Sú tu už odjakživa. Rovno pred našimi očami. Po tisícročia vedú tajné vojny, o ktorých bežný smrteľníci nevedia. Dva znepriatelené rody. Nikto nevie prečo bojujú, možno už ani oni nie. Sú to krásne včely z kráľovského rodu a divoké pavúky, ktoré bojujú každý deň o holý život. Každá strana má niečo, čo jej druhá strana závidí. Včely sú známe svojou industriálnou prácou, kde jedinec neznamená nič ale ako celok dokážu takmer nemožné. Pavúkom závidia ich nespútanú silu, veľkosť a chlpaté hrude. Včely si odjakživa mysleli, že svet stvorila pramatka všetkých matiek. Volali ju naozaj originálne: „BZZZ BZ ZBBB“ Čo v preklade znamená „Matka- Stvoriteľka“. Pavúci nemali o stvorení žiadne teórie a bolo im to viac-menej jedno. Starali sa iba o to, aby nehladovali. Vodcom pavúkov bol najmocnejší a najväčší z pomedzi nich. Sám Tarantul Veľký. K moci sa dostal tak, že rituálne zabil svojho predchodcu: Tarantula Malého. Tarantul bol ale už veľmi starý a nestíhal vládnuť svojim poddaným, bojovať proti včelám a zároveň vyvracať všetky tie bulvárne správy o svojich údajných milenkách. Kráľ včiel Bzučimil Kráľovský dobre vedel, že je čas zaútočiť a raz a navždy vyhladiť pavúkov z povrchu zeme. (Ľudia si myslia, že v úli vládnu ženy ale nie je tomu tak. Tieto fámy šíria feministky). Bzučimil nariadil všetkým bohabojným trúdom schopných udržať na zadku žihadlo aby sa chopili zbraní a udelili pavúkom posledný úder. Také veľké zbrojenie si nikto z celého úľa nepamätal. Zásoby medu sa vyčerpali a zobrali sa na front aby bojovníci nahladovali. V predvečer veľkého boja sa stretol kráľ s jeho generálmi a radil sa s nimi.

„Takže páni zajtra nás čaká tvrdý boj, ktorý rozhodne o budúcnosti nášho národa.“ Odmlčal sa. „Nejaké nápady? Pretože mňa fakt nič nenapadá!“

Bojová porada trvala až do neskorej noci. Kráľ zaspal a nestihli tak útok. Bitka sa musela preložiť na ďalší deň.

V deň bitky išli všetci trúdi zoradený v zástupoch pripravení na krviprelievanie. Keď dorazili na kraj ich ríše, Severnej časti parku, spozoroval ich pavúčí špión. Bol by všetko vytáral ale trpel Alchaimerom takže sa nikto o trúdoch nedozvedel.

Obrana pavúkov bola dôvtipnejšia a prepracovanejšia ako predpokladali. Tretina ich vojska sa zostala v pavučinách rozmiestnených ešte v predmestí pavúčieho teritória- starého buka. Roztrúsené jednotky boli potom ľahkým cieľom pre pavúčích elitných križiakov. Napriek všetkej snahe križiakov sa napokon trúdom podarilo ich pobiť. Čo však naozaj nečakali boli výsadkári. Hovorili si Templári a tí čo prežili ich útok o nich hovorili ako o „smrti z neba“.

Keď bolo po bitke umierajúci Bzučimil hľadiaci na svoje pobité vojsko si pomyslel: „Nebyť nás, oni nevyhrajú“. Umrel šťastný. Menej šťastné boli včely- vdovy, ktoré márne čakali doma na svojich hrdinov. Nevládali vyrábať dosť medu aby ich uživil. Tak vymrel ich slávny národ. Včelár, na ktorý vlastnil ich úľ bol celý nešťastný, že si musí kupovať nové včely a lámal si hlavu, čo sa asi stalo s tými starými.