B.T. Niromwell
Po jazykovej stránke je to takmer čistý text, vyrušilo ma len niekoľko vecí.
„Ak by ste tu čakali bohatú knižnicu s dielami od uznávaných klasikov, ste na omyle.“ – boli by ste na omyle
Mám pocit, akoby ti vypadol kus textu. Sú pri fontáne, príde Romana, predstavia sa mu nejakí ľudia a zrazu sú po večeri. Scéna, kde sa predstavujú, mi príde ako neukončená, obzvlášť preto, že predstavovanie je väčšinou začiatkom niečoho a tu to bolo že... všetko. Je to akosi zbytočne dlhá expozícia a keď sa ide konečne niečo stať, skočíme na večeru.
„Po hodine spoločnej reči som mal pocit, že ju poznám celý život. Avšak vtedy som ešte nebol takým slávnym spisovateľom ako teraz.“ – keď som sa dostala za túto vetu, mala som dosť wtf pocit, že ako to súvisí, až ďalšia veta to vysvetlila. Možno by bolo fajn spojiť vety „Po hodine spoločnej reči som mal pocit, že ju poznám celý život. Avšak vtedy som ešte nebol takým slávnym spisovateľom ako teraz. V ženskej spoločnosti som sa preto cítil nie veľmi...“ aby tam nebol ten zmätený pocit.
„Romana sa začala v panike prehrabávať medzi haraburdami, či náhodou nenájde nejaký otvor.“ Toto znie tak vtipne, akoby chcela z kabelky vytiahnuť náhradné dvere.
„Až teraz sa nás zmocnila pravá panika, keď sme s vreskom utekali.“ – čiže najprv začali utekať a až potom začali panikáriť? Neutekali náhodou preto, lebo začali panikáriť?
„Nielen Romana, všetci, ktorí sme zostávali živí sme bol vtedy babami.“ – Toto je skvelý bonmot a la dad joke level po druhom pive. Chýba ti čiarka za živí.
„Snažil som sa pomedzi dvere načúvať, či sa kroky náhodou nepribližujú. No ktovie či by to bola výhra po tom, čo sme práve videli.“ – toto je ďalšie zvláštne spojenie viet. Čiže ak by sa kroky približovali, bola by to výhra?
Avšak je knižný výraz a v takýchto moderných textoch sa im je lepšie vyhnúť.
Job sa píše džob a generalita nie je slovo a ani nepatrí do office žargónu.
„Vytiahol ruku zo skrine, avšak aj so zahryznutou kobrou.“ – tuto sa nám žáner zmenil z hororu na paródiu.
02.04.2021