokiaľ bude človek človekom.

Preto, ak dočítate nejakú dobrú knihu a bude Vám ľúto za hrdinami, s ktorými ste sa spriatelili, spomeňte si na Bastiána a Átreja. Ich príbeh sa nikdy neskončí. A pritom si autor vystačí s knihou jedinou, nemusí vytvárať siahodlhé a upadajúce série, ktoré sú dnes tak v móde.

Pretože každý, aj ten najväčší príbeh sa raz musí skončiť, okrem tohto jedného, Nekonečného príbehu. Ak by raz malo ľudstvo zaniknúť a mohla by po nás ostať len jedna jediná vec, ktorú by našli mimozemšťania putujúci vesmírom, nech to je táto kniha...

Veď potom by to najlepšie z nás ostalo žiť aj keby sme my neboli.

A možno by so mnou Ende tak celkom nesúhlasil, bol by skromnejší a uvážlivejší, napokon, sám napísal: „Každý skutočný príbeh je príbehom Nekonečným...“