- Dokážeš analyzovať, čo je skutočnosť a čo výplod jeho fantázie?- spýtal sa vysoký holohlavý muž, pričom nespúšťal pohľad z diania na obrazovke.

Otázka bola adresovaná štíhlej žene, skláňajúcej sa práve nad postavou, ležiacou na úzkom chirurgickom stole. Žena so zatajeným dychom opatrne manipulovala s dlhými kovovými sondami, ktorými monitorovala v mozgu prebiehajúce procesy. Chvíľu uvažovala, čo povedať.

- Daj mi niekoľko hodín, potrebujem si záznam dôkladne preštudovať. Indície nie sú jednoznačné, pravdupovediac, to, čo sme videli, môžu Vyvolení odmietnuť ako nedôveryhodné a nepoužiteľné..-

- Dobre, máš na to sedemdesiatdva hodín.. -

Keď sa za ním tíško uzavreli dvere hermetickej miestnosti, žena si zložila z tváre rúšku a okuliare a potriasla hlavou s tmavými vlasmi. Bude to nechutná fraška, pomyslela si. S tým, čo mala urobiť vnútorne nesúhlasila, ale o rozkaze sa tu ešte nikdy nikto neodvážil debatovať, tobôž ho nesplniť. Posadila sa pred obrazovku a spustila záznam.

Nuž, ten pokus vysoko sofistikovanej kamufláže, to s tou ziapajúcou Juditou, tak ten sa nevydaril. Bol psychologicky úplne mimo, bude treba na to ísť inak, ibaže výmazy či ukladanie do pamäte ľudského mozgu sú v začiatkoch. Výsledok býva neistý, úspešnosť nedosahuje ani desatinu percenta. Vedela však, že v tomto prípade Vyvolení očakávajú plnú úspešnosť a to za každú cenu. Skenovanie pamäte muža musí teda priniesť očakávaný výsledok, jeho likvidácia nateraz neprichádza do úvahy. Vie niečo, čo má pre Vyvolených dôležitosť najvyššieho stupňa.

Skenovacie zariadenie zaznamenávalo procesy prebiehajúce v mozgu ležiaceho muža, ale žena svoju pozornosť sústredila na dianie na obrazovke. Už tretí raz si záznam púšťala, nedospela však k jednoznačnému záveru. Nechápala súvislosti. Čo ako sa snažila vniknúť do tohto zauzleného deja, končila vždy pri istom bode, ktorý jej maril všetky kombinácie. Nespokojne si prstami prečesala vlasy, pričom sa jej pohľad na chvíľu zastavil na tvári ležiaceho. Uvedomila si, že ju pozoruje.

*

To jačanie mojej starej nemalo konca kraja, ale neprebralo ma, vlastne stále som mal pocit, že všetko je sen v rôznych dejových úrovniach. Snové sekvencie sa pravdepodobne prelínajú a ja neviem rozlíšiť realitu od fikcie. Ak by to bolo tak, nuž som potom zvedavý na pokračovanie. Ale čo pocit smädu, ktorý sa zrazu prihlásil ? Ach, dať si tak dobre vychladené pivo.. Uvedomoval som si všetko, čo sa so mnou dialo, ale nič desivé to nebolo, skôr smiešne. Pocity ľahkého šteklenia na hlave, keď mi zasúvali do mozgu sondy, ibaže neviem, či boli reálne.

Určite poznáte mučivý pocit nutkavej potreby močenia, aj sa vám sníva, že niekde čúrate, ale sú to nekonečné chvíle a bez pocitu úľavy. A myslíte si, že už nespíte, ale predsa len spíte, realita vám stále uniká. Bolo mi treba strašne čúrať, ten až bolestivý pocit už nemol byť snovým preludom. Chápaniu sa mi vymykali iba dve zistenia, a to, že prostredie, v ktorom sa nachádzam absolútne nepoznávam, rovnako ani ženu, sediacu chrbtom ku mne pred obrazovkou. Absurdnosť sitácie znásobovali početné kábliky, vedúce z mojej hlavy do jedného z množstva prístrojov v inštalačnom paneli. Zosunul som sa zo stola, no než mi vôbec niečo zišlo na um, čo urobím ďalej, preťažené zdržiaky povolili a ja som cítil, ako mi po nohách steká horúci moč.

*

Žena to spozorovala a striedavo sledovala záznam skenera a pred jej očami sa odohrávajúci proces močenia. V nasledujúcom okamihu pochopila, že náhoda jej možno dala kľúč k vyriešeniu problému, pred ktorým doteraz stála a na vyriešenie ktorého dostala tri dni. Muž, ktorý jej túto lehotu dal, bol vysoký komisár s označením B3, s poverením a neobmedzenými právomocami vyriešiť prípad okradnutia ich lóže o sumu niekoľkých stoviek miliard zrejme skupinou veľmi šikovných počítačových expertov. Keď na to lóža prišla, po hekeroch už nebolo ani stopy, až na tohto šikovne nastrčeného ťuťmáka, ktorý však možno nie je až tak bezvýznamný, ako sa na prvý pohľad zdá. A na to má prísť ona, expertka psychotronička D2. Myšlienka, ktorá jej skrsla v hlave, jej na tvári vyčarila samoľúby ironický úsmev, ak sa potvrdí správnosť tej myšlienky, má problém vyriešený. Si dobrá, povedala si vduchu a sústredila už pozornosť na obrazovku.

*

Kde to, preboha, som a kto je tá ženská pri počítači ? Stále nechápavo som hľadel na zväzok káblikov, vedúcich z mojej hlavy a končiacich v špeciálnej miniatúrnej zásuvke na boku stola. Chrbát ženy ma priťahoval, na striebristobielej kombinéze bol nápis NSP-D2, ktorý mi matne čosi pripomínal, ale čo, to teraz bolo vedľajšie. Skôr inštinktívne ako vedome som vytrhol kábliky zo zásuvky a po niekoľkých rýchlych krokoch som už stál za chrbtom ženy, ktorá dianie za sebou vôbec neevidovala. Keď som sa jej dotkol ramena, prudko sa obrátila a v očiach sa jej zjavilo prekvapenie. Kde som ja túto ženskú už videl ?.., prehnalo sa mi mysľou, tá tvár je mi známa.

- Dajte mi to všetko dole..- vravím D2, ale v jej tvári sa zračilo iba to prekvapenie.

No, zrejme som sa im nedopatrením vymkol spod kontroly, asi som mal ležať na stole, byť pripútaný a out. Na okamih som zaváhal, akosi mi nič spásne neprichádzalo na um, že čo by som mal urobiť. A tá ženská na mňa vyjavene hľadí, ale nie mne do očí, ale podstatne nižšie. Vtedy som si uvedomil, že som úplne nahý. Fajn, vravím si, kým na mňa bude zízať, hádam mi už dačo spásonosné napadne. A aj napadlo.

*

V miestnosti bolo príjemne, hoci von panovalo v tieni skoro päťdesiat stupňové peklo. V malom bazéne uprostred miestnosti plávala staršia na kosť vychudnutá žena. V mramorom obloženej stene sa tíško otvorili dvere a dnu vstúpila mladá černoška. Prešla niekoľko krokov a ostala stáť pri stolíku, na ktorom v popolníku dymila hrubá dlhá cigara.

- Máš niečo pre mňa ? - spýtala sa žena neprerušujúc plávanie.

- Madam, práve sa dostavil komisár B3..-

- Ááá.., no bolo už načase.. Tami, zaveď komisára do mojej pracovne.. o pár minút prídem..-

Asistentka odišla vykonať príkaz, ale žena sa nenáhlila, s evidentným pôžitkom plávala ďalej.

Keď vyšla z vody, prehodila si cez plecia osušku a s cigarou v ústach opustila miestnosť.

Tami našla komisára stáť na tom istom mieste, kde ho opustila.

- Komisár.. , madam o chvíľu príde.., mám vás zaviesť do jej pracovne. Prosím, nasledujte ma. -

Hoci B3 dobre poznal pracovňu madam, vždy keď bol v nej, pozorne si ju prezeral. Tajne dúfal, že raz, niekedy v budúcnosti, bude mať svoje miesto pri masívnom obdĺžnikovom stole medzi Vyvolenými, práve v tejto miestnosti, v ktorej sa hýbalo s osudmi ľudí, štátov, ľudskej civilizácie. Madam bola veľmajstrom lóže, finančného impéria, ktoré založil pred niekoľkými stáročiami jej prapredok, impéria mocného, v súčasnosti však mierne konzervatívne riadeného. Teda nečudo, že pár geniálnych mozgov dalo lóži na vedomie, že akékoľvek ignorovanie pokroku sa môže nevyplatiť. Na dôkaz lóžu odľahčili o niekoľko stoviek miliárd, čo lóžu šokovalo a prinútilo k odvetným opatreniam. A on, komisár B3, je teraz možno veľmi blízko k tomu urobiť vo svojej kariére poriadny krok k cieľu.

*

Periférne som za sklenými dverami vedľajšej miestnosti uvidel visieť niekoľko kombinéz, rovnakých ako mala D2. Prikročil som k dverám a tie sa predo mnou otvorili. Zvesil som prvú kombinézu, ktorá sa mi dostala do ruky, bleskove sa do nej vsúkal a vrátil sa späť k D2.

- Ak mi toto dáš preč.. - posunkom som jej naznačil, čo po nej chcem, - .. budem k tebe dobrý. Okej ? -

Žena však buď nerozumela, alebo nechcela rozumieť. Nahnevane som ju schmatol za vlasy, že ju prinútim k ústretovosti, ale zrazu ma, čo som nečakal, ona schmatla za genitálie a prudko stlačila. Bolesť mi brala vedomie, cítil som, že omdliem...

Keď som opäť začal vnímať, akoby z veľkej diaľky sa mi do uší nieslo čosi ako bzučanie veľkého roja múch. Halucinácie ? Realita ? Žeby Judita ?!

- .. no ty si to teda dnes riadne prehnal.. Už druhý raz ťa budím, ty ochlt.. som si myslela, že ťa tie tvoje škvariace sa oné preberú, ale kdeže !! Pán sa nie a nie prebrať.. ja ťa už ale mám plné zuby.. Vieš čo ?.. ja ťa ondiem.. kašlem na teba..-

Nuž takáto, porozumením a ľudským teplom prekypujúca, je iba moja Judita, tá sa tiež nezmení, bude mi furt u ucha bzučať ako ovad..