Srdcová postupka

Mikropoviedka zo série na počkanie. O kartách, holografických žetónoch a neobvyklých stávkach.
Podporte scifi.sk
Miesto pri stole sa uvoľnilo okamžite, keď ma zbadali. Sadol som si na stoličku, z ktorej ešte stále sálalo teplo a v duchu som sa snažil nemyslieť na smradľavého chlapíka, čo tam sedel predo mnou. Mierne som sa pomrvil a v duchu som sa snažil upokojiť svoje nesústredené myšlienky.
Chytil som do rúk holografické karty, ktoré boli celé polepené od predošlého hráča. Mal naozaj šťastie, že mám mizernú pamäť na tváre, lebo by som ho pri najbližšom stretnutí poslal rovno do kúpeľne. A nie milým spôsobom.
Krupiér stlačil tlačidlo a na kartách sa zjavili farebné piktogramy a s nimi aj korešpondujúce čísla. Na stole, ktorý simuloval zelený poťah sa takisto objavili červené a čierne obrazce. Do panelu pred sebou som naťukal počet žetónov. O pár sekúnd zablikala v mojich rukách ďalšia karta. S napätím som sledoval, ako sa správajú ostatní hráči. Vždy som mal talent na to, aby som odhalil, kedy niekto blafuje. Netrvalo to dlho a hra sa otočila v môj prospech.
Hologramy žetónov predo mnou sa týčili do slušných výšok a hráči pri stole sa menili častejšie ako posteľná bielizeň v tomto hodinovom hoteli. Očividne som znovu zaujal aj hostí kasína, lebo sa okolo mňa kopili. Po chrbte mi začal stekať pramienok potu, až tak ma rozohrialo teplo ich tiel.
Krupiér sa dotkol prstom slúchadla v uchu a nemo prikývol, keď v hluku rozoznal slová.
„Pane, dostali ste pozvanie od Rogera Cvyxieho na osobnú partiu,“ oznámil mi a z čipu v zápästí preniesol pozvánku do mojej holografickej obrazovky. Žetóny na chvíľu zmizli a vystriedal ich purpurový text. Publikum okolo stola kolektívne zhíklo ako v nejakej reality show.
„Mám mu oznámiť, že pozvanie prijímate?“ opýtal sa krupiér.
„Samozrejme,“ odvetil som a postavil som sa od stola. V rýchlosti som priložil zápästie k obrazovke a stiahol som žetóny do čipu. Napravil som si manžety na košeli a pritiahol som si kravatu. Mimovoľne som uhladil jamku na látke pod uzlom a pripojil som sa k ochrankárovi v čiernom obleku, ktorý po mňa prišiel. Smerovali sme k výťahu.
Keď sa moje nohy dotkli presklenej podlahy v priesvitnej tube, bol som naozaj rád, že mám nohavice. Neviem si ani len predstaviť to zahanbenie, keď sa ním vezú ženy v šatách. Oči návštevníkov kasína sa dvíhali zároveň s výťahom. Onedlho sa ľudia zmenili na malé bodky a po chvíli výťah hladko zastal. Posuvné dvere sa otvorili a robotický hlas mi oznámil, že sa nachádzam na najvyššom poschodí.
Ovalila ma vôňa luxusu. Drahé ovocie z celej galaxie bolo položené v misách strategicky rozložených po poschodí, ktoré vlastne tvorilo jednu gigantickú miestnosť. Istými krokmi som sa vydal rovno k oknu, cez ktoré bolo vidno celé Mesto.
„Pán Seraphin?“ oslovil ma chladný hlas. Obrátil som sa a uvidel som Rogera Cvyxieho, ako mi podáva ruku. Stisol som ju a striaslo ma. Mal ju studenú ako mŕtvola.
„Pán Cvyxie, teší ma, že som mohol prijať vaše pozvanie,“ povedal som zdvorilo.
„Už dlhšie sledujem vaše výkony. Naše kasíno je neoklamateľné a predsa vyhrávate. Nemôžete ma preto obviniť za to, že to chcem zažiť na vlastnej koži. Ako to robíte?“ opýtal sa so záujmom.
„Intuícia,“ odvetil som a nasledoval som ho k stolu na opačnej strane miestnosti. Sedeli pri ňom štyria muži. Jednému chýbala ruka, druhý nemal ucho, ďalší sa na mňa pozeral len jedným okom a posledný sa usmieval, no na jeho ďasnách absentovali zuby.
„Pán Seraphin,“ povedal Cvyxie pokojne: „musím vás upozorniť, že na tomto poschodí sa hrá iná hra. Peniaze sú vám tu nanič.“
Naprázdno som preglgol a usadil som sa na pridelené miesto.
„Karyn, začni rozdávať,“ vyštekol Cvyxie na dlhonohú blondínu. Pred našimi očami rozbalila balíček karát, premiešala ich a mechanickými pohybmi nám niekoľko rozdala. Chytil som ich do rúk a priložil som si ich k nosu. Vôňa nových karát a papiera je niečo, čo som necítil od detstva.
Prvú partiu som chcel hrať opatrne. Mal som v pláne pozorovať hráčov, aby som čím skôr odhalil ich správanie. Celé to však išlo von ventiláciou, keď som si uvedomil, o čo sa hrá. Bezzubý spoluhráč stavil pomocou holografickej tabuľky svoju obličku. Ostatní, vrátane ho mňa, ho dorovnali. Cvyxie po pohľade na ďalšiu kartu navýšil stávku o malíček a časť pečene. Zložil som karty.
Partia sa zúžila na súboj medzi Cvyxiem a bezrukým prísediacim. Cvyxie hodil s víťazoslávnym úškrnom karty na stôl a odhalil zmiešanú postupku. Bezruký ozelenel v tvári a odhalil tri dvojky. Chcel blafovať. Cvyxie pokynul Karyn, aby ho odviedla od stola za plentu. Ostatní sa tvárili, že výkriky nepočujú a pokračovali v hraní.
Po čase sme zostali pri stole len dvaja. Po ostatných spoluhráčoch nezostalo ani stopy. Všetci zmizli za plentou a z miestnosti odišli v nádobách.
Košeľa sa mi lepila na chrbát, no v sústredení sa som nepoľavil. Teraz alebo nikdy. Obchod s orgánmi je tretí najrozšírenejší v galaxii po obchodovaní s čerstvými potravinami a s čipmi a toto nebol jediný spôsob, ako Cvyxie získaval časti ľudí na predaj. Najčastejšie kvôli nemu mizli z ulíc. Rovnako ako moja matka pred dvadsiatimi rokmi.
Karyn bez slova rozdala karty. Cvyxie stavil malíček a ja som ho dorovnal. Po ďalšej karte stavil ruku. Dorovnal som ho a stavil som aj obličky. Chvíľu sme sa doťahovali.
„Pán Seraphin, nemám problém staviť aj celé telo,“ povedal Cvyxie a uškrnul sa: „toto je krutá hra a ja nezvyknem prehrávať.“
„Tak teda staviam celé telo,“ odvetil som sa a prešiel mi mráz po chrbte.
Cvyxie položil karty pred seba. Postupka zložená z karát rôznych farieb.
Bez slova som obrátil svoje karty, na ktorých svietila srdcová postupka. Ochrankári z celej miestnosti sa po mne rozbehli a namierili na mňa zbrane, no ja som bol rýchlejší. Cvyxieho bezvládne telo už padalo k zemi.
„Obávam sa, že toto je tá krutá hra,“ povedal som a svoju pozornosť som presunul na osadenstvo v miestnosti: „a teraz sa ju budete hrať so mnou.“

Elendilka

Elendilka

Diskusia

Kr4b
Fajn vec. Text plynie sám a ako "pravidelný tréning" písania uspel. Nemá zmysel komentovať negatíva, za taký krátky čas človek nestihne poriadne premyslieť ich opak. Za mňa 7 :)
11.10.2014
Culter
Za hodinu? Toto? U mňa 10. Bravó.
11.10.2014
zuna
tri dvojky v pokri ? nema poker len pat kariet? a kedze rozpravac dorovnal stavku oblicky a potom zlozil karty a nepokračoval v hre, tak aj on by mal zaplatit oblickou, nie? no, ale to su detaily, inak celkom v pohode vzhladom na ten kratky cas. 6
11.10.2014
jurinko
Tri dvojky su v pohode, ved tri je menej, ako pat ;-) Ale to s tym, ze po fold-e ti vklad nezostava, to je fakt. Inac, ten svet a jeho hlbka su ako z normalnej poviedky, ale spracovanie je iba za hodinu, a je to citit. Cize tam chyba napr. dovod, pre ktory by niekto isiel dobrovolne hrat o svoje organy (ak by to boli vysoko postaveni bossovia, tak by snad nehrali o svoje, ale o organy nejakych zastupcov, obeti z ulice, a pod.), chyba tam to pozadie (ta pasaz o mamke spred 20-tich rokov je v takto kratkom a nevysvetlenom pribehu zbytocna), chyba tam sposob, ako do kasina dostal zbran (a preco ju pouzil az po tom, ako vyhral), a tak... Odporucam tento namet rozpracovat na vacsom priestore, v PNP je treba pisat uderne jednohubky, nie izolovane sceny z vacsieho celku (co ako su napisane dobre ;-) ).
13.10.2014
zuna
pardón autorka, mi to nejak nezaplo s tymi dvojkami, že tri dvojky sú tri dvojky a nie tri dvojky :)
13.10.2014
jurinko
Dvojky nie su dvojice, vsak? :-)
14.10.2014
Nadalan
8 bodov - kvôli vkladom, ktoré po zložení kariet neboli odobrané. Inak by som dala nadšenú 10tku :) Však nech o tú obličku kľudne príde, bude to dramatickejšie.
14.10.2014
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.