„Dobrý deň prajem, ako vám pomôžem?“ usmiala sa na Viktora slečna za prepážkou.

„Dobrý, no… ja by som… vlastne mám objednaný… ja som Viktor...“ zakoktal sa pri pohľade na jej obnažené a pevné poprsie. Konkurencia nútila prepravné spoločnosti bojovať o klientov všetkými možnými spôsobmi a obsluha hore bez sa stávala štandardom.

Za jeho chrbtom sa ozvalo nervózne zakašlanie staršieho pána: „To ju tu budete očumovať celý deň? Pohnite si, chcel by som vyraziť ešte dnes!“

„Prepáčte, ja… ja som len trochu,“ ospravedlnil sa Viktor mužovi v ružovom overale a očami neuhol zo zamestnankyne prepravnej spoločnosti.

„Pán Viktor Kabanec?“ prehovorila opäť polonahá slečna. „Áno, fotografia sedí, váš let je uhradený. Prosím prejdite cez bránu číslo sedem. Prajem vám príjemný let!“

„Slečna, viete, že ste naozaj…,“ začal Viktor s komplimentom, ale v polke vety sa zasekol s ústami v tvare do písmena „O.“ Ešte nikdy nevidel ženské poprsie naživo.

„Môžme sa spolu porozprávať počas vášho letu,“ prehovorila na neho žena so skutočným záujmom, „za drobný príplatok vám môžem aktivovať prémiovú funkciu virtuálnej hlasovej spoločníčky. Stačí si ma nájsť v zozname,“ a podala mu vizitku zo svojim menom. „Nebudete sklamaný,“ žmurkla na neho, „špecializujem sa služby, ktoré majú muži najradšej!“

Viktor, ktorý ešte stále nezavrel ústa ticho prikývol a z jeho bankového účtu sa odrátala štvorciferná suma. Zatiaľ čo v prstoch žmolil vizitku z luxusného papiera, prešiel cez bránu čislo sedem – medziplanetárne lety. Cesta to bude dlhá, ale v spoločnosti tejto krásavice to ubehne ako nič.

***

Tlak zatláčajúci Viktora do podlahy konečne ustal. Jednomiestna medziplanetárna kapsula konečne opustila gravitačné pole Zeme a naberala správny kurz.

„Ďakujeme, že ste si pre svoju cestu vybrali práve našu spoločnosť!“ ozval sa z nenápadného reproduktora mužský hlas. „Jednomiestne kapsule predstavujú najmodernejší spôsob medziplanetárneho cestovania. Či už čas využijete na meditáciu, spánok alebo niečo pikantnejšie, naše kapsule vám zabezpečia stopercentné súkromie. Ovládací panel multimediálnych funkcii vyvoláte tlačítkom, nachádzajúcim sa po vašej pravej ruke. Predpokladaná doba príletu je o 249 hodín. Prajeme vám príjemnú cestu.“

Viktor sa nervózne pomrvil. V kapsuli bola tma ako v hrobe. Pravou rukou nahmatal tlačidlo. Zatlačil ho.

„Ospravedlňujem sa, z dôvodu technickej závady nie je možné aktivovať osvetľovaciu jednotku vášho modulu,“ prehovoril opäť mužský robotický hlas, “prepínam na hlasové ovládanie.“

Správa o nefunkčnom osvetlení Viktora nevyviedla z miery. Má zaplatenú spoločníčku, ktorá mu celú nasledujúcu cestu bude šepkať do uška nemravnosti od výmyslu sveta. „No dobrý deň, ešte na Zemi som si aktivoval takú službu, viete, jedna slečna z vašej spoločnosti ma presvedčila,“ koktal Viktor, „že sa s ňou budem môcť rozprávať. Služba virtuálnej hlasovej spoločníčky, alebo tak nejako sa to volalo.“

„Áno, váš profil má túto funkciu aktivovanú. Naša databáza obsahuje 154379 virtuálnych spoločníkov a spoločníčok. Každý ovláda jedinečnú sadu konverzačných schopností, či už z odboru biológie, práva, literatúry, židovských anekdot alebo množstva iných. Prosím uveďte meno spoločníčky alebo spoločníka, ktorú vám aktivujeme.“

Viktor prekrútil očami. V kapsuli bola tma ako v hrobe. Priložil vizitku takmer úplne ku očiam a pokúsil sa prečítať meno vytlačené zlatým písmom.

Nevidel ani hovno.