Odklínač s r.o.
Vaše nešťastie - náš zisk. Ale neberte si to osobne.
Po úspešnom odkliatí princeznej Klaudie, som zhrabol dohodnutú odmenu a úspech odišiel zapiť do najbližšej putiky.
Mala by sa zamyslieť nad svojimi dvornými dámami. Ktovie, prečo ju zakliali práve na kravu? Tipoval som to na tú ryšavú, v zelených šatách. Celý čas sa na mňa zvodne usmievala a šibalsky mrkala jedným očkom. Tak som sa nechal odmeniť za ružovým kríčkom. Beriem aj úplatky. Hoci hotovosť by ma potešila viac, ani laškovanie s dvornou dámou nebolo na zahodenie. Čo už. Asi nebola z bohatej rodiny.
Tak som teda kráľovi neprezradil, kto sa postaral o to, aby jeho dcérenka týždeň spásala trávu okolo zámku a kadila, kade chodila. Normálne by ju tatko zamkol do veže, ale skúste vytrepať kravu po točitých schodoch! Navyše, mala väčšiu riť, než vstupné dvere, ktoré kvôli prípadným únoscom zúžili už pred sto rokmi.
Po počiatočných trápnych rozpakoch, nakoniec predsa len všetko dobre dopadlo. Za príplatok som kráľovi zaručil, že na kravu, už jeho dcéru nikto nepremení. To však neznamená, že nemôže skončiť ako koza, prasa či hus.
Žaba sa v kráľovských kruhoch už nevyskytovala. Bola považovaná za milé a celkom pekné zviera, na rozdiel od dobytka. Kto by už len chcel byť pristihnutý ako sa bozkáva s kravou? A vziať si zoofilika? V žiadnom prípade! Takže princovia ďalej trénovali zastarané odklínacie praktiky podľa vzoru svojich dedov a pradedov. Chcelo by to reformu, ale monarchia nie je práve vzorom pokroku.
„Ktorá pačmaga urobila mojej dcéruške takú hroznú vec? Je krásna, milá... určite to bol útok na kráľovský majestát! To mňa chceli zosmiešniť!“
Zaujímavé. Vôbec ho nenapadlo, že to mohla byť žena. Tiež bola krásna a milá, aspoň ku mne. Nakoniec kráľ rozhodol, že to určite spôsobil barón von Hajzelberg, zhodou okolností, jeho najväčší kritik a uchádzač o trón, v prípade náhleho kráľovského skonu. Dcérka mohla akurát tak leštiť kráľovskú korunu. Nárok na trón mal len mužský potomok. Nuž, Británia je ďaleko.
Pod ťarchou nepriamych dôkazov, svedkov a troche mučenia, sa barón priznal k svojmu hroznému činu. Mohol ho ľutovať len krátko. O pár dní ho popravili a bol kľud. Kráľ bol spokojný, princezná a dvorná dáma tiež a mne v kapse štrngalo poctivé kráľovské zlato.
„Darek , škoda že už musíš ísť. Dávno som nestretla tak dobrého a schopného čarodeja ako si ty. Väčšinou sa tvária akoby zhltli celú múdrosť sveta, nič nedokážu a napokon s plačom ujdú preč. Je dobré vedieť, že existujú aj odborníci, na ktorých sa dá spoľahnúť,“ lúčila sa so mnou dvorná dáma po našom ďalšom úspešnom rande medzi ružami. Aké romantické miesto. „Drahá, ani ja som netušil, že dvorná dáma môže byť tak nápaditá a zaujímavá. Zvyčajne len znudene zívajú a maskujú to vejárom či vreckovkou.“ A pod sukňu sa im dostane len kráľ.
„Bohužiaľ, čaká ma knieža Valimon. Aby som si to nerozmyslel, poslal pre mňa ozbrojený sprievod. Asi to bude niečo vážne, lebo stráže mi odmietajú čokoľvek prezradiť.“
Po vášnivej rozlúčke som ešte vyjadril vďačnosť kráľovi a povzbudil princeznú. „Verím, že tento poľutovaniahodný incident nebude mať žiaden dopad na počet vašich nápadníkov.“ ...blá, blá. Ocko bude musieť pekne presoliť to veno, nech nádejnému ženíchovi vynahradí doživotné kravské posmešky. Tu ma ešte budú potrebovať!
Keď som dorazil do pekného zámočka kniežaťa Valimona, mal som už poriadne otlčený zadok. Trojdňová cesta koňmo nie je nič pre čarodejníka milujúceho pohodlie. Musím si kúpiť koč alebo aspoň lietajúci koberec. Metla by bolo zhruba to isté čo kôň. Už som mal tú česť! Neviem, ako to tie bosorky robia. Alebo je ženský zadok v tomto smere výhodou?
„Zavolal som ťa kvôli svojej milovanej manželke,“ prehovoril na mňa Valimon zhurta. Vyzeral veľmi nešťastne a prísne. „Kým ťa k nej zavedú, musíš mi odprisahať, že nikomu nepovieš, čo sa jej prihodilo!“
„To je samozrejmosť, knieža. Blaho a súkromie mojich klientov sú na prvom mieste. Som diskrétny. Práve preto sú moje služby tak obľúbené vo vyšších kruhoch. Túto klientelu si chcem udržať. Uisťujem vás...“ a tak ďalej, a tak ďalej. Jedného dňa možno napíšem svoje pamäte - zbraň hromadného ničenia, no dovtedy budú moje vedomosti ukryté v tajnom trezore.
Nervózny a vydesený knieža ma zaviedol do spálne. No páni! V živote som nevidel nič...väčšie! Gigantické, obrovské, obludné. Na chvíľu som musel zavrieť oči. Silno. Ten pohľad ma bude prenasledovať do konca života. Vždy, keď stretnem kňažnú, uvidím toto!
„Chcela byť len krajšia, mať dlhšie vlasy a o čosi väčšie... Lenže, niečo sa stalo. Nechápem, kde k tomu zaklínadlu prišla a čo sa pokazilo. Nechce mi to povedať. Len plače a plače. Pomôžeš jej? Prosím! Zaplatím čokoľvek! Vráť jej pôvodnú podobu!“ prosíkal zúfalý manžel. Na posteli ležala jeho žena. Jej dlhé zlatisté vlasy rástli, hadili sa a ťahali, prevísali cez otvorené okno. Mohli mať tak dvadsať metrov. Lenže to nebolo to najhoršie. Tá chudera mala najväčšie prsia na svete. Dvadsiatky? Dvadsať päťky? Moje nervy! Boli fakt kráľovské! Ležala na boku a vzdychala. Občas sa dusila, nemohla stáť ani sedieť. Ako jej asi tak môže byť? Nič príjemné to zrejme nebude. Možno by som mal cítiť výčitky svedomia, ale tie sa akosi nedostavili.
Premyslel som si správny postup a uistil manžela, že všetko bude v poriadku. Hneď, ako mi zoženie tie správne prísady: dva myšacie chvosty, chlp z ryšavej mačky, pazúr netopiera, oči muchy, krídla komára a ďalších, asi dvadsať vecí, môžem začať. Nič drastické ani problematické.
Všetko sa dalo zohnať celkom ľahko. Vlastne som nič z toho nepotreboval, ale nemôžem si predsa vypýtať sto zlatých len za obyčajné mávnutie rukou! Odklínanie musí vyzerať komplikovane a namáhavo. Zakliať sa dokáže každý. Odkliať ? Na to treba odborníka!
Keď som všetko zmiešal a uvaril, vznikla hnusná smradľavá kaša. Tú som natrel trpiacej na hlavu a hruď. Kaše bolo samozrejme málo, ale na viac už nevyšlo. Musí to stačiť. Potom som povedal pár viet, ktoré som si práve vymyslel a kúzlo bolo preč!
Odrazu som hľadel na normálne, biele, celkom pekné prsia. Nechápem, prečo ich chcela mať väčšie. Hmmm. Ešte šťastie, že to zaklínadlo nepoužila na manžela. Ktovie, čo by mu zväčšila.
Kňažná sa rýchlo zahalila.
„A čo vlasy? Tie jej ostali! “ obvinil ma Valimon z nedbanlivosti.
„Jednoducho ich ostrihajte na požadovanú dĺžku. Zvyšok môžete vyhodiť.“ Čo im musím všetko vysvetľovať? Mno - zákazníci!
Zinkasoval som odmenu a v dobrej nálade si to hasil domov. Konečne! Čaká ma pár dní oddychu a ničnerobenia v spoločnosti mojej divožienky. Chodím s lesnou vílou a je to fakt kus! Kam sa na ňu hrabú dáke princezné či kňažné.
Žijeme si v malom kaštieliku na samote v lese. Magicky strážené súkromie prekonajú len počestní pocestní a zákazníci s poctivými úmyslami. Ostatní blúdia a blúdia lesom, až kým im nedôjdu sily alebo nepochopia, že ma nikdy nenájdu. Musím chrániť svoje súkromie. Len občas si dovolím vpustiť zlodeja. To, aby mi z denného trezoru mohol ukradnúť knihu zaklínadiel, ktorú som sám napísal. Samozrejme, že knihu odklínadiel mám bezpečne uloženú a magicky chránenú. Zlodeji si poslúžia, tamtú knihu rozmnožia, či inak rozpredajú a ja mám o prácu postarané. Vždy sa nájdu nadšení amatéri, ktorí čosi pokazia alebo preženú. No a vtedy prídem ja - odklínač - hrdina! Pracujem na svojej povesti, zarábam a cestujem. Všade mám dvere otvorené. Nikto netuší, že tie trampoty s nepodarenými kúzlami sú vlastne mojou prácou. Ale, taký je život! Musím z niečoho žiť a víla je náročný netvor.
Lenona
.
Diskusia
jurinko
Sem-tam nie je jasne, o com pises. Napr. veta s kravou, a hned za tym "ta rysava, v zelenych satach" - najprv som si predstavil kravu v satach (co by sa mi aj pacilo, bolo by to vtipne), ale ked sa nechal odmenit za krickom, uz mi bolo jasne, ze to nebude uplne ono, a musel som si to precitat znova. Rovnako priama rec, kedy manik vravel, ze ho caka knieza Valimon, bola napisana tak, ze som si myslel, ze caka tu dvornu damu, a znova som si to musel precitat 2x. Inac ved fajn, celkom prijemna jednohubka, aj ked logicke diery by sa nasli (to je jediny, kto vie odklinat, v tom kralovstve? + jeho prietrtnictvo bolo tiez na zaciatku fajn, ale ked potom napises, ze chodi s vilou, tak neviem neviem, ci by si to u nej chcel rozhadzat..) Ale mozno moc rypem, mala to byt haluz, a aj bola. Len skoda, ze by som si rad od teba precital nieco poriadne. Dal som 6
20.06.2012
Sem-tam nie je jasne, o com pises. Napr. veta s kravou, a hned za tym "ta rysava, v zelenych satach" - najprv som si predstavil kravu v satach (co by sa mi aj pacilo, bolo by to vtipne), ale ked sa nechal odmenit za krickom, uz mi bolo jasne, ze to nebude uplne ono, a musel som si to precitat znova. Rovnako priama rec, kedy manik vravel, ze ho caka knieza Valimon, bola napisana tak, ze som si myslel, ze caka tu dvornu damu, a znova som si to musel precitat 2x. Inac ved fajn, celkom prijemna jednohubka, aj ked logicke diery by sa nasli (to je jediny, kto vie odklinat, v tom kralovstve? + jeho prietrtnictvo bolo tiez na zaciatku fajn, ale ked potom napises, ze chodi s vilou, tak neviem neviem, ci by si to u nej chcel rozhadzat..) Ale mozno moc rypem, mala to byt haluz, a aj bola. Len skoda, ze by som si rad od teba precital nieco poriadne. Dal som 6
20.06.2012
jurinko
"Poriadne" v zmysle "nie za kazdu cenu ironicky vtipne". Tvoje poviedky doteraz mali vsetky takyto naboj, a niektore sa ti aj podarili, ale kedze nemas stalu latku kvality, tak to zacina byt trosku unavne (aspon pre mna). Neviem, ci su to vsetko iba starsie diela, alebo je tam aj nejake novsie, ale chcelo by to asi viac sa snazit, a nehadzat nedokonalosti na to, ze je to haluz. To funguje iba kratko, po case proste niekto pride, a povie "dost bolo srandy, a teraz mi ukaz, ze vies pisat", a ak to neukazes, tak uz aj tie haluze nebudu bohvieake ("to uz sme videli, ano, haluz, fajn, posun nenastane?"). Aj vtipne poviedky sa daju pisat tak, ze ich autor kvalitativne rastie, ze nestagnuje na nejakej urovni haluznosti, ktoru povazuje za dostatocnu. Ked nebudes prinasat nic nove, tak sa toho citatel (aspon teda ja :-) ) pomerne rychlo preje. Drzim palce ;-)
20.06.2012
"Poriadne" v zmysle "nie za kazdu cenu ironicky vtipne". Tvoje poviedky doteraz mali vsetky takyto naboj, a niektore sa ti aj podarili, ale kedze nemas stalu latku kvality, tak to zacina byt trosku unavne (aspon pre mna). Neviem, ci su to vsetko iba starsie diela, alebo je tam aj nejake novsie, ale chcelo by to asi viac sa snazit, a nehadzat nedokonalosti na to, ze je to haluz. To funguje iba kratko, po case proste niekto pride, a povie "dost bolo srandy, a teraz mi ukaz, ze vies pisat", a ak to neukazes, tak uz aj tie haluze nebudu bohvieake ("to uz sme videli, ano, haluz, fajn, posun nenastane?"). Aj vtipne poviedky sa daju pisat tak, ze ich autor kvalitativne rastie, ze nestagnuje na nejakej urovni haluznosti, ktoru povazuje za dostatocnu. Ked nebudes prinasat nic nove, tak sa toho citatel (aspon teda ja :-) ) pomerne rychlo preje. Drzim palce ;-)
20.06.2012
Lenona
jurinko: myslím, že z tých starších poviedok je táto posledná, ale úplnej serióznosti sa odo mňa asi nedočkáš. Skôr experimentov a skúšania niečoho nového. To "prejedenie sa" je logické, keďže je to už tuším tretia moja poviedka za krátku dobu. Škoda, že to nepreložili niečím od iného autora, ale čo už. Niekto viac inklinuje k ľúbostným témam, iný zas k akčným či ťažko psychologickým, a tak som to tiež skúšala aj na tomto "poli"- hľadala som, čo mi najviac sadne a usúdila som, že najlepšie je striedanie. Tým sa dá ľahšie predísť uniformite a vyčerpaniu nápadov. Dúfam, že s pribúdajúcimi poviedkami, bude sklamanie čitateľov klesať a naopak, ich záujem bude stúpať :D a hlavne, že ja sa budem zlepšovať.
20.06.2012
jurinko: myslím, že z tých starších poviedok je táto posledná, ale úplnej serióznosti sa odo mňa asi nedočkáš. Skôr experimentov a skúšania niečoho nového. To "prejedenie sa" je logické, keďže je to už tuším tretia moja poviedka za krátku dobu. Škoda, že to nepreložili niečím od iného autora, ale čo už. Niekto viac inklinuje k ľúbostným témam, iný zas k akčným či ťažko psychologickým, a tak som to tiež skúšala aj na tomto "poli"- hľadala som, čo mi najviac sadne a usúdila som, že najlepšie je striedanie. Tým sa dá ľahšie predísť uniformite a vyčerpaniu nápadov. Dúfam, že s pribúdajúcimi poviedkami, bude sklamanie čitateľov klesať a naopak, ich záujem bude stúpať :D a hlavne, že ja sa budem zlepšovať.
20.06.2012
Culter
Sarkastické poznámky hlavných hrdinov ja môžem. Čakal som nejakú zapeklitejšiu zápletku, z ktorej odpadnem, hoci pointa nebola zlá. Samozrejme, na takom malo priestore by to asi mohol byť problém. A ešte mi tam škrípala poznámka o Anglicku, lebo reálna krajina mi vo fantasy nesedí. (ale zas Harry Potter a súrodenci Pavensiovci by asi protestovali :)) A ešte otázočka. Krava má ´riť´? :)
25.06.2012
Sarkastické poznámky hlavných hrdinov ja môžem. Čakal som nejakú zapeklitejšiu zápletku, z ktorej odpadnem, hoci pointa nebola zlá. Samozrejme, na takom malo priestore by to asi mohol byť problém. A ešte mi tam škrípala poznámka o Anglicku, lebo reálna krajina mi vo fantasy nesedí. (ale zas Harry Potter a súrodenci Pavensiovci by asi protestovali :)) A ešte otázočka. Krava má ´riť´? :)
25.06.2012