Goran
Začiatok bol zaujímavý, ale aj obohraný, už som sa naozaj veľakrát stretol v literatúre i filme s príbehovou premisou, kde je jedinec alebo aj skupinka jednotlivcov izolovaná v nejakom zvláštnom prostredí, nepoznajú účel svojho odlúčenia, nevedia zväčša nič o minulosti a pokúsia sa tomu prísť na kĺb, je to takmer až tróp. A tak som bol zvedavý, ako sa to všetko rozuzlí. Hneď niekoľkokrát prekvapíš čitateľa, keď si on už myslí, že prišiel na riešenie hádanky - tajný vládny program, potom mimozemšťania, nakoniec až akési fantasy. Ale pozorujem tam kŕčovitú snahu o originalitu, nepôsobí to uveriteľne ani ucelene, skôr akosi veľmi zmätene. Záver nie je ani tak o tom, aby si to čitateľ vysvetlil po svojom, ale je už tak prekombinovaný a nejasný, že to vyznieva skôr kontraproduktívne. Občas aj formálna stránka - štylistika hapruje a sú tam zbytočné pravopisné chyby, ktorým je možné sa vyvarovať. Za najväčšiu chybu ale považujem vnútornú logiku (aj keď sa na konci dozvedáme, že nič nie je ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať). Nepočítaš s prirodzenou ľudskou zvedavosťou; človek by pravdepodobne veľmi skoro išiel preskúmať tmavú časť miestnosti, takisto by bez emočnej väzby a lásky nevyrástol v normálneho jedinca, prevdepodobne by ostal zaostalým, možno by aj zomrel, a bez interakcie s okolitým svetom, čisto iba z knižiek, by si vonkoncom nedokázal vytvoriť povedomie nielen o vlastnej identite, ale ani o vonkajšom prostredí.
Mohlo by sa zdať, že poviedku hodnotím negatívne, ale nie je to tak. Má tú najväčšiu devízu rozprávačstva: bavila ma. Prečítal som ju veľmi rýchlo a nijako som sa k tomu nemusel nútiť. Tie vyššie spomenuté veci ale u mňa dosť zrážajú hodnotenie. Mohla to byť výborná poviedka, keby si popracoval na slabších miestach, takto ju hodnotím ako čistý priemer.
02.01.2021