Noc na cintoríne...
čo sa môže a nemusí prihodiť
Rok 1903 okolie Vilnusu:
Bud ticho!Ozvalo sa náhle a ako dunenie hromu v tomto tichu zasiahla Audriusa ta veta,
nechýbalo veľa a starý hrdzavý lampáš naplnený až po okraj petrolejom by sa mu vylial na košeľu.
Audrius si zhlboka vzdychol ked zistil,že zachránil od istej pohromy svoju košelu na ktorú bol
hrdý a až prehnane závislý,bodaj by nie šetril na ňu pár mesiacov dokial nasporil tých 10 rubľov.
Kde si!Prišlo daľšie nervozne skríknutie.Martinus preboha to musíš tak vrieskať?Ozval sa Audrius.
Nemusím,ale nechcem tu trčat do rána tak si pohni,nech už sme v tej kaplnke dúfam,že aspoň tam
nebude ten hrozný zápach ako tu medzi hrobmi.
Nemali sme tu íst v noci sa nepatrí po cintorínoch mrtvych vyrušovat.Bud už ticho Audrius,
napomenul ho zase Martinus,no povedz čo by nam mohli tie vysušené mrtvolky v hroboch urobit?
Nebud strachopud a radšej zrýchli krok tu stávku musíme vyhrať,kráčali v tme iba s malým svetielkom
lampáša,ktorý vydával akurát dostatočné svetlo,aby im ukazoval cestu k čtrtajúcej sa polrozpadlej
kaplnke.Tie hroby v noci vyzerajú omnoho hrôzostrašnejšie ako cez den,poznamel Audrius.
Mám z toho všetkého velmi nepríjemný pocit staré hroby,vačšina z nich pootvorených či už
vandalmi alebo ktovie kým a ta hmla nevzbudzuje príjemne pocity,je mi z toho zle.
Martinus len niečo zašomral popod nos a pokračoval svižným krokom nedbajúc na Audriusove reči.
Prešli ešte zopár krokov a vtedy sa to stalo obidvaja ostali nehybne stáť a ako prinklincovaní
zízali pred seba a sledovali ten hrozný obraz,ktorý sa im naskytol.
Asi 5 metrov pred nimi pri jednom z mnohých zubom času nahlodaných hrobov vykukovalo na nich
niečo podobné ľudskej tvári,bolo to také odpudzujúce a hnusné,a ani v najhorších snoch si nedokazali
predstaviť,že niečo také môže existovať.Tvár bolo úzka a koža priliehala na kosti akoby bola úplne bez mäsa.
Pohľad mala uprený do neznáma,najhorší bol na nej úsmev,ktorý prezrádzal,že nemá nič spoločné
s ľudskou bytosťou.Obom ten hrozný okamih pripadal ako večnosť,ktorá sa nemá nikdy skončiť.
Napokon Audriusa zo zdesého úžasu prebral vzdialený zvuk kostolných zvonov,ktorý odbíjal polnoc a
vrátil ho do reality,ale nič to nezmenilo na tom,že tá vec či ako sa to dá nazvať tam stále bola.
No predsa sa niečo zmenilo pohľad tej obludy teraz smeroval priamo na Martinusa,ktorý bol stále
v tranze.Audrius celý roztrasený podišiel k Martinusovi a šepotom dodal:
"Kaplnka je pár metrov pobežme k nej,tohto diabla sa treba zbavit"
Diabla?odpovedal Martinus,nie nie to je duch a chce nás zabiť!
"Ako to možeš vediet?"
"Lebo mi to akurát vraví !"
Po tejto vete závladlo zase hrobové ticho,Audrius premýšlal čo urobiť ale okrem úkrytu v kaplnke
ho už nič iné nenapadlo,nerozmýšlal viac skríkol na Martinusa nech uteká a sám sa tiež rozbehol
smerom k možnej záchrane.Cesta mu pripadala ako večnosť kaplnka sa len pomaly približovala
vzapätí si uvedomil,že za sebou nepočuje bežat nikoho bál sa zastaviť ale potreboval vedieť
kde je Martinus.Otočil sa a do tmy posvietil lampášom a aj ked vedel čo ma očakáť,ta skutočnosť
,že za ním nikto nebeží ho dosť vyviedla z miery.V tej chvíli od zúfalstva nevedel čo robiť mal chuť kričať
z plného hrdla,ale ta bezmocnosť ho úplne ovládla.Stál úplne sám a bezmocne civel do tmy nemal odvahu
vrátit sa späť a znova zazrieť tu ohavnú tvár.Martinus bol jeho najlepší kamarát a bol mu viac ako len to,
vyrastali spolu a navzájom si dôverovali,ale ten strach ktorý teraz prežíval ho nepustil,aby sa vrátil.
Kaplnka bola už len pár metrov vzdialená,nečakal a rýchlym behom došiel až k dverám.
Celou silou sa zaprel a dvere sa len z námahou pootvorili tak akurát,aby sa medzi nimi prepchal.
Bol dnu,počul tlkot svojho srdca ako nikdy predtým a zdalo sa mu,že ozvena medzi starými múrmi tomu
dodávala ešte vačší výraz.Podišiel k zaprášenej lavičke odložil lampáš a klakoľ si pred oltár,zo slzami
v očiach sa začal modliť a prosiť boha nech to čo sa prihodilo nie je pravda.
Prešla asi pol hodina a Audrius bol ešte stále pohrúžený v modlitbách,až kým to ticho neprerušilo vzdialené
volanie.Prestal sa modliť a sluch napínal aby lepšie počul.Na tvári sa mu zjavila jemná úľava,ten hlas patril
Martinusovi nemohol si ho spliesť.Podľa hlasu predpokladal,že bude nanajvýš 50 metrov od kaplnky ale to ho
teraz netrápilo prudkým švihom vzal lampáš a rozbehol sa von z úkrytu ako keby v tej chvíli úplne zabudol
na strach ktorý ho ovládal.
Martinus!Kde si!Kričal a rýchlo sa blížil k miestu odkiaľ prichádzalo volanie,jeho vôľa po nájdení priateľa nateraz
zvíťazila nad strachom.
Konečne sa našli Martinus sedel opretý o nahrobný kameň v pravej ruke držal vreckový nôž.
Audrius pohotovo priskočil a chytil ho za plece.
Si zranený?Spytal sa.
Nie neboj som v poriadku,pousmial sa a dodal ten duch už zmizol asi sme neboli prenho
zaujimaví,dokončil vetu zjavne ironickým podtonom.
Hovoril som ti nemali sme tu ísť, to čo sme dnes videli nikdy nepochopím.Už to nechcem nikdy zažiť.
Zažiješ to znovu,odpovedal Martinus.
Ty musíš srandovať v každej chvilí čo?Odpovedal Audrius podráždene.
Nie!Tak sa pozeraj kamarát môj.
To čo sa stalo prišlo strašne rýchlo,Audrius v zlomku sekundy pocítil chladnú čepeľ noža na svojom krku ako
sa mu zabára stále hlbšie do mäsa.V posledných okamihoch života počul ako mu praska hrtan,ktorý neodolal
ostrej čepeli noža.Naposledy pozrel do očí Martinusa,ale tie oči už neboli jeho,mali ten istý výraz ako duch
ktorý ich vystrašil.
Nad Vilnusom vychádzalo jesenné slnko,lúče prenikli do izby na druhom poschodí kde spal Audrius,strhol sa
a hned sa postavil z posteľe,poobzeral sa okolo seba a s úľavou si vydýchol.Taký hrozný sen ešte nemal.
Spotený sa odtackal do kúpelne opláchol sa a namieril si to kuchyne,aby si pripravil svoju obľúbenú kávu.
Ked dokončil svoj každodenný rituál hned sa mu uľavilo káva mu dodala energiu a zlepšila náladu po hroznom sne.
Pozrel na hodinky bolo niečo pred ôsmou hodinou,najvyšší čas vyraziť za Martinusom povedal si.Dnes bude krásne
a výlet sa určite vydarí,popritom sa pousmial nad dnešnou nočnou morou a bol nedočkavý ako všetko rozpovie
Martinusovi.Utekal cez pár ulíc k domu kde býval jeho priateľ.Pri dome napočudovanie bolo veľa ľudí,medzi nimi aj Martinusova
sestra Jurgita,mala slzy v očiach a ked zazrela Audriusa podišla k nemu celá zúfala.
Martinus je mrtvy povedala,našli ho dnes zavraždeného ked sa vracal včera z reštaurácie,niekto ho prepadol
a surovo mu podrezal krk.Audrius sa nezmohol ani slovo iba si v okamihu spomenul na ten sen a hned sa v šoku
zrútil na zem.
Hodnotenie poviedky:
Ak chceš hodnotiť poviedku, musíš byť prihlásený
Diskusia
jurinko
Bolo by fajn to vyrazne ucesat, rozpravanie postav dat do priamej reci a celkovo tie vety nejako opticky upravit, aby sa to dalo citat. Inac poviedka nic moc, v podstate sto krat prevareny namet, cintorin, strasidlo (alebo viac), hrozny koniec, ulava, ze to bol len sen, ale napokon predsalen mozno nieco hrozive (?). Nuda. Navyse to ani nebolo nejak extra dobre napisane, ked ma byt poviedka strasidelna, tak je dost tazke to napisat, nestaci opisat bledu neurcitu tvar a prazdne oci.. Mimochodom, casovy aj priestorovy udaj boli uplne zbytocne, keby sa to odohravalo v 2010 roku v Berline, nijako by to nezmenilo dej. Sem tam ti uslo s/z, ypsilony myslim nie. Takze v podstate pekny pokus, ale nie celkom vysiel. Dal som 5
16.08.2010
Bolo by fajn to vyrazne ucesat, rozpravanie postav dat do priamej reci a celkovo tie vety nejako opticky upravit, aby sa to dalo citat. Inac poviedka nic moc, v podstate sto krat prevareny namet, cintorin, strasidlo (alebo viac), hrozny koniec, ulava, ze to bol len sen, ale napokon predsalen mozno nieco hrozive (?). Nuda. Navyse to ani nebolo nejak extra dobre napisane, ked ma byt poviedka strasidelna, tak je dost tazke to napisat, nestaci opisat bledu neurcitu tvar a prazdne oci.. Mimochodom, casovy aj priestorovy udaj boli uplne zbytocne, keby sa to odohravalo v 2010 roku v Berline, nijako by to nezmenilo dej. Sem tam ti uslo s/z, ypsilony myslim nie. Takze v podstate pekny pokus, ale nie celkom vysiel. Dal som 5
16.08.2010
Fantasmagory
Súhlasím so všetkým spomenutým od jurinka. Avšak by som ešte rád vyzdvihol tvoju schopnosť vcítiť sa do postavy. Pekne si opísal ich dojmy. Čo očakávali, ako zmena na nich zapôsobila čo cítili. Možno že by si sa mal viacej sústrediť na vnútorný svet postáv ako na holý dej.
16.08.2010
Súhlasím so všetkým spomenutým od jurinka. Avšak by som ešte rád vyzdvihol tvoju schopnosť vcítiť sa do postavy. Pekne si opísal ich dojmy. Čo očakávali, ako zmena na nich zapôsobila čo cítili. Možno že by si sa mal viacej sústrediť na vnútorný svet postáv ako na holý dej.
16.08.2010
YaYa
Mne to na horor prišlo dosť informatívne. Podľa mňa v tomto žánri ide najmä o atmosféru a tá nebola načrtnutá práve najlepšie. Mohlo by pomôcť skrátiť vety. Je tu priveľa súvetí, ktoré podávajú priveľa informácií, čitateľ niekedy nevie, kedy čo vnímať. Keby sa však pridali krátke vety, vymanili by informácie z prúdu, niečo zvýraznili, zviedli na seba pozornosť... Dala som 4.
17.08.2010
Mne to na horor prišlo dosť informatívne. Podľa mňa v tomto žánri ide najmä o atmosféru a tá nebola načrtnutá práve najlepšie. Mohlo by pomôcť skrátiť vety. Je tu priveľa súvetí, ktoré podávajú priveľa informácií, čitateľ niekedy nevie, kedy čo vnímať. Keby sa však pridali krátke vety, vymanili by informácie z prúdu, niečo zvýraznili, zviedli na seba pozornosť... Dala som 4.
17.08.2010