Diskusia 1/1: V zime maky nekvitnú

Goran
Klasické fantasy, ktoré napokon vôbec nebolo klasické. Páčili sa mi tie slovansky znejúce mená a atmosféra pripomínajúca azda našu dávnu pohanskú minulosť, ale azda by sa hodilo tieto reálie ešte viac využiť (sľubný a ozvláštňujúci prvok boli dva aspekty tej istej bohyne). Na druhej strane, je to mix aj s čisto vyfabulovanými fantasy názvami - nebolo by potom lepšie vymyslieť si všetko a nevyužívať mená ako Milada v niečom, čo je zjavne čisto imaginárnym svetom (hoci inšpirovaným našou minulosťou)? - letmý náznak je v úvodnej zmienke o okrídlenom medveďovi. Na druhej strane aj Amíci radi využijú do rýdzo sekundárneho fantazijného sveta meno ako Sparhawk... to len ako pripomienka. Potom upozorňujem na nevhodnosť istých výrazov alebo slovných spojení. Pôsobia nepatrične, príliš moderne, príliš "našsky" pre preindustriálny fantastický svet rano-stredovekého typu. Aj úvodná konverzácia hl. hrdinu a kňažky pôsobí strojene a strojovo, takto by asi nikto nerozprával... (mám na mysli ich výmenu informácií ohľadne kliatby). Takisto nie je najšťastnejšie, keď sa čitateľ dozvie o kliatbe behom jedného prehovoru všetko ako vysypané z rukáva, to je príliš umelé. Aj koniec mohol byť, hoci ma príjemne prekvapilo, že ide o komorný príbeh, epickejší, alebo skôr by som mal povedať dramatickejší. Je to nakoniec poviedka založená na pointe, tá sa odhaľuje v poslednej pasáži, poslednom odstavci, dokonca poslednej vete, či už to čitateľ tuší alebo ostáva úplne zaskočený. Ale, aspoň ja mám ten dojem, chcelo by to viac, a ešte niečo viac vnútorne prepojené, niečo šokujúcejšie. Takto som si povedal, aha, v poriadku, za všetko sa platí, nič nie je zadarmo, veci sú iné, než sa javia spočiatku, a? To nie je nič svetoborné.
Na druhej strane - ja najprv vypisujem zápory, potom prechádzam ku kladom (ktoré poviedka má, nieže nie!) - je to pomerne zručne napísané, je to inteligentná fantasy s jednoduchou, ale funkčnou, zaujímavou zápletkou a rozumnou pointou, aj keď nie prekvapivou. Osobne ma potešilo, že vo fantasy klasického strihu si sa pokúsil o niečo iné, než je plochý akčný príbeh, ktorými som už skutočne presýtený.
Podľa mňa je to priemerné dielko, ale ako čitateľ v tebe vidím potenciál, ktorý sa určite môže rozvinúť a myslím si, že máš skutočne na to, aby si dokázal napísať naozaj dobrú poviedku. Len tak ďalej!
05.01.2021

Goran
a ešte som zabudol: veľmi sa mi páči názov!
05.01.2021

Amaterius
Ďakujem za zhodnotenie :) bod 1: Tie mená, ostatne ako všetky mená majú význam. To že význam niektorých nepoznáme neznamená, že ho nemajú (či už v realite, alebo aj tejto fantasy) Milada má význam v našom jazyku, preto nie je dôvod na to aby si takéto meno nedal aj niekto vo fantasy svete :D Pre mňa je dôležité, aby tie mená zapadali do konceptu kultúry, v ktorej sa používajú a to Milada spĺňa. napr. Veronika by to už nespĺňala, keďže meno je grécke a v našom preklade je to niečo podobné ako Víťazoslava, alebo tak nejako :D bod 2: modernejšie slová sú tam zámerne. Vyslovuje ich kňažka. Hovorí inak ako ostatné postavy, používa iné výrazy. Je to zámer. Prepojenie stredoveku a moderných pojmov sa mi do fantasy hodí. bod 3: znalosť kliatby. Poviedka nie je o tom, ako objavujú kliatbu. Dozvedáme sa v tom rozhovore, že už dávno vedia, čo je to za kliatbu, že to riešili už Viteborovi predkovia. Ďalej sa dozvedáme, že kňažka má nejaké nové poznatky, o ktorých Vitebor očividne nevie, napriek tomu, že tie informácie mal jeho otec aj jeho matka. bod 4: ja som práveže nechcel nijaké veľké prekvapenie na záver. Snažil som sa, aby čitateľ niečo také očakával, aby tušil, že možno obe deti zomrú, alebo že dokonca zomrie Vitebor, čo by sa dalo dosiahnuť iba tak, že by som tú poslednú časť oddelenú * publikoval neskôr. A nakoniec zisťujeme, že to dopadlo dobre a potom, že predsa len to nebolo úplne dobre. Ja som sa nesnažil o šok, nebolo to cieľom. Čiže ak už tam nejaký šok mal byť tak nie z toho, že sa to celé pokašle a zakrvaví, ale z toho, že to dopadá dobre a potom to zistenie :D A nakoniec ešte asi toľko, že sa dej odohráva vo fantasy svete, ktorý je inšpirovaný Slovanmi, ale nevychádza zo slovanských dejín, alebo mytológie :)
05.01.2021

Lukáš Polák
Nie som zrovna veľký fanúšik klasického fantasy, ale pre mňa poviedke chýbal akýsi impulz, pretože som mal pri nej celý čas pocit, že sa to strašne vlečie a dej sa hýbe veľmi pomaly a chýba jej "drive". Taktiež prvý odstavec je strašne nahustený textom bez možnosti dýchania a čítal sa dosť ťažko. Ku gramatike nemám veľké výhrady, iba drobnosti všetko s "krát" sa píše spolu, ale to ti i tak korektor opraví v budúcnosti.
06.01.2021

8HitBoy
Ďalšia veľmi pekná vec, dík za zážitok a snáď sa stretneme čoskoro aj pri inej súťaži! :)
07.01.2021

Kei
Mám rada klasické fantasy príbehy a kliatbu som vždy považovala za bonus. Táto celkom ujde, ale chýba jej iskra, príbeh je podaný dosť monotónne a rozťahane. Je v nej veľa scén s popismi, či popisných replík, ktoré nemajú dynamiku, len podávajú čitateľovi fakty, tak ako to niekedy vidíme v dejepisných učebniciach alebo pri prerozprávaní obsahu niektorého diela. Veľa pocitov a dojmov je tam čitateľovi naservírovaných príliš priamo. V úvode napríklad sa toľko omieľa aké to bolo hrozivé, až to tak prestane pôsobiť a preklopí sa do nudy. Tieto pasáže sa určite dajú zatraktívniť.
Podobne pôsobia aj dialógy - trochu rozťahane a trochu teatrálne, a niektoré repliky vyzerajú, že sú napísané pre osoh čitateľa a nie preto, že to niekam posunulo dej alebo postavy.
Záver by som označila za prijateľný, ale môže pôsobiť nedostatočne, práve kvôli tomu, že dej, ktorý k nemu vedie je mdlý a postavy vykreslené menej ako by mohli byť.
10.01.2021

Dzany
Prvý odsek sa mi páčil a dokonca veľmi. Navodil dobrú atmosféru slovanskej fantasy, a to aj napriek tomu, že ma tak veľký blok textu sprvu takmer odradil od čítania. :D Záver bol trochu sklamaním, ale vôbec ma neprekvapil - skôr som také niečo očakávala, lebo bohyňa vlastne nikdy celkom nedodržala to, čo sľúbila a vždy tam boli aspoň tri "ale". Bolo to len také logické vyústenie príbehu, povedala by som. Čo sa technických záležitostí týka, vadila mi záľaha prídavných mien a čiarok navyše (najmä v prvej polovici textu). Aj keď ja zrovna nepatrím medzi ľudí, ktorí na tomto pravidle (nepoužívať prívlastky) lipnú, práve naopak, myslím si, že nejaké tie prídavné mená sú v texte potrebné a netreba ich hádzať do koša, napríklad hneď prvá veta: Dvojhlavý, jaskynný medveď mával čiernymi, chlpatými krídlami a ceril dlhé zuby na obrneného bojovníka. ma fakt skoro dorazila. :) Inak čo sa týka príbehu (aj formy) to podľa mňa bolo veľmi ukecané. Použijem ďalšie "zaručené odporúčanie" - show, don''t tell. Jednoducho celá zápletka, dej aj vysvetľovanie sa odohrá v dialógoch, navyše niekde (napr. pri rozhovore s Miladou) sa ti info opakuje. Potom z toho nejde potrebná emócia a znie to dosť komplikovane, keď postavy závažné informácie odverklíkujú, čo je škoda, lebo nápad s kliatbou a všetky rodinné väzby boli vymyslené dobre. Pripomenulo mi to trochu seriály s obmedzeným rozpočtom, kde nie je finančný priestor na flashbacky ani ďalšie lokácie, nehovoriac o kostýmoch, a tak si radšej všetko postavy len povedia ako hovoriace hlavy. Ale papier znesie hocičo, takže do budúcnosti sa určite netreba báť vysokorozpočtových poviedok. :)
14.01.2021

xius
Zaznelo zopar detailnych kritik a s vacsinou suhlasim. Spojenie od Dzany, aby si siel do "vysokorozpoctovych poviedok" je uplne to the point! :) Mas toho spravneho fantasy ducha a dari sa ti postavy odlisit sposobom prejavu, ale tie dialogy ozaj hovoria a vysvetluju privela. Ze to nie je poviedka o odhalovani kliatby velmi neobstoji, ak jej vysvetlenie je neobratne a nutene. A pripravil si sa o kul sceny ci charakterizaciu postav pri odhalovani fungovania kliatby, to je vzdy skoda, tam sa dalo carovat.
Mena a pojmy, a vlastne cely worldbuilding sa mi pacil. Posobil nenutene a stal niekde medzi tvrdym fantasy a nasimi rozpravkami, co je prepekna pozicia.
14.01.2021