Večer sa vyvíjal oveľa lepšie, než Peter predpokladal. Keď mu pred dvoma dňami kamarát so ženou navrhli, aby šiel von s ich novou susedou, bol skeptický. Nemal rád, keď sa mu snažili niekoho dohodiť. A keďže z celej partie sa ako posledný stále vyhýbal chomútu, stávalo sa mu to pomerne dosť často. Škuľavé staršie sestry, bucľaté kolegyne, sesternice so zubami a smiechom koňa. Myslel si, že už zažil všetko.

Teraz si však gratuloval, že po dlhom prehováraní („Ale no tak, je tu nová, nikoho nepozná!“) nakoniec súhlasil. Tatiana bola mimoriadne zaujímavá žena. Niečo na nej bolo. Možno to, ako z času na čas sebavedome potriasla hlavou, aby si napravila vlasy a tie je potom v zlatých prameňoch dopadli na krk. Alebo tá milá nemotornosť, keď zabratá do rozhovoru cestou do kina takmer narazila do pouličnej lampy. Urobila to naschvál, aby jej ponúkol rameno? Nebol si istý, tak či tak mu to mimoriadne lichotilo a tá blízkosť mu vyhovovala.

Z filmu si veľa nezapamätal. A do reštaurácie, kam ju chcel vziať po filme, sa ani nedostali. Namiesto toho teraz sedel u nej doma na gauči s pohárom vína v ruke a, hoci bol celkom hladný, na to, čo malo prísť, sa tešil ešte viac. Tatiana sa krútila pred zrkadlom, upravovala si vlasy a štebotala:

„Ach, veľmi príjemný večer, však? Len škoda, že som celý čas poriadne nevidela, počkaj, tak je to lepšie, konečne. Konečne si ťa môžem obzrieť. Musím uznať, vyzeráš veľmi chutne. A ja som už taká hladná.“ Peter v príjemnom očakávaní ani veľmi nevnímal, čo mu hovorí. Keď však zdvihol hlavu, uvedomil si, že si vypla vlasy dohora - veľmi jej to pristalo ... A zrazu mu po tele prebehli zimomriavky, pohár mu vypadol z ruky a červené víno sa začalo rozpíjať na koberci ako krvavá škvrna.

Z Tatianinho krku naňho pobavene pozeralo veľké zelené oko. Keď sa z Petrovho krku vydral výkrik, iba šibalsky žmurklo.

„Táák, ešte toto dáme dole,“ povedala príšera, ako tak zo seba zvliekala kožu krásnej Pozemšťanky. Len čo oslobodila svoje neforemné sivozelené telo z tesného kostýmu, spokojne si natiahla chápadlá. „Ach, pohodlíčko! Tak a teraz si ťa vychutnám!“