Za jednou horou, za jednou dolinou, za jednou riekou, za jednou lukou a za jednou kotlinou stál dom. Avšak nie o tom dome bude tento pribeh, tento príbeh bude o dome ktorý bol susedom tohto domu. Takze od tohto domu pred jednou lukou, pred jednou riekou, pred jednou dolinou a pred jednou horou stál hrad. Hrad to bol prenádherný, prepichový plný štebotavého smiechu deťúrencí a múdrej vravy rodičov. Žil v ňom samotný král a samotná kráľovná so svojimi ďeťúrencami. Deťúrencí bolo presne šesť. Všetky akoby rodičom z oka vypadli.....všetky múdre a krásne. Vlastne až na jedno. Posledné dieťa bolo hlúpe, škaredé a aby toho nebolo málo ešte aj dievča. Šanca na to že sa niekedy vydá bola mizivá. Krásou očariť nemohla a keby sa aj našiel taký ktorého by zaujímala duša tiež by v nej nenašiel zaľúbenie. Preto sa kráľovský pár rozhodol že dieťa zamlčí a odchová ho v čo najvačšej tichosti. ....

Ako tak roky plynuli a plynuli deťúrence rástli a žali úspech jeden za druhým. Stali sa z nich hrdinovia oženili sa z princeznami z ďalekých kráľovstiev a spravodlivo a múdro vládli ako ich to vzdy učili rodičia. Len kráľ a kráľovná starli vo svojom paláci a v jednej zo zamknutých veží paláca aj ich monštruózna dcérenka, ktorá už vo svojich 15tich rokoch merala dva metre a svojou tvárou desila potkany k smrti. Služobníctvo tvrdilo že spod dverí ktoré uzatvárajú vchod veže vybehujú potkany so šedivou srsťou, šialene kvília a vyškrabávajú si tlapkami vlastné oči.

Raz však i toto pokojné, mierumilovné, radostné kráľovstvo ako to už na svete a v poviedkach býva, postihla preukrutná pohroma. Po krajine začal vystrájať neľútostný drak. Neľútostný a najmä zúfalý drak, ktorého o jeho vegetarianskym spôsobom žijúcu rodinu pripravil jeden z kráľových synov. Zúrivý drak mal pred očami len krvavý výjav, ktorý videl ked sa v jeden deň vrátil zo zberu bylín ako obvykle domov, a v jaskyni uvidel len obydve krky svojej tehotnej ženy ako pľujú krv do všetkých strán. Drak prisahal pomstu. V Zlatých zvytkoch si vyhľadal adresu celej drakobyjcovej rodiny a neľútostne pálil hrad za hradom. Darmo mu vzdorovali...darmo sa snažili brániť......darmo sa mu pokúšali vyplatiť odškodné. Drak zúril. I vyvraždil celú kráľovskú rodinu až na hrad a panstvo rodičov kráľov. Staručký kráľ a kráľovná sa triasli vo svojej komnate očakávajúc príchod draka. A drak veru aj prišiel. Teda skôr priletel a chŕlil oheň do všetkých strán. Ako si tak chŕlil a chŕlil zapálil aj strechu jednej z veží hradu. Tá zhorela do tla a drak nazrel dnu. Čo bolo drakovov osudnou chybou alebo víťaztvom, lebo hned ako zbadal mladú princeznú sa s výrazom hrôzy zrútil mŕtvy na zem, a nasledoval svoju rodinu do kráľovstva nebezkého........

Celé kráľovstvo oslavovalo a princezná spolu s nimi so špeciálne upravenou železnou maskou na ktorej boli len úzke priezori na oči a nos. Celá krajina jej volala na slávu....

A ponaučenie ktoré vyplýva z tohto príbehu: Keď si neschopná, škaredá, poľutovania hodná bytosť, nezúfaj, počkaj keď príde drak a budes hrdina!