Vo veľkom vesmíre veľa planét nachádza sa. Každá iná, každá pekná. Jedna z nich Argast volá sa. Planéta krásna ako žiadna iná, krásou vesmíru zahalená. Voda kryštálovo čistá, delí túto planétu na šesť svetadielov:

Saršada, najkrajší z kontinentov. Všade stromy dlhé, vždy zelenými listami pokryté, krásne pláne, trávou posiate, kde občas kvietok vykukne, riečka či potôčik kam sa len pozrieš, v nich rybky, malé aj veľké, pár hôr, nižších ako by sme čakali, ba až také nízke že sneh sa tu vytvoriť nemôže. Zvieratá, voľne sa pohybujú po zelených pláňach. Na tomto svetadiele, vládne národ saršaďanov. Vyznačujú sa vysokými chudými postavami, niekedy až tri metre dlhými. Kožu majú zelenkastej farby, aby splynuli s prostredím. Sú kočovníkmi, pretože lovia najmä zvieratá, pohybujúce sa v stádach po celej krajine. Tvár majú chudú, bez brady, pery úzke, nos malý, pričom disponujú štyrmi očami, ktoré sú umiestnené pod úzkym čelom dve a dve nad sebou. Vlasy majú väčšinou zelené, no našli sa aj saršaďania so žltými vlasmi. Vedia dobre jazdiť na sarakoch, mohutných zvieratách sivej kože, so šiestimi rýchlymi nohami a dvoma rohami vpredu. Výškou pripomínajú kalahara, meter a pol vysoké zviera, oranžovej kože, s hnedými nie veľmi hustými chlpmi, ktoré zabíja zajace. I keď sú tieto kočovné kmene odlišné, bojujú medzi sebou zväčša rovnakými zbraňami. Výzbroj tvorí ľahké brnenie z bralovej rudy, nie moc pevné, ale ohybné v sedle saraka. Vedia veľmi dobre, priam až vynikajúco, najlepšie zo všetkých národov strieľať s luku, ktorý je vo väčšine prípadov ich primárnou zbraňou. Ak už došlo k súboju muž proti mužovi, vytiahli meč dlhý sťa polovica z tela ich, ukutý z najlepšej lisaorskej ocele. Tento meč by dokázal prerezať saraka na polovicu. Niektoré skupinky medzi sebou uzatvárajú krehké spojenectvá, a usádzajú sa v blízkosti hustých lesov, kam chodia pre drevo, jedlo, a rudy v lesných jaskyniach.

Olsara, ďalší z kontinentov, nachádza napravo od Saršady, vysokými horami pokrytý, po celej jeho dĺžke, ktoré pár riečok, väčšinou zamrznutých, oddeľuje od seba. Hory biele, snehom posiate, kde tu občas niekde nejaký strom, vysoko na hore sa vyjaví. Malé lesy sa nachádzajú popri horách, v nich nebezpečno sa potulovať. Tento svetadiel obýva národ olsarov. Vzhľadom podobný trpaslíkom. Vyznačujú sa nízkym do jeden a pol metra vysokým vzrastom, mohutným telom, a veľkou bradou. Hlavu majú malú, s dlhými hnedými, ba až čiernymi vlasmi, niekedy až po pás. Tvár s veľkými zubami a plnou perou, nos veľký a tučný, s dvoma očami a hustým obočím. Sú najmä baníkmi, a kováčmi. Často súperia medzi sebou o to, kto toho viac vyťaží. Veľa krát, iným skupinkám kradnú nazhromaždené suroviny. Sú najvyspelejší zo všetkých národov, ešte v dávnych už dávno zabudnutých vekoch, vynašli pušný prach ktorým drvia horniny na malé kúsky a tie lietajú ba aj stovky metrov od epicentra výbuchu, ale často ním aj zabíjajú iné skupinky olsarov na ktoré pri dolovaní cenných rúd natrafia. Ako zbrane používajú sekery veľakrát väčšie ako oni sami kované z najlepších rúd ktoré našli. No občas sa musia skupinky týchto malých mužov spojiť ak potrebujú zabiť obrov, skrývajúcich sa v brlohoch hôr, ktorým veľmi chutí chrumkavé olsarské mäso. Do lesov nechodia skrývajú sa tam stvorenia, často tri krát väčšie a hrozivejšie ako obri v úpätiach hôr.

Argarit, svetadiel zo všetkých najmenší a najsuchší, obrovskými púšťami pokrytý, s oázami uprostred. Pri oázach sa veľa krát nachádzajú obrovské jazerá. Je to jeden z najnebezpečnejších krajov na celom Argaste. Obávané púštne červy zabíjajú čo uvidia, chrlením ohňa usmažia aj celé vojsko. Alebo veľké jazerné stvorenia, podobné hadom, dlhé aj 15 metrov ktoré v plytčinách číhajú na svoje zvieracie obete, putujúce aj niekoľko dní za zdrojom vody. Žijú tu dva národy: Gráti, s postavou robustnejšou, dva metre dlhou, zo žltou kožou ktorú neustále pečúce štyri slnká menej dráždia. V tvári chudý, s malým nosom a veľkými očami. Na tgajoch, zvieratách posiatych ostňami, dlhé niekedy i tridsať centimetrov, veľkých asi meter sedemdesiat, podobných byvolom, ktoré sa zväčša pasú pri oázach, alebo pobrežiach kde, sa ešte nachádza zeleň, brázdia po púšťach, aby našli oázy kde je dostatok vody, a zvierat ktoré sa prídu napojiť do jazier tak veľkých že je ťažko dovidieť na druhý breh. Na rozdiel od predchádzajúcich národov gráti väčšinou nebojujú s inými skupinkami grátov, ale obchodujú s nimi. Vymieňajú tovar za tovar, ktorého je aj tak v tejto suchom sužovanej časti sveta veľmi málo. Zbrane majú primitívne, bojujú s palicami, lukmi alebo halapartňami, ktoré ukradli od valadimov. Niekedy sa dokonca združujú do ešte väčších a väčších skupín, až sú tak veľké že sa usadia v blízkosti oáz a vybudujú si mesto. I keď medzi sebou gráti až na výnimky nebojovali, museli sa z času na čas postaviť valadimom: národom vzhľadom rovnakým ako gráti, osídľujúcej pobrežie s prosperujúcim loďstvom. Valadimovia sa stále rozširujú do vnútrozemia, a tak sa často stretávajú so skupinou, či mestečkom grátov. Keďže sa už od pradávna tieto dva národy rovnakej rasy neznášajú podnikajú proti sebe často vojenské výpravy. Valadimovia pri boji na dlhšiu vzdialenosť používali praky, ale na bitku muž proti mužovi používali zbroj z kože tgajocha s ostňami dlhšími ako ich vlastné ruky, a halapartne, z kovu ktorý našli.

Zalsarag, jediný svetadiel kde príroda všetko ovláda a o všetko sa stará. Veľké lesy pokrývajú túto krajinu, kde medzi nimi, pláne, pokryté trávou, kvetmi a zeleňou všetkého druhu vyskytujú sa. Je to najkrajší svetadiel zo všetkých. Saršaďania ho vo svojich bájach popisujú takto:

„V dávnych dobách, keď všetkých argastov stvorila mocná bohyňa prírody Artemis, rozmiestnila ich po všetkých svetadieloch, pričom aj keď sú rovnakej rasy, dala národu na každom svetadiely iný vzhľad, prispôsobený tunajšiemu podnebiu. Všade dala aj zvieratá a rastliny, ktoré mali slúžiť argastom na obživu a uľahčenie. Iba na Zalsarag, najlesnatejší zo svetadielov dala veľmi múdre zvieratá, rastliny a tvory, ako minotaury, obrovské dva a pol metra vysoké bytosti podobné býkom, s dvoma nohami, a rohami na hlave. Alebo kolónie obrov, vysokých aj osem metrov , žijúcich v útrobách jaskýň, ktorý sa živia zdochlinami, ale často si pochutia i na čerstvom zvieracom mäse. Staré lesy, sa premieňajú na živé stromy, presúvajúce sa za vodou, a v neposlednom rade sa tu nachádzajú aj gryfy, obrovské orly s hlavou leva ktorý brázdi po nad pláňami a lovia všetko živé, menšie ako oni sami. Z ich pazúrov majú strach dokonca aj obri i keď sú veľa krát aj tri krát väčší ako oni. No žijú tu aj draky, mohutné veľké lietajúce stvorenia pokryté hrubou kožou chrliace oheň. Tieto bytosti sa nemienili podmaniť a tak sa spojili a vyhnali argastov, na Bisalast, ku ktorému museli preplávať, avšak státisíce argastov pri tom zahynuli, a tak argastov na Bisalaste ovládla nenávisť a chuť po pomste. Postupne sa zmenšovali a stále viac nenávideli tvorov zo Zalsaragu.“

Bisalast, v minulosti najlesnatejší zo všetkých svetadielov na Argaste. Dnes, krajina, s holými pláňami všade kam sa len pozrieš, lesy vyrúbané, sucho a neúrodná pôda už dlho sužujú život na tomto diele sveta. Ale prečo je tomu tak? Kôli škratom malým, najviac meter tridsať vysokým, vychrtlím postavám, ktoré z nenávisti k prírode a všetkému živému premenili tento svetadiel na akúsi „pláň beznádeje,“ ako ju oni sami nazvali. Väčšina škratov je pokrytá čiernou krátkou srsťou, s dlhými rukami, veľakrát až po zem. Tvár, ak sa to tvárou dá nazvať, majú desivú, škaredšej na celej planéte veru nenájdete. Šesť očí pokrýva im hlavu pri čom každé ja inej strane je.

Znetvorili celú krajinu, na suchú pláň, s neúrodnou pôdou. Vedie ich jeden s posledných žijúcich argastov Sarahap, mág starý už desaťtisíc rokov. Tento národ cíti tak veľký odpor k obyvateľom ostatných kontinentov, že vyrúbal všetky lesy aby mohol postaviť obrovské mosty ku všetkým ostatným svetadielom, a vyhubiť všetky ostatné rasy, najmä tvory žijúce na Zalsaragu, odkiaľ nimi boli vyhnaný na tento kontinent.

A nakoniec Tiogharz kontinent celý ľadom a snehom pokrytý, tmou celý rok zahalený, keďže ani jedno zo štyroch sĺnk neosvetľujú jeho povrch. Veľké brlohy, desiatky metrov vysoké, vyčnievajú s toho ľadového pekla. Na tomto dieliku sveta je prežiť asi najťažšie a preto sa argasti na tomto svetadiele najmenej podobajú tým na iných kontinentoch. Sú to veľký tri až štyri metre vysokí mohutní zlobri, veľmi odolní zime, a zlým podmienkam. Po dlhodobom žití v tme stratili zrak avšak majú tisíc násobne lepší sluch ako ostatné národy žijúce na tomto svete. Cestujú po krajine po jednom a zabíjajú sa navzájom, kôli potrave. Sú kanibalmi.