V labyrinte kúzla nemali cenu. Šuškajúce živé ploty, mätúce zákruty, temné zákutia beztak prekypovali mocou. Keby pridal ďalšiu mágiu, viedlo by to len k nekonečnému zmätku.

Presne na tom celý život staval. Mladý, ambiciózny čarodej. Talent mu dodával sebavedomie, myslel si, že kúzlami dokáže čokoľvek. Ale mýlil sa. Stretol lepšieho a skončil uväznený na mieste, kde sa opäť stal obyčajným strateným chlapcom.

S čoraz väčším znepokojením načúval zvuku vlastných krokov. Počul zvláštnu ozvenu. Zastal. Ticho. Keď znovu vykročil, opäť to počul. Prudko sa otočil. Nik. Len jeho vlastný tieň. Správal sa však akosi čudne, nekopíroval jeho pohyby ako to tiene zvyčajne robia. Divne sa natriasal, akoby... akoby sa mu vysmieval. Poobzeral sa navôkol. Aj iné tiene ožili, zakrádali sa k nemu a vietor dul a kríky sa rozhovorili. „Zlyhal si,“ šušťali. „Si len obyčajná nula.“

Rozbehol sa, hoci vedel, že nemá kam utiecť. Už sa ani nesnažil zapamätať si odbočky. Prenasledovali ho tiene, hlasy, pevná pôda sa mu pod nohami menila na blato, pri každom kroku sa zabáral. Chodbičky sa skracovali a zužovali, ale kým si uvedomil, že beží nesprávnym smerom, ocitol sa tam, kde vôbec nechcel byť. V strede bludiska. Zoči voči jednému z najstrašnejších nasledovníkov, akých legendárny Minotaurus kedy mal.

Obluda mala obrovské laby, dve hlavy, každú s jedným okom uprostred a ohnivým jazykom. Na konci chvosta sa hrdo vynímal kostný výrastok, pri strete s lebkou by ju zrejme otvoril ako luskáčik na orechy. Mladíka paralyzovala hrôza, ale keď sa príšera naňho vrhla, podarilo sa mu inštinktívne uskočiť. Obluda ostala zmätene stáť a vtedy mu doplo. Nevidela ho. Hlavy neboli bohvieako dobre rozložené a s jediným okom uprostred každej tváre mala zrejme obmedzený uhol pohľadu. Opatrne cúval, nespúšťajúc z nej oči, snažil sa udržať v slepej zóne.

V tom o niečo zakopol. Cinknutie sa v jeho hlave ozvalo desať ráz hlasnejšie než v skutočnosti. Príšera okamžite zareagovala. Chcel odskočiť, no nohy sa mu zaplietli jedna od druhú a roztiahol sa, aký bol dlhý. Vedľa neho na zemi ležala príčina oboch zakopnutí. Dlhý meč zo zlatou rukoväťou. Rýchlo ho schmatol a otočil smerom k príšere. Čo ju čaká, si uvedomila až v polovici skoku. O pár sekúnd bolo po nej.

Čarodej vstal. Náhoda k nemu bola milosrdná. Ostrá čepeľ meča prenikla oblude rovno do srdca. Prežil. Mŕtva strážkyňa bludiska mu neuveriteľne pripomínala samého seba. Aj jeho pád zapríčinil fakt, že dobre nevidel veci okolo seba. Ešte je čas to zmeniť. Ale najprv musí von.

Zhlboka sa nadýchol a opäť vykročil do bludiska. Nádej umiera posledná.