B.T. Niromwell
V poslednom čase mám pocit, že na stránke ide nejaká neoficiána výzva, že kto napíše najnezrozumiteľnejšiu poviedku, takže po tom všetkom, čo sme tu mali, bol môj mozog dostatočne nacvičený a muísm povedať, že som pochopila asi 95% a to zážitok som teda mala de facto kompletný. A že to zážitok naozaj bol. Ale poďme po poriadku. Občas sa ti objavia nejaké neprirodzené konštrukcie, napr. „spľasnuté ľudské telo bez očí či zubov, avšak s ponechanými vlasmi a nechtami“, „držať očný kontakt“ (skôr udržiavať) alebo „chcem počuť váš pohľad“ (počuť pohľad by bol tiež fantastický prvok 😊 )
Aj keď to nie je vyslovene zlé, začať+neurčitok sa dá zväčša nahradiť niečím menej kostrbatým: „začal zmätene obzerať“ = porozhliadal sa alebo „začal byť rozrušený“ – rozrušil sa.
„ktorý obopínal jeho zápästia“ – privlastňovacie zámená s ľudskými časťami tela pôsobia neprirodzene, malo by byť ktorý mu obopínal zápästia
Okamžik je čechizmus.
„Agentka už mala za sebou desiatky výsluchov, no jeho oči ju na chvíľu takmer paralyzovali.“ Tieto dve vety logicky nenadväzujú.
Strašne sa mi páčilo, že si založil príbeh na niečom reálnom. Tiež žasnem z reálií, ktoré si vymyslel, tlačiareň na jedlo alebo hodinky, ktoré zobrazujú spisy, samé praktické veci! A úplne skvelo si reálne pozemské veci spojil s marťanskými, až dávali zmysel. Na konci som si vzhľadom na rozuzlenie znovu spomenula na scénu pri raňajkách, dostane úplne nový rozmer, je to super. Naopak, scéna v pivnici mi akosi logicky pokrivkáva, mám problém si ju zrekonštruovať vo svetle konečného rozuzlenia. Celkovo ale veľmi dobrý dojem! Dávam skoro plné hodnotenie.
02.04.2021