Vonku sa ženili všetci čerti. Mohutne pršalo, blesky križovali nočnú oblohu a hromy trieskali, akoby mal nastať koniec sveta. Hostinec U čierneho draka bol plný na prasknutie. Vo vzduchu sa šírila vôňa pečeného mäsa. V kozube praskal oheň, polovicu prasaťa otáčal malý capart a zručne ju polieval výpekom. Korbele boli plné piva, nik neprehovoril ani slova. Všetci sa zhrčili okolo starého Grešáka. Ten si práve plnil fajku tabakom, čo bol neklamný dôkaz toho, že sa chystá porozprávať jednu zo svojich historiek.

„To máte tak. Stávky sú čertov výmysel. Ale vďaka jednej z nich sa toto miesto volá U Čierneho draka. Bolo to dávno, keď sa v temnote neďalekého lesa stretli dvaja démoni. Boli to požierači duší. Škaredí boli ako toť moja riť, zubiská im trčali z papule a bohovia sa asi museli zblázniť, keď stvorili takéto hnusoby. Stavili sa, kto zožerie silnejšiu dušu. Bagkh, prekliaty nech je, bol väčší z nich. Zaprisahal sa, že zožerie dušu kráľa Jeromáha. Preto zobral na seba podobu kráľovho utierača zadku.“

Starcove slová plynuli hostincom, pivo blúznilo mysle prítomných a mnohí z nich neskôr prisahali, že pri tom rozprávaní začuli kráľov smiech...

Kráľ Jeromáh tresol obrovskou rukou do stola a rozrehotal sa. Vtip, ktorý rozprával jeho dvorný zabávač, bol sprostý a o to lepší. Kráľovská hostina bola v plnom prúde. Stoly sa prehýbali pod ťarchou jedla. Akoby aj nie. Kráľov syn sa nežení každý deň.

Jeromáhova ruky vystrelila ku bruchu. Niečo ho tam ťažilo. Nemal som divinu zajedať tými cudzokrajnými syrmi, pomyslel si. Hlasno vypustil plyny. Rozrehotal sa a všetci s ním.

„Idem srať,“ kráľ sa postavil a ostatní okolo stola vystrelili na nohy.

„Počas mojej neprítomnosti vám prikazujem chľastať a jesť do prasknutia.“ Pohybom ruky hostí usadil.

„Na zdravie kráľa,“ predniesol zabávač. Poháre do seba hlučno narazili. Kráľ sa odobral ku latríne. Utierač so stojanom zo zasvietenými sviecami poslušne za ním. Miestnosť bola o poschodie vyššie. Diera sa nachádzala presne nad hradnou hladomorňou. Kráľ často ironicky prednášal, že to zas až taká hladomorňa nie je.

Utierač najskôr horúcim uterákom nahrial kamennú dosku. Kráľ si stiahol nohavice a sadol si.

Bagkh položil svietnik na zem a konečne na seba zobral svoju podobu. Bolo zábavné sledovať, ako sa blažený kráľov výraz mení na čistú hrôzu. Utieračova tvár sa menila, akoby bola z vosku. Koža stiekla, ostalo len mäso a to začalo hniť. Jeromáh chcel vykríknuť. Démon mu zakryl ústa silnou rukou. Kráľ vypleštil oči. Démon ruku rýchlo odtiahol a na kráľove ústa prisal tie svoje. Mocne potiahol. Sviece zhasli. V hrade sa ochladilo. Spev utíchol. Všetkých premkla hrôza. Kráľov syn zdesene vykríkol: „Otec.“

Jeromáha našli skrúteného na zemi s nohavicami na kolenách. Tvár mal zohyzdenú nevýslovnou hrôzou.

Bagkh zatiaľ prežratý k prasknutiu provokoval svojho súpera.

„Toto nikdy neprekonáš. Ľudský kráľ. Kto ešte môže byť väčší?“

Zchor skrivil ústa v zlostnom úškľabku. „To ešte len uvidíme,“ zasyčal. „Poď so mnou.“

Vybrali sa do lesa. Vznášali sa tesne nad zemou. Zastali pre jaskyňou. Z jej čiernych útrob sa ozývalo pravidelné chrčanie.

„Na to nemáš,“ posmieval sa Bagkh. „Čierny drak je nad tvoje sily.“

Zchor zaškrípal zubami a vošiel do jaskyne. Bagkh si ten súboj nemohol nechať ujsť. Nešli dlho. Na konci jaskyne spal obrovský čierny drak. Plaz pri vydychovaní vypúšťal z nozdier paru.

„Vstávaj,“ zavrešťal Zchor a hodil do draka skalu. Drak sa prebral. Na svoju veľkosť bol ohromne rýchly. Oči sa mu okamžite prispôsobili tme. Zrenice stiahol do zvislých čiarok. Nadýchol sa a chystal sa obaliť démona v plameni. Zchor čakal len na to. Zväčšil sa a rýchlosťou blesku sa prisal na drakovu papuľu. Silno potiahol. Z draka vyšla oslnivo žiarivá duša a skončila v Zchorových útrobách. Plaz prevrátil oči a s rachotom spadol na zem.

Bagkh sa rozrehotal. „Čomu sa smeješ?“

„Dostal som ťa.“

„Čo to trepeš?“

„Konečne sa ťa zbavím. Vedel som, že neodoláš, keď sme boli tak blízko. Dračia duša horí.“

„No a?“

„Ale ty na rozdiel od neho nemáš nehorľavé telo. O chvíľu to pocítiš, ale to sa už dostaneš do bodu...“

Zchor sa bleskovo pohol a objal svojho nepriateľa.

„Drž papuľu.“

Starý Grešák sa odmlčal.

„Čo sa stalo?“ začali kričať prísediaci. Starec sa pousmial.

„Skôr, ako povedal druhé p, oboch dračia duša spálila. Ten výbuch rozmetal celú horu. Stalo sa to presne tu. Na tomto mieste. Mnohí prisahajú, že ten drak tu žije doteraz.“

Starý Grešák si potiahol z fajky a vyfúkol taký kúdol dymu, že ho skoro celého zahalil.