Nádherne prekliata
OK, ja naozaj uznávam, že je to zložito napísané, ale ja to mám tak rád. Vezmem vaše rady na vedomie, veď to bol aj pôvodný zámer, toho prečo som sem uverejňoval poviedku. Potrebujem vedieť reakcie na ňu. Celý kameň urazu je v tom, že som si ako prvú poviedku zvolil zrovna túto. Podľa SARSa je to vraj najzložitejšia poviedka, ktorú som napísal. Mám aj jednoduhšie a dejovejšie. Nabudúce sa dúfam stretneme v diskusii pri mojej ďalšej poviedke. Dúfam, že vyberiem potom lepšiu voľbu ;)
28.04.2008 20:53:11

Nádherne prekliata
Konečne sa našiel niekto kto to tam vystihol takmer dokonale. A tým bol Šaňo. Ku niektorým nekonštruktývnym komentárom sa nejdem vyjadrovať, lebo by to bol zbytočný off-topic. Teda, keďže je to už ským rozoberať, dám sa do toho vysvetlenia ako som sľubil. Myšlienka toho celého je nasledovná: Sestra hlavného hrdinu sľúbila pri smrtelnej posteli svojej matky, že bude navždy ochraňovať svojho brata. Však s čím ani ona ani jej brat, nerátali bolo to, že sestra zomrela. Brat sa s toho jemne zbláznil, čo aj vystihuje jeho charakter. Náhodou však zistil, že ak mu hrozí smrť tak duch jeho sestry ho zachráni. To začal aj pravidelne zneužívať, ako prostriedok na stretavanie sa so svojou sestrou. Tá sa každý deň zjavuje v inom oblečení a preto si jeho chorá myseľ pomenovala dni v týždni podľa farby jej odevu. Neustále sa dostaval hlbšie do tejto zvrátenej hry, čo ho vytrhávalo, čoraz viac z reality. Preto tá veta o tom, že jeho sestra sa stane nakoniec jeho záhubou. Však pre neho neexistuje už iná náplň života, ako takéto morbídne stretnutia. Na záver sa ospravedlňujem za gramatiku. Som disgrafik a ešte k tomu aj hrozný nevšímavec. Ani automatická korekcia chýb mi nestačí. Čo sa týka štilistyky, na túto poviedku som nemal beta readera.
28.04.2008 13:48:56

Nádherne prekliata
Oh, už je zverejnená. Je to skô,r ako som čakal. OK, nejaký ten komentar, ku komentarom: Nepochopiteľná? A prečo? Nikto z vás nečítal, alebo nevidel nejaký mindfuck? O čo tam ide, je "pomerne" jasné. Jediné čo je tam zložité, je zobrazenie deja resp. jeho vyrozpravanie. Je to roztrieštené na črepiny jemných náznakov, ale stačí čítať trochu medzi riadkami a dá sa to poskladať dohromady. Preložený citát z Gundam 00: "Trba ísť od bodky k bodke a písať za sebou čiaru. Na konci cesty sa ti ukáže obrázok." Pointu by som prezradil, ale nechcem to spoilovať tým, ktorý sa to pokúsia prečítať ešte raz. Potom to tu napíšem. Poradím však na záver. Niesom zástanca mohutných bojových scén v príbehoch s čiernobilimi postavami, kde je dej, pointa a ten "lol poviedky" podaný na tácke. Ak už človek píše, tak nech experimentuje. Je to pomaly asi jediná oblasť kde je relatívne slobodný. Mam rád psycho, nadprirodzené, temné prostredie a ženské postavy do 28 rokov v nekonvenčných situaciach :) Niečo takéto treba hľadať aj tu. P.S.: Nie je to síce moja prvá poviedka, ale vôbec si nemyslím že je nejak extra dokonalá. Mám ešte ďaleko, k tým ktorých diela obdivujem.
26.04.2008 21:59:03