Von
Niektoré úsporné opatrenia môžu vyjsť pekne draho. Prvá poviedka (doposiaľ) dvojnásobnej finalistky Ceny Fantázie Janky Javorky na našom serveri.
Končekmi prstov kĺzala po stene zásobovacej stanice. Vlhká horúčava jej dávala poriadne zabrať. Už len pár krokov. Niečo cvaklo v jej blízkosti a zvuk preťal dusné prítmie. Tak, a je to. Opäť.
„Stáť.“ striaslo ju, keď sa ozval známy mäkký hlas bez akéhokoľvek dôrazu. Nebolo úniku. Nielen teraz, už celú večnosť, pokiaľ sa len dokázala rozpamätať.
Reštart o desať sekúnd. Spúšťam úvodnú sekvenciu. Prebieha dekódovanie…
Martin sa mrzuto rozhliadal okolo a očami hľadal druhého strážnika, ktorý určite driemal niekde v kúte. Pokus o nadviazanie kontaktu s vonkajšou stanicou opäť zlyhal. Dena už mala byť dávno naspäť, no prepravná kapsľa nehybne ležala v pristávacích blokoch skladiska. K tomu ešte aj to mlčanie.
V poslednom čase sa kazilo hádam všetko. Najskôr im znížili ročné prémie a predĺžili pobyt tu hore, potom sa s Denou pohádali kvôli úplnému nezmyslu a na záver automatická nákladná vesmírna loď oškrela kotvu skládky. Skutočne to nebol dobrý nápad, začínať si niečo s kolegyňou. Veď kto mohol tušiť, že loď, ktorá ich mala vyzdvihnúť a priviesť novú posádku, dorazí o niekoľko týždňov neskôr, ako bolo plánované. Materská spoločnosť sa zo dňa na deň dostala do červených čísiel, zrazu sa šetrilo na každom rohu. To, že už Dene nevenoval toľko pozornosti, ako by si priala, bola posledná kvapka. Teraz sa určite zašíva niekde v sklade.
„No, čo tu máme?“ objavil sa zrazu za jeho chrbtom Oliver a spakruky si ešte pretieral oči.
„Nechce naskočiť klimatizácia.“ už dlhšie sa pokúšal rozbehnúť zariadenie na reguláciu vnútorného prostredia v sklade. Párkrát síce naskočilo, ale hneď na to výkon spadol na nulu. Transportná loď musela poškodiť niektorý z prívodov a technici prídu až s ďalšou posádkou. Na niekoho zrejme čaká prechádzka po mesačnom povrchu.
„Trápi ma to len do výšky môjho platu,“ uškrnul sa Oliver a odvrátil sa od riadiacej konzoly.
„Netáraj! Dena je ešte stále vonku,“ zavrčal Martin rozčúlene bez toho, aby sa obrátil.
Ukazovateľ zo skladových priestorov s kontrolovaným prostredím hlásil nárast teploty i vlhkosti. Ale prečo by si práve oni mali nad tým lámať hlavu. Koniec koncov je tam odpad či nepoužitý materiál, len príliš nebezpečný, aby ho skladovali na povrchu Zeme alebo v podzemí. Zopár čudesných kapsúl z vesmírneho výskumu, všetko pekne zabalené a zaizolované. Dena ako biologička stanice by iste vedela o tom viac, ale pokiaľ sa udrží rovnováha medzi chladom zvonka a teplom zo solárnych jednotiek, nemusia si predsa robiť žiadne starosti.
„Človeče, niečo tu ale nehrá,“ Martin náhle vyskočil zo stoličky a odtisol Olivera nabok. „Niekto sa pokúša hacknúť biologický filter!“ vzrušene ukazoval na informačnú obrazovku s prebiehajúcimi sekvenciami dekódovania DNA. Za normálnych okolností sa len ľudia mohli dostať do skladu a aj ho znova opustiť. V prípade núdze pri aktivovanej bezpečnostnej bariére ani tí. Čo nebolo ľudského pôvodu, tam za bežnej prevádzky bolo spoľahlivo zatvorené.
„Myslíš, že v tom má prsty Dena?“ Oliver sa roztržito poškrabal na hlave.
Martin bez akejkoľvek odpovede vyrazil smerom k priechodovej komore. Čo sa zbláznila? Alebo im hádam chce narobiť problémy tým, že zariadenie pokazí? To ju môže vyjsť pekne draho.
„Len sa kvôli nej nepretrhni!“ zazubil sa druhý strážnik a nenáhlivo sa posadil. Čo sa už len môže stať. Zopár drobných vírusov či biologických vzoriek, ktoré bez ochrany priestorov skladu neprežijú ani niekoľko sekúnd? Tých sa naozaj nemusí obávať.
Prebrala sa premočená vlastným potom. Ani neotvorila oči, len sa pokúšala usporiadať si myšlienky. Všetko bolo rozmazané a samotný pokus koncentrovať sa ju takmer fyzicky zabolel. To, že bol Martin riadny sviniar, jej napadlo ako prvé. Ako keby sa mu niečo stalo, ak by sa jej viac venoval. Akoby sa už nemohol dočkať, kedy sa jej zbaví a vyparí po návrate na Zem. Hneď ráno vyrazila do skladu, aby ho ani nemala na očiach a aspoň skontrolovala nové prírastky.
„Pokračovať.“ hlas ju mäkko pohladil po tvári. Pošteklilo ju až v nervových zakončeniach a úplne prebralo. Mechanicky zamierila k ovládacej konzole biofiltra a niekoľkými naučenými pohybmi ju prebudila k životu.
Okolité sparno jej dávalo poriadne zabrať. Zrazu ovládacia konzola zamrzla a na obrazovke sa zjavilo poruchové hlásenie. Úplná bezpečnostná bariéra. Len na pozadí jedného zo systémových rozhraní bežal program. Priestor bol hermeticky uzatvorený, nič sa nemohlo dostať von rovnako ani dnu.
Keď sa jej niečo jemne dotklo na šiji, prestrašene sa strhla. V slabom osvetlení za ňou však nebolo vidieť nič. Nemohla si spomenúť, čo vlastne robila potom, ako dorazila do skladu. Alebo predsa. Niečo sa dralo na povrch z hĺbky jej pamäte. Prudko sa obrátila k priesvitnej stene na ľavej strane, kde stáli izolované nádoby s novými prírastkami z poslednej vesmírnej misie. Jedna z kapsúl so zmrazenými mimozemskými vzorkami, ktoré sa kvôli nedostatku financií ani nedostali do laboratória a rovno ju uskladnili v ich prekladisku, sa mierne leskla, akoby bola pokrytá rosou.
Vyrútila sa smerom k zásobovacej stanici. V šere za chladiacimi nádržami sa čo najrýchlejšie posúvala dopredu. Musela sa dostať aspoň k priechodu, aby vyslala výstražný signál. Alebo volanie o pomoc, hocičo. Bola to ona, kto aktivoval bezpečnostnú bariéru. A potom ju vypla, aby ju za chvíľu spustila, zas a znova.
Niečo v jej blízkosti cvaklo. V tej horúčave jej vnútornosti stisla ľadová ruka. Až v korienkoch vlasov cítila, ako to dozrievalo. Vytrhnuté z večného vegetovania získavalo silu a skúsenosti, bujnelo v teplom vlhku skladu.
„Stáť.“ nespočetne veľakrát počula ten mäkký hlas, ktorý už takmer perfektne imitoval ľudské zvuky. Učilo sa to rýchlo a bolo pripravené na ďalší pokus.
Reštart o desať sekúnd. Spúšťam úvodnú sekvenciu. Prebieha dekódovanie…
„Dena!“ cez lepkavú stenu bezvedomia prenikol skreslený hlas. Spoznala ho. Patril Martinovi, tomu sviniarovi. Pomaly vstala a omámená sa tackala smerom k ovládacej konzole. Podvedomý príkaz rozohral jej prsty na klávesnici.
Martin poskakoval pred kamerou vnútorného komunikačného systému na vstupe do skladu. Nechcela mu venovať pozornosť ani sekundu. Ak chce, môže predsa vojsť ako každý normálny človek.
Bezpečnostná bariéra. Spomenula si zrazu no oveľa ťažšie ako predtým.
„Pokračovať.“ tú netrpezlivosť mohla takmer cítiť.
Zachvela sa na celom tele, no neodvážila sa obrátiť. Tentokrát sa ani nepokúsila utiecť. Prudkým úderom do tlačidla komunikácie vytvorila spojenie.
„Dena, prosím ťa! Čo robíš? Zbláznila si sa? Ohlás sa už konečne!“ úpenlivo sa doprosoval strážnik zvonku.
„Martin, niečo tu je, niečo sa sem dostalo spolu s poslednými kapsľami,“ kričala do komunikátora, „muselo sa to prebudiť v zmenených klimatických podmienkach a teraz to šialene rýchlo rastie, rozvíja svoje schopnosti. Zrejme som už viackrát aktivovala bezpečnostnú bariéru, ale niečo to so mnou robí. Sama neviem, odvtedy, čo som prišla do skladu, sa nemôžem rozpamätať…“
„Akože sa nepamätáš?“ Martinov hlas znel zmätene.
Vtom jej zrak padol na obrazovku biofiltra. To predsa nedávalo zmysel! Alebo predsa?
„Ono sa to prispôsobuje!“ vykríkla z plného hrdla.
„O čom to hovoríš?!“
„Necháva ma to opakovane deaktivovať bezpečnostnú bariéru, aby zistilo, či už je dostatočne ľudské!“ sama nemohla uveriť tomu, čo hovorila. „Silnie to a kopíruje ľudskú DNA, aby prelomilo biofilter.“ Niečo mäkké sa dotklo jej šije.
„Dena, dobre, tak sa tam niečo pokazilo. Dostanem ťa odtiaľ, sľubujem.“ Martin sa snažil zostať pokojný. Zahráva sa s ním? Odvrátil sa a snažil sa na niečo prísť. Loď s technikmi priletí za pár týždňov, možno by mohli dovtedy priestor skladiska jednoducho mechanicky zablokovať. Zrazu pocítil jemný závan za uchom, niečo nehmotné sa ho zľahka dotklo takmer na hranici ľudského vnímania. Myšlienky mu v hlave vybuchli vo farebnom záblesku nasledovanom elektrizujúcou tmou. Kvôli čomu sem vlastne prišiel?
Potrebovalo to len čas. Do príchodu ďalšej lode malo času dosť.
Reštart o desať sekúnd. Spúšťam úvodnú sekvenciu. Prebieha dekódovanie…
Janka Javorka
Diskusia
Culter
Teším sa, že si sem prilepila poviedku! Gratulujem ku finále. :) Začiatok sa pre mňa trochu vliekol, bol som stratený, ale po jednej tretinek som sa zorientoval a atmosféra ma pohltila. Pripomenula mi môjho obľúbeného prvého Votrelčeka, alebo starú Vec. :) Chladný nekonečný vesmír, hrozba v sklade... to je moja šálka kávy a to je druhý problém... skončilo to príliš skoro. :) Dúfam, že sa dočkám pokračovania, pretože rozohrané je to dobre. Nadpriemerné dielo. Dávam 8. A ešte si neodpustím mimo misu: Keby si sa ty a draculin zaojili do Poviedky na počkanie... to by bola sila! :)))
20.10.2013
Teším sa, že si sem prilepila poviedku! Gratulujem ku finále. :) Začiatok sa pre mňa trochu vliekol, bol som stratený, ale po jednej tretinek som sa zorientoval a atmosféra ma pohltila. Pripomenula mi môjho obľúbeného prvého Votrelčeka, alebo starú Vec. :) Chladný nekonečný vesmír, hrozba v sklade... to je moja šálka kávy a to je druhý problém... skončilo to príliš skoro. :) Dúfam, že sa dočkám pokračovania, pretože rozohrané je to dobre. Nadpriemerné dielo. Dávam 8. A ešte si neodpustím mimo misu: Keby si sa ty a draculin zaojili do Poviedky na počkanie... to by bola sila! :)))
20.10.2013
draculin
Jezusmaria, toto bolo DOBRE!!! Ale vazne! Sice zopar pripomienok...niekolko viet by si zasluzilo byt prerobenych. Linia Martin/Dena by nemusela byt vobec (pretoze deju vlastne nic nepridava), alebo ju mat spracovanu inac - ale to su len detailiky. Rovnako mam silny pocit, ze zdaleka nejde o nijak prevratne originalny napad, ale to je uplne jedno. Fakt dobre klasicke hard scifi, so spravne klaustrofobickou atmosferou. Len by to chcelo trosku vacsi priestor. Nie velmi, len o trosku predlzit, aby ten pocit lepivej a plazivej hrozy citatela chytil silnejsie. No okrem toho - super. ...Su poviedky, ktore su take ake su. Ale tuto pls. nenechaj v tejto podobe. Vrat sa k nej trebars po pol roku, po roku - a skus ju rozviest. Toto je granat, potom to bude bomba.
20.10.2013
Jezusmaria, toto bolo DOBRE!!! Ale vazne! Sice zopar pripomienok...niekolko viet by si zasluzilo byt prerobenych. Linia Martin/Dena by nemusela byt vobec (pretoze deju vlastne nic nepridava), alebo ju mat spracovanu inac - ale to su len detailiky. Rovnako mam silny pocit, ze zdaleka nejde o nijak prevratne originalny napad, ale to je uplne jedno. Fakt dobre klasicke hard scifi, so spravne klaustrofobickou atmosferou. Len by to chcelo trosku vacsi priestor. Nie velmi, len o trosku predlzit, aby ten pocit lepivej a plazivej hrozy citatela chytil silnejsie. No okrem toho - super. ...Su poviedky, ktore su take ake su. Ale tuto pls. nenechaj v tejto podobe. Vrat sa k nej trebars po pol roku, po roku - a skus ju rozviest. Toto je granat, potom to bude bomba.
20.10.2013
draculin
Jano - nuz, Poviedok na pockanie sa asi nezucastnim. Jednak casovo by mi to vyhovovalo tak okolo 23:00...a co je hlavne, za hodinu nevymyslim ani dobry nazov, nie to este poviedku :) Takze toto necham na vas a rad si to precitam ;)
20.10.2013
Jano - nuz, Poviedok na pockanie sa asi nezucastnim. Jednak casovo by mi to vyhovovalo tak okolo 23:00...a co je hlavne, za hodinu nevymyslim ani dobry nazov, nie to este poviedku :) Takze toto necham na vas a rad si to precitam ;)
20.10.2013
jurinko
Suhlasim s oboma vyssie. Bola to zatial najlepsia poviedka, ktoru som od teba cital. Drobne opakovania slov a take veci vobec riesit netreba, malo to atmosku a vtiahlo ma to. Mozno je ale aj dobre, ze je to taketo kratke, s dlzkou by musela hrozba nutne nabrat nejaku hlbku a musela by sa viac odhalit a neviem, ci je to treba. Podobne ako Votrelec, aj toto by s ukazanim jeho tvare stratilo udernost. Vyhnut sa tymto nastraham a spravit z tejto poviedky nieco dlhsie a komplexnejsie - podla mna prave to by bola ta bomba, co draculin spominal :-) Dal som tiez 8
20.10.2013
Suhlasim s oboma vyssie. Bola to zatial najlepsia poviedka, ktoru som od teba cital. Drobne opakovania slov a take veci vobec riesit netreba, malo to atmosku a vtiahlo ma to. Mozno je ale aj dobre, ze je to taketo kratke, s dlzkou by musela hrozba nutne nabrat nejaku hlbku a musela by sa viac odhalit a neviem, ci je to treba. Podobne ako Votrelec, aj toto by s ukazanim jeho tvare stratilo udernost. Vyhnut sa tymto nastraham a spravit z tejto poviedky nieco dlhsie a komplexnejsie - podla mna prave to by bola ta bomba, co draculin spominal :-) Dal som tiez 8
20.10.2013
Janka Javorka
Ďakujem za tipy! Dĺžka bola zámerná a v podstate aj ten otvorený koniec. Jedno kvôli prehľadnosti/čitateľnosti a druhé kvôli niečomu nevypovedanému, čo necháva priestor predstavivosti čitateľa. I keď je pravda, že o pokračovaní som uvažovala, ale skôr o voľnejšom nadviazaní neskôr v bode, keď to tam už "dozrelo".
Priznávam, veľmi ťažko sa mi mení text, keď ho už raz mám napísaný, bojujem so sebou o každé slovo :-) Ale takto aspoň zistím, čo si o tom myslia ostatní a snáď sa potom ľahšie rozhodnem niečo zmeniť, vynechať, atď.
Poviedky na počkanie som už obdivovala, ale mám pred tým rešpekt. Mne sa tie koliečka v hlave otáčajú pomalšie a hodina je väčšinou málo. Ale nevylučujem, závisí to od témy, aktuálneho stavu, prítomnosti a osvietenia :-)
21.10.2013
Ďakujem za tipy! Dĺžka bola zámerná a v podstate aj ten otvorený koniec. Jedno kvôli prehľadnosti/čitateľnosti a druhé kvôli niečomu nevypovedanému, čo necháva priestor predstavivosti čitateľa. I keď je pravda, že o pokračovaní som uvažovala, ale skôr o voľnejšom nadviazaní neskôr v bode, keď to tam už "dozrelo".
Priznávam, veľmi ťažko sa mi mení text, keď ho už raz mám napísaný, bojujem so sebou o každé slovo :-) Ale takto aspoň zistím, čo si o tom myslia ostatní a snáď sa potom ľahšie rozhodnem niečo zmeniť, vynechať, atď.
Poviedky na počkanie som už obdivovala, ale mám pred tým rešpekt. Mne sa tie koliečka v hlave otáčajú pomalšie a hodina je väčšinou málo. Ale nevylučujem, závisí to od témy, aktuálneho stavu, prítomnosti a osvietenia :-)
21.10.2013
William Cody
Draculin : Tak to mne zase línia Martin/Dena nevadila vôbec :D.. Akosi ten krátky úsek oživovala a dopĺňala čímsi viac ako ovládaním "mysle" či skladového priestoru "niečím " v teple sa preberajúcim :D.. Dokonca by som povedal (ak to autorke tejto poviedky nevadí-dúfam), že pridať podobnú "osobnú" zápletku(korenie) do Tvojej Otázky porozumenia (chápem, že aj rozsah nepustil) by aj tú skvelú poviedku posunulo "ešte" o pár milimetrov k absolútnemu možnému "maximu". :D.
K poviedke: Naozaj dobré, pekne a efektívne načrtnutá atmosféra k počtu znakov..
21.10.2013
Draculin : Tak to mne zase línia Martin/Dena nevadila vôbec :D.. Akosi ten krátky úsek oživovala a dopĺňala čímsi viac ako ovládaním "mysle" či skladového priestoru "niečím " v teple sa preberajúcim :D.. Dokonca by som povedal (ak to autorke tejto poviedky nevadí-dúfam), že pridať podobnú "osobnú" zápletku(korenie) do Tvojej Otázky porozumenia (chápem, že aj rozsah nepustil) by aj tú skvelú poviedku posunulo "ešte" o pár milimetrov k absolútnemu možnému "maximu". :D.
K poviedke: Naozaj dobré, pekne a efektívne načrtnutá atmosféra k počtu znakov..
21.10.2013
William Cody
Škoda,že s niečím obdobným,no vo väčšom rozsahu, podobne budovanej atmosfére(aj realita medziludských citových vzťahov-nie naivita)si nešla do CEFA, lebo toto je oveľa viac moja šálka kávy ako to čo si tanm mala a mal by som to ťažšie pri celkovom "svojom" subjektívnom hodnotení finálovej 5ky :D.. Na takýto krátky útvar však dobré, príjemne sa čítalo, "nedrelo" :D.
21.10.2013
Škoda,že s niečím obdobným,no vo väčšom rozsahu, podobne budovanej atmosfére(aj realita medziludských citových vzťahov-nie naivita)si nešla do CEFA, lebo toto je oveľa viac moja šálka kávy ako to čo si tanm mala a mal by som to ťažšie pri celkovom "svojom" subjektívnom hodnotení finálovej 5ky :D.. Na takýto krátky útvar však dobré, príjemne sa čítalo, "nedrelo" :D.
21.10.2013
Kr4b
Trochu ironické je, že scifi vôbec nemusím. Tu mi vyhovuje štýl aj spôsob podávania info, tak sú možno predsudky dôvodom, prečo sa mi to čítalo ťažšie. Kvalitné spracovanie rozhodne popierať nebudem, ale po poslednú časť som bol viac či menej zmätený. Naopak (možno práve pre moju scifi negramotnosť) na mňa dobre pôsobil dej - a dobre myslím vážne dobre, takže za 8 :D A inak, gratulujem aj ja k tomu finále :) Už ťa mám v imaginárnom zozname ľudí, od ktorých sa možno niečo naučiť :D
21.10.2013
Trochu ironické je, že scifi vôbec nemusím. Tu mi vyhovuje štýl aj spôsob podávania info, tak sú možno predsudky dôvodom, prečo sa mi to čítalo ťažšie. Kvalitné spracovanie rozhodne popierať nebudem, ale po poslednú časť som bol viac či menej zmätený. Naopak (možno práve pre moju scifi negramotnosť) na mňa dobre pôsobil dej - a dobre myslím vážne dobre, takže za 8 :D A inak, gratulujem aj ja k tomu finále :) Už ťa mám v imaginárnom zozname ľudí, od ktorých sa možno niečo naučiť :D
21.10.2013
mayo
pekne! tak trocha ako "vec" slahnuta s "moon" (za to ale moze asi aj ten obrazok :) suhlasim ze poviedka ma vacsi potencial nez tu preukazuje, a ze by ju bolo skoda neprepracovat a nerozsirit.
ps: takych ktorym by to vyhovovalo okolo 23:00 je nas tu asi viac :)
22.10.2013
pekne! tak trocha ako "vec" slahnuta s "moon" (za to ale moze asi aj ten obrazok :) suhlasim ze poviedka ma vacsi potencial nez tu preukazuje, a ze by ju bolo skoda neprepracovat a nerozsirit.
ps: takych ktorym by to vyhovovalo okolo 23:00 je nas tu asi viac :)
22.10.2013
Monika Kandriková
Pekne spracovaná poviedka, taký fajnový vesmírny horor. :D A k poviedkam na počkanie - organizátori pokojne môžu vyhlásiť kolo pre nočných vtákov a my ostatní, denní tvorovia, budeme pekne spinkať. :D
22.10.2013
Pekne spracovaná poviedka, taký fajnový vesmírny horor. :D A k poviedkam na počkanie - organizátori pokojne môžu vyhlásiť kolo pre nočných vtákov a my ostatní, denní tvorovia, budeme pekne spinkať. :D
22.10.2013
Janka Javorka
Cody: To keby človek dopredu vedel, že čo osloví porotu v súťaži. Ale možno k tomu treba len viac skúseností a odozvu a snáď sa dá získať nejaký "cit" na to. Ostatným vďaka za ďalšie pripomienky a komentáre.
23.10.2013
Cody: To keby človek dopredu vedel, že čo osloví porotu v súťaži. Ale možno k tomu treba len viac skúseností a odozvu a snáď sa dá získať nejaký "cit" na to. Ostatným vďaka za ďalšie pripomienky a komentáre.
23.10.2013