Presnejšie povedané strojopis, lebo rukou moja stará mama už dlho nepísala a na počítač si nikdy nezvykla – napokon v tej dobe, kedy poviedky vznikli bol možno v ČSSR jediný, a to v Prahe na ústredí ŠtB. Ale dosť čierneho humoru a spät k veci.

Stará mama napísala nejednu knižku pre deti a mládež (napríklad Branko a Žltochvost, Jaskyňa dávnych predkov, Miško a jeho kamaráti), ale čitateľsky sa neorientovala len na detskú literatúru. Aj vďaka mne sa stala veľkou fanúšičkou fantastiky a jeden čas som ju pravidelne zásoboval várkami sci-fi a fantasy titulov z kníhkupectva či knižnice. Aké veľké bolo moje prekvapenie, keď sa mi priznala, že ešte v dávnych 70. rokoch napísala sériu poviedok, čo by zniesli označenie "žánrové". Pomerne nesmelo, jej prílišná skromnosť ju vždy skôr brzdila, mi ukázala a následne požičala príbehy, ktoré ma uhranuli. Och, toto sú skvelé poviedky! hovoril som si v duchu. Musia vyjsť! Veď publikovaním týchto prozaických útvarov sa o čosi zmení a posunie historická mapa fantasy literatúry na Slovensku! Moja stará mama napísala fantasy poviedky v dobe, kedy u nás fantasy ešte nejestvovalo!!!

Ale od úmyslu k jeho uskutočneniu viedla ešte dlhá a namáhavá cesta. Poviedky som nahrubo opravil podľa súčasnej platnej normy spisovnej slovenčiny, zohnal som ešte profesionálneho korektora, kontaktoval hneď niekoľkých prvočitateľov, od amatérskych milovníkov fantastiky až po uznávaných literátov a spisovateľov, aby sa na rukopis pozreli, oslovil som vydavateľstvo, ktoré požiadalo o grant a napokon ho i dostalo (posudková komisia udelila rukopisu najviac bodov vo svojej kategórii), nechal vyrobiť krásnu obálku, napísal ku knihe dlhočizný doslov a vybavil každú z poviedok komentárom, usporiadal nádhernú prezentáciu spojenú s krstom knihy, kde prišli desiatky ľudí a konala sa v secesnom paláci, ALE... najťažšie zo všetkého bolo presvedčiť starú mamu, aby mohlo dielo uzrieť svetlo sveta. Doma bola väčšmi v literatúre pre deti a kládla si otázku, či dnes kniha obstojí v záplave žánrovej konkurencie.

Som presvedčený, že áno, že sa jedná o malú žánrovú perličku. Na literatúru som mimoriadne háklivý a nevenoval by som svoj čas a úsilie niečomu, čomu by som neveril. Keď je na programe dňa literatúra, idú u mňa aj rodinné zväzky bokom... ale raz darmo, babka je dobrá autorka.

Avšak potom som spravil chybu, sediac si vo svojej osobnej bubline; neuvedomil som si, že v dobe internetovej je potrebné titul aj spropagovať i vo virtuálnom priestore. No a do toho prišla navyše doba covidová.

Chcem to teda napraviť a zaopatriť knihu aj nejakým tým promom. Sú predsa len časy reklám a propagácií a týmto by som sa rád s vami podelil o moje (a hlavne babkine) duchovné dieťa, pevne verím, že vás kniha osloví a nebude to len pre jej kurióznosť, ale predovšetkým pre jej kvality.

Nech sa páči, tu je anotácia, v ktorej som si dovolil dokonca kráľovský plurál :)

Božena Lenčová (1937) si ako svoju profesiu zvolila bábkoherectvo, no vo voľnom čase písala knihy pre malých čitateľov. Hoci tvorbe pre deti zasvätila svoj umelecký život a v spisovateľkinej bibliografii takto ladené diela výrazne prevažujú, publikovala aj niekoľko poviedok pre dospelých. Tie svojho času vyšli knižne ako súčasť zborníkov. Okrem toho sa dospelí poslucháči mohli tešiť poviedkam a hrám z autorkinho pera, ktoré odvysielal rozhlas. Podľa spisovateľkinho scenára vznikol rodinný televízny film Domov pre štyroch, rozprávková knižka Branko a Žltochvost zas poslúžila ako predloha rovnomenného večerníčkového seriálu.

Vydavateľstvo: Pars Artem

Rok vydania: 2019

Vydanie: prvé

Jazyk: slovenský

Počet strán: 96

Väzba: pevná bez prebalu

Obálka: Ana Paul

Jazyková úprava, korektúry: Milan Lechan

ISBN: 978-80-89939-11-4