Rub a líc
O panne, ktorá možno nie je pannou a o bare, ktorý možno nie je bar.
Svetlo pouličných lámp olizovalo lesklý chodník a ja som pomaly kráčal teplou sobotnou nocou mestom. Bol to jeden z tých večerov, kedy sa človeku nechce ísť domov a pokojne by vydržal von až do svitania.
Z bočnej uličky sa vynorila ženská postava a šla mojím smerom. Mala náskok jedného kroku. Po pár metroch bolo jasné, že máme rovnaké tempo a chvíľu sme si takto nezáväzne vykračovali.
Nastal vzácny moment, keď sa ani jeden z nás necítil trápne, neobzeral sa a nesnažil sa predĺžiť krok, lebo mal pocit, že ho ten druhý každú chvíľu zakole nožom. Čo nebolo na túto dobu ničím zvláštne a práve to urobilo tento okamih skutočne výnimočným. Ale aj napriek tomu, mi začalo vadiť, že jej nevidím do tváre. Čo, ako som takmer okamžite usúdil z pohľadu na jej zadok, bola veľká škoda.
Podporený alkoholom, ktorý mi radostne prúdil krvou priamo do mozgu, som si povedal, že oslovenie by vyriešilo onú túžbu.
„Ahoj, vidím, že máme rovnaký smer, nepôjdeme kúsok spolu?“
Áno, treba uznať, že táto veta bola veľmi zvláštna. Preto som si na pomoc privolal všetkých, na ktorých som si spomenul a zobral som to pekne od podlahy.
Satan, Bože, Ráma, ak by pomohla, mohla to byť aj nátierka, Perún a
všetky grécke božstvá dajte mi dnes v noci šťastie a ja vám hneď ráno, po prebudení, chcel som povedať, obetujem kravu, ale našťastie som si
dosť rýchlo uvedomil, že kravu nemám a aj kedy som mal, tak ju nedokážem podrezať, z čoho by mal Ráma určite radosť. Preto som dodal
poďakujem. Zafungovalo to! A poviem vám, stálo to zato.
Určite to spôsobil alkohol, ale vnímal som jej otočenie spomalene. Dlhé vlasy, špinavý blond, sa rozvinuli ako čínsky vejár, opísali polkruh a
jemne sa usadili do pôvodného tvaru, lemujúc jej tvár. Mala mierne
zošikmené oči. Plné pery. Jednoducho povedané, ak príťažlivosť vytvára symetria lícnych kostí, ona bola matka symetrie. Nie, bola to bohyňa symetrických matiek!
Rýchlo si ma prezrela a usmiala sa. Zuby mala tak biele, že aj sneh by stmavol závisťou.
„Prečo nie.“ Bol som ohromený, teda vnútorne, navonok som samozrejme neprejavil to nadšenie a úžas, ktorý som pocítil a tak sme spoločne, ona rázne ja mierne kolísavo, vykročili na spoločnú cestu.
„A kam vlastne ideš?“ opýtala sa.
„Ani neviem, nechce sa mi ísť domov, tak sa motám mestom. Je krásna noc, chcel by som zažiť niečo nezabudnuteľné.“ Bolo to priveľa?
Usmiala sa, nepovedala nič.
„Ako sa voláš?“
„Načo ti to je vedieť? Pravdepodobne sa už nikdy nestretneme.“ Mala hlas ako med, a ja som sa v ňom pomaly utápal.
„Ja viem, ale aj tak by som ho rád poznal.“ Moje lesklé oči sa pozreli do jej. Mal som pocit, že sa mi podlomia kolená. Bol to jeden z tých pohľadov, ktoré trvajú len zlomok sekundy, ale vy máte pocit, že ste sa pozreli až na dno jej duše.
„Takže by si chcel zažiť niečo nezabudnuteľné?“
„Hmm.“
„A stretnutie so mnou také nie je?“
Ach, zákerná skúška. Jedna z tých prefíkaných, ako Autobusová otázka. Kto prvý vystúpi. Muž alebo žena? Poviete, že muž, ste sebecký namyslený, šovinistický bastard, poviete, že žena, ste sexistický bastard,
lebo sa chcete pozrieť na jej zadok, keď pôjde pred vami. Pri takýchto skúškach ste na veľmi tenkom ľade a väčšinou nie je žiadna odpoveď správna. Tak ako teraz.
Poviem nie, urazím ju a skončil som. Poviem, že je, tak čo viac ešte chcem? Nerozvážna odpoveď môže všetko zničiť.
„Samozrejme stretnúť ťa bolo krásnym obohatením noci.“ To bolo dobré, som génius, pán slova a diplomacie, som Homér súčasnosti, som slovný guru. „Ja som skôr myslel na iný druh zážitku.“ Dočerta! Teraz si pomyslí, že som sexistický bastard.
Usmiala sa.
Bez slova sme kráčali ďalej. Zhruba po piatich minútach ticha zastala. O jeden a pol kroka neskôr som zastal aj ja.
„Dobre.“
„Dobre?“ odvetil som.
„Ak teda ešte stále chceš zažiť niečo nezabudnuteľné.“
„Áno, to by som rád.“
Pristúpila ku mne. Bola tak blízko, že som cítil jej dych. Nedýchal som, aby ona neucítila ten môj.
„Tu máš.“
Pozrel som sa dole a uvidel, ako mi podáva mincu. Vydýchol som.
„Sklamaný?“
„Čože? O, nie. Čo je to?“
Uchopil som mincu medzi palec a ukazovák a prezrel si ju. Strieborná minca. Dosť veľká.
„Takú som ešte nevidel. Uložil som si ju na ukazovák a palcom ju vystrelil kolmo nahor. Ozvalo sa cinknutie, nasledované tichým šušťaním otáčajúcej sa mince. V páde som ju zovrel v dlani.
Dobrý výkon na niekoho s jeden a pol promile.
„Panna, alebo orol?“
„Prečo si myslíš, že je to panna?“ opýtala sa.
„Tak sa to hovorí nie? Orol a panna.“
„Áno, ale odkiaľ vieš, že tá žena je panna.“
Žeby ďalšia skúška?
„Neviem. Tvári sa tak?“
„Nechaj si ju a poď. Tu za rohom je miesto, kam občas zájdem.“
V okolí som o žiadnom bare nevedel, tak som sa nechal viesť. O
tridsať metrov sme boli na mieste. Popravde to boli len otvorené tmavé dubové dvere. Po prvom schodíku nasledovalo najstrmšie schodisko,
aké som kedy videl. Stáčalo sa doprava a na jeho konci sa od steny drážalo svetlo. Vyzeralo to ako cesta priamo do pekla. Schody neboli osvetlené, žiadna reklama, či len vývesná tabuľa nad dverami. Majiteľ si na propagáciu asi nepotrpí. Zhliadol som. Dívali sa na mňa len čierne okná.
„Ako sa tento bar volá?“
„Neviem. Nikdy som to nezistila. A prečo si myslíš, že je to bar?“
„Čo iné by to bolo?“
„Možno je to ako s tou pannou. Čo ak sa len tak tvári? A
hlavne tú mincu nestrať. Mal by si veľký problém s... barmanom. Je to niečo ako vstupenka.“
Zaujímavé, niekde dávajú pečiatku na ruku, tu striebornú mincu. Začínalo sa mi to páčiť. Jej úsmev mi nedal možnosť reagovať. Chytila ma za ruku a vtiahla do dverí.
Miestnosť bola väčšia ako sa z vonku zdala. Ale to už tak s miestnosťami chodí. V prítmí sedelo, za drevenými stolmi, pár ľudí. Niektorí po mne hodili zvláštny pohľad. Zakalene prázdny s náznakom utrpenia. Hneď ho však sklopili k pohárom. Klasickí štamgasti, ktorých v živote už nič nečaká a tak hľadajú odpovede na dne pohára, ktorý sa im kruto vysmieva priamo do tváre.
„Zvláštne miesto.“
A skutočne aj bolo. V rohu obdĺžnikovej miestnosti hrali dvaja muži šach. Čo bolo veľmi podivuhodné. Nemyslím to, že tu niekto hral šach, čo bolo samo o sebe taktiež minimálne nevídané, ale skôr to, že budova,
do ktorej sme vstúpili mala tvar pripomínajúci písmeno V.
Uvedomil som si, že sme asi jedno podlažie pod zemou. Cez malé úzke okná, ktoré boli na ľavej aj pravej strane tesne pod stropom, sem zatekal studený vzduch. Niekde v tých miestach bol chodník.
Sadli sme si k voľnému stolu. Hneď pri nás stál mohutný barman. Mal kraťasy, a tielko. Na pleci prehodenú utierku a výrazné tetovanie na pravom ramene. Tento chlap má výhodu pri balení sa na dovolenku. Vlasy už má zbalené dopredu.
„Ahoj, Mirabel. Koho to tu máš?“ hlas mal chrapľavý, akoby celý život na niekoho ziapal. Podozrievavo si ma premeral.
Ten by mohol hrať bachara.
„Pokojne, Ignác.
Musel som pevne zovrieť pery, aby som zadržal smiech derúci sa mi hrdlom, spôsobený predstavou bachara menom Ignác. Asi sa mi to veľmi nedarilo, lebo Ignác na mňa pozrel, ako šelma chystajúca sa roztrhať svoju
korisť.
„Chceš aj niečo piť? Alebo tu budeš sedieť a tváriť sa, akoby si mal zaražené prdy?“
„Ehm, aké máte pivo?“
„Len to najlepšie“
„Aha, tak jedno veľké.“
So zavrčaním odišiel.
„Nevšímaj si ho, on len šteká.“ Vtedy som ani len netušil, akú pravdu mi povedala.
„Hlavne nestrať mincu.“
Dvere sa otvorili a po schodoch do baru vošiel muž s klobúkom. S
takým, čo nosili mafiáni v starých filmoch. Mal na sebe hnedú vestu a rifle. Muselo mu byť pekne teplo.
„Zdravím, doktor. Zase sám? Naposledy ste sa minuli o vlások.“
„Dnes určite príde.“ odvetil.
„On chodí vždy, len ty tu už nie si.“ zašomral si barman.
V Ignácovom hlase bol jasný sarkazmus. Začínal som toho chlapa nenávidieť. Bol to presne ten typ, ktorý vás naserie, len čo ho uvidíte a
nič s tým neviete spraviť. Jednak preto, že je taký veľký, má svaly a
to parádne tetovanie na ramene, ktoré bolo mimochodom také veľké ako moje stehno a za druhé mu to ani nemôžete povedať, lebo by vás zlomil ako zápalku.
Už som sa nadychoval, že niečo poviem, keď tu bol zas. Položil predo mňa pohár so zakaleným, mierne dožlta sfarbeným mokom bez výraznej peny.
„Čo je to za pivo?“
„To je Najlepšie pivo.“
„Aha a značka?“
„Najlepšia značka.“
„Tak o tom nepochybujem...“
„Takže Mirabel. Krásne meno. Také tajomné.“ Opatrne som podvihol pohár Najlepšieho piva. Tak na zdravie a na naše stretnutie.“
Mirabel mala niečo na dne horčičáku. Opatrne som odpil. Mirabel otočila pohár bez veľkých problémov. A ešte predtým ako s ním udrela o
stôl, kývla na Ignáca, aby jej doniesol ďalší.
Povedal som si, že sa musím krotiť, lebo táto ma dá dole ako nič.
„Aké je pivo?“ opýtala sa.
„Prekvapivo dobré.“
Večer pokračoval. Aj napriek tomu, že som sa prvotne chcel krotiť, vypil som ešte štyri poháre Najlepšieho piva. Musím povedať, čím ďalej bolo lepšie a lepšie. Nakoniec to asi bolo skutočne Najlepšie pivo tej Najlepšej značky.
V bare, ktorý možno ani nebol bar, to pomaly ožívalo. Na barovom pulte zahorel absint a hluk rozhovorov zosilnel.
Šachisti v rohu stále hrali a ako mi Mirabel povedala, tú jednu partiu hrali už celú večnosť. Sledoval som ich desať minút a bolo mi jasné prečo. Za tú dobu nepotiahol ani jeden. Mirabel sa niekam stratila a tak som mal čas porozhliadnuť sa.
Doktor sedel pri stole stále sám. Klobúk mal položený pri pravej ruke a hľadel do pohára Najlepšieho piva. Zjavne nemal radosť, že ten, ktorého čaká, nechodí. Tváril sa ako niekto, komu keď ukážete otvorené okno, bez váhania skočí.
Pri vedľajšom stole sedel chlap so zápisníkom a neustále si niečo písal. Zaujal ma natoľko, že som sa prisunul.
„Nevyrušujem?“
„Samozrejme, že vyrušujete! Nevidíte, že tvorím?!“
„Aha, tak pardon to som skutočne nechcel...“
„Tak! A je to! Pretrhli ste mi niť! Vy hlupák! Teraz musím začať odznova!
V zlosti, ktorá pripomínala agóniu, vytrhol zo zápisníka list, pokrčil ho a hodil na zem. Pod stolom ich bola taká kopa, že som mu nevidel topánky.
„Tak čo chcete?!“
„Prečo kričíte?“
„Vy ste ma vyrušili, aby ste sa ma opýtali, prečo kričím?!
„Ja...“
„Daj mu pokoj.“ Ignác mi doniesol ďalšie pivo.
„Vyrušil ma! Musím začať odznova!“
„Sizy, teba stále niečo vyruší a musíš začať odznova.“
Bolo to asi pivom, lebo Ignác sa mi zdal iný. Odrazu som mal zvláštny pocit. Vo vrecku som nahmatal mincu od Mirabel.
Pretrel som si čelo. Asi by bolo rozumné ísť na vzduch. Kde je Mirabel? Chcel by som s ňou ešte hovoriť.
Nečakane som ju zazrel za barom. Vošla do dverí, ktoré som si predtým nevšimol.
Žeby vecko? Hm, nie zlý nápad...
Vstal som a vykročil za ňou. Najlepšie pivo malo poriadnu silu. Zatočila sa mi hlava. Chvíľu som sa držal stola a snažil sa zistiť, kde je hore a kde dole.
V dlani som zvieral mincu, až som mal pocit, že sa mi vpaľuje do kože. Svet sa ustálil. Ako som prechádzal k baru, doktor rozbil pohár. Pozrel som sa jeho smerom a videl, ako sa trasie.
Ignác si ho nevšímal. Nikto si ho nevšímal. Doktor sa triasol stále viac. Rukami búšil do stola, klobúk mal na zemi nasiaknutý pivom.
Škoda Najlepšieho piva.
Zastavil som Ignáca, keď šiel okolo mňa.
„Netreba mu pomôcť?“ Pozrel na mňa a rozosmial sa. Smial sa tak, až mal zaklonenú hlavu. Chlpatými rukami sa bil do stehien.
Predtým som si nevšimol, že je taký chlpatý. A ani tie jeho veľké zuby.
Ignác sa smial stále viac. Padol na kolená.
Doktor začal kričať. Zmietal sa na podlahe v kŕčoch. Ruky mal neprirodzene vykrútené.
Šachisti stále hrali bez pohnutia.
Ignác sa kymácal v záchvate smiechu.
Sizy vrieskal, že ho všetci rušia a škubal zo zápisníka jeden papier za druhým.
Barman spadol na štyri. Spod tielka a na rukách mu vyrašila srsť. Nesmial sa. Vrčal.
Šachisti bez pohnutia zmenili svoju podstatu.
Ignác sa prudko zaklonil a zavil.
Zem sa otriasla.
Doktor sa v kŕčoch menil na pána, ktorého celý večer čakal.
Ignác, alebo to čo sa z neho stalo, už nemal dlane a prsty, ale tlapy a
pazúry. Pozrel na mňa krvavými očami. Ťažko dýchal. Postavil sa. Musel som o krok ustúpiť, aby som sa nemusel zakloniť, keď som sa mu chcel pozrieť do tváre.
Keď ku mne natiahol ruku, reflexívne som svoju, v ktorej som kŕčovito zvieral mincu, vystrel pred seba.
Ignác zavrčal a ustúpil.
Z tej kakofónie zvukov a obrazov sa mi točila hlava a
zdvihol žalúdok. Dotackal som sa k baru.
Šachisti sa na mňa pozreli a aj napriek hurhaju, som začul, ako spoločne hovoria.
„Nezabudni na svoj sľub.“
Pred pádom na zem ma zachránila ruka, ktorá ma strhla dozadu.
Mirabel ma pritlačila o stenu. Boli sme v malom sklade. Dvere sa zabuchli a zvuky zneli tlmene.
Na chrbte som pocítil chlad steny, na tvári jej teplý dych. Jej zelené oči boli iné. Zreničky mala zvislé a čierne ako noc.
Usmiala sa a medzi zubami sa jej zakmital hadí jazyk. Aj keď to bolo zvrátené, pocítil som vzrušenie.
„Tak čo povieššš. Páči sa ti dnešššný večer? Dúfam, že je taký, ako si chcel. Nezabudnuteľný.“ Hadí jazyk mi zakmital na líci.
„Ach, Bože,“ vzdychol som.
„Tsssss, ten je vedľa a hrá šššach. Nechaj ho tam. Nechceme predsa, aby násss niekto rušššil“
Naklonia hlavu a pobozkala ma. Posledné, čo som ucítil bol ten jen hadí jazyk.
Tsssss.
Otvoril som oči. Ležal som. Áno, určite som ležal. Niekde. Všetko ma bolelo.
Tsssss.
Ten zvuk ma prinútil sadnúť si. Oči si privykli na svetlo. Smrkol som a vypľul hlien. Ak by dopadol na kov, určite by cinkol.
Autobus zavrel dvere a odišiel. Sedel som pri zastávke na pni zrezaného stromu. Musel som vyzerať hrozne a ešte horšie smrdieť, pretože ľudia postávali o hodný kus bokom. Možno si mysleli, že som mŕtvy.
Pri nohách mi ležala prázdna fľaša. Musel som sa pozrieť inam, lebo sa mi pri pohľade na ňu hneď zovrel žalúdok.
Staršia pani sa pri mne pristavila. Milá tvár s vráskami od smiechu. Prišla tak blízko, ako sa odvážila, čo bolo asi meter a pol a povedala svojím tichým hlasom.
„Že sa nehanbíš! Za to ťa Pán Boh strestá a skončíš v pekle!“ Následne si odpľula tak silno, ako jej to len staré telo dovolilo.
Ticho som sa rozosmial.
V ruke zvierajúc striebornú mincu s orlom a ženou, ktorá sa tvárila ako panna, som splnil včerajší sľub.
„Ďakujem.“
marcus
Diskusia
Culter
Som zmätený. Na jednej strane zmätočný opis niektorých miest (schodisko viedlo hore, či dolu? aké čierne okná? vstúpili do budovy v tvare V alebo miestnosti? zaražené??? bar nebol bar? na základe čoho tak hlavná postava usúdila? kto pozdravil doktora?...) Keď niečo čítam, snažím si miesta predstaviť a teraz to celkom nešlo... Navyše dej neodsýpal, lebo si tam povkladal strašne veľa vysvetliviek a takého balastného obkecávania, ktoré ma vyrušovalo...
05.07.2015
Som zmätený. Na jednej strane zmätočný opis niektorých miest (schodisko viedlo hore, či dolu? aké čierne okná? vstúpili do budovy v tvare V alebo miestnosti? zaražené??? bar nebol bar? na základe čoho tak hlavná postava usúdila? kto pozdravil doktora?...) Keď niečo čítam, snažím si miesta predstaviť a teraz to celkom nešlo... Navyše dej neodsýpal, lebo si tam povkladal strašne veľa vysvetliviek a takého balastného obkecávania, ktoré ma vyrušovalo...
05.07.2015
Culter
pokr. na druhj strane od okamihu, keď sa týpkovi stratila Mirabel z dohľadu a vydal sa ju hľadať, dej zrazu nabral spád, statika a nepodarené vtípky boli preč, obrazy sa rozhýbali, dostali rozmer a farbu... To bolo ono! Páčili sa mi narážky na Syzifa, Dr. Jekylla, veľká šachová partia bola výborná, so záverom som tiež spokojný, normálne som sa musel vrátiť v poviedke späť, čo vlastne sľúbil bohom, myslel som, že podrezal babku, ktorá sa správala ako krava... 7
05.07.2015
pokr. na druhj strane od okamihu, keď sa týpkovi stratila Mirabel z dohľadu a vydal sa ju hľadať, dej zrazu nabral spád, statika a nepodarené vtípky boli preč, obrazy sa rozhýbali, dostali rozmer a farbu... To bolo ono! Páčili sa mi narážky na Syzifa, Dr. Jekylla, veľká šachová partia bola výborná, so záverom som tiež spokojný, normálne som sa musel vrátiť v poviedke späť, čo vlastne sľúbil bohom, myslel som, že podrezal babku, ktorá sa správala ako krava... 7
05.07.2015
marcus
až teraz som si všimol, že niektoré riadky sú akosi zvláštne odseknute....
ale k tým zmätočnostiam:
schodisko - miestnosť, budova a či šiel hore alebo dolu :
"V rohu obdĺžnikovej miestnosti hrali dvaja muži šach. Čo bolo veľmi podivuhodné. Nemyslím to, že tu niekto hral šach, čo bolo samo o sebe taktiež minimálne nevídané, ale skôr to, že budova,
do ktorej sme vstúpili mala tvar pripomínajúci písmeno V.
Uvedomil som si, že sme asi jedno podlažie pod zemou."
- podľa mňa je to z tohoto odstavca jasné. :)
kto oslovil doktora:
„Zdravím, doktor. Zase sám? Naposledy ste sa minuli o vlások.“
„Dnes určite príde.“ odvetil.
„On chodí vždy, len ty tu už nie si.“ zašomral si barman.
V Ignácovom hlase bol jasný sarkazmus.
- tiež sa mi to zdá byť jasné :)
a babku nepodrezal :) a k nepodareným vtípkom.... s nimi je to vždy veľmi ťazké. :)
05.07.2015
až teraz som si všimol, že niektoré riadky sú akosi zvláštne odseknute....
ale k tým zmätočnostiam:
schodisko - miestnosť, budova a či šiel hore alebo dolu :
"V rohu obdĺžnikovej miestnosti hrali dvaja muži šach. Čo bolo veľmi podivuhodné. Nemyslím to, že tu niekto hral šach, čo bolo samo o sebe taktiež minimálne nevídané, ale skôr to, že budova,
do ktorej sme vstúpili mala tvar pripomínajúci písmeno V.
Uvedomil som si, že sme asi jedno podlažie pod zemou."
- podľa mňa je to z tohoto odstavca jasné. :)
kto oslovil doktora:
„Zdravím, doktor. Zase sám? Naposledy ste sa minuli o vlások.“
„Dnes určite príde.“ odvetil.
„On chodí vždy, len ty tu už nie si.“ zašomral si barman.
V Ignácovom hlase bol jasný sarkazmus.
- tiež sa mi to zdá byť jasné :)
a babku nepodrezal :) a k nepodareným vtípkom.... s nimi je to vždy veľmi ťazké. :)
05.07.2015
Culter
Najskôr hovoríš o miestnosti a potom je to budova v tvare písmena V. Navyše do budovy s pôdorysom V môžeš umiestniť obdĺžnikovú miestnosť. Ale problém tkvie inde. Toto nie je ani ťažisková informácia, ani ´podivuhodná´. Pre dej samotný nemá význam, napriek tomu si jej ho prisúdil a tak odviedol pozornosť od niečoho ďaleko podstatnejšieho. Možno si sa mal zamerať viac na šachistov, alebo šachovnicu. Keď príde doktor NIE JE jasné, kto ho pozdravil, lebo posledná osoba, ktorá viedla konverzáciu pred jeho príchodom je Mirabel. Ale to sa dá vyriešiť jednoducho: „Zdravím, doktor. Zase sám? Naposledy ste sa minuli o vlások.“ privítal chlapíka Ignác...
05.07.2015
Najskôr hovoríš o miestnosti a potom je to budova v tvare písmena V. Navyše do budovy s pôdorysom V môžeš umiestniť obdĺžnikovú miestnosť. Ale problém tkvie inde. Toto nie je ani ťažisková informácia, ani ´podivuhodná´. Pre dej samotný nemá význam, napriek tomu si jej ho prisúdil a tak odviedol pozornosť od niečoho ďaleko podstatnejšieho. Možno si sa mal zamerať viac na šachistov, alebo šachovnicu. Keď príde doktor NIE JE jasné, kto ho pozdravil, lebo posledná osoba, ktorá viedla konverzáciu pred jeho príchodom je Mirabel. Ale to sa dá vyriešiť jednoducho: „Zdravím, doktor. Zase sám? Naposledy ste sa minuli o vlások.“ privítal chlapíka Ignác...
05.07.2015
Culter
Ty máš o príbehu jasnú predstavu, ale čitateľ ti do hlavy nevidí. Ja som ti len ukázal, ako sa moja predstava líšila od tvojej, tvoj opis mi v hlave vygeneroval iný obraz, aký si mal v hlave. Otázka znie: Je to moja chyba? :D V konečnom dôsledku sa tu bavíme o prkotinách, možno som jediný na svete, ktorému to prekážalo, napriek tomu, v mojich očiach tie detaily rozbili celistvosť aj atmosféru príbehu, ktorý mal na záver. A ešte si neodpustím k tým nepodareným vtípkom. Súhlasím, je to s nimi ťažké. Ale keby si všetky vtipné poznámky z tohoto diela vyhodil, vôbec by neutrpelo. Podľa mňa by dostalo ten správny temný a mysteriózny nádych, aký mu prináleží. Budem sa opakovať, možno aj nimi si prebil najkrajšiu myšlienku a totiž tú úvahu o panne...
05.07.2015
Ty máš o príbehu jasnú predstavu, ale čitateľ ti do hlavy nevidí. Ja som ti len ukázal, ako sa moja predstava líšila od tvojej, tvoj opis mi v hlave vygeneroval iný obraz, aký si mal v hlave. Otázka znie: Je to moja chyba? :D V konečnom dôsledku sa tu bavíme o prkotinách, možno som jediný na svete, ktorému to prekážalo, napriek tomu, v mojich očiach tie detaily rozbili celistvosť aj atmosféru príbehu, ktorý mal na záver. A ešte si neodpustím k tým nepodareným vtípkom. Súhlasím, je to s nimi ťažké. Ale keby si všetky vtipné poznámky z tohoto diela vyhodil, vôbec by neutrpelo. Podľa mňa by dostalo ten správny temný a mysteriózny nádych, aký mu prináleží. Budem sa opakovať, možno aj nimi si prebil najkrajšiu myšlienku a totiž tú úvahu o panne...
05.07.2015
marcus
:), ono sa to hlavne nikdy nemalo tváriť ako temný, mysteriózny príbeh. Cele je to jednoducho odľahčená jednohubka s humorným podtónom :) To všetko ostatné je čaro nechceného. Troška toho tajomna tam samozrejme je, lebo inak by to nemalo zmysel. Prvý tajomný prvok je práve tá budova a miestnosť, lebo presne ako si povedal obdlžníkovú miestnosť do budovy v tvare V nedáš. To je prvý taký podneť pre čitateľa, že tam asi niečo nehrá, že sa niečo stalo. Že to asi nebude obyčajný bar.
Je to ako keby som napísal, že šli výťahom na piate poschodie štvorposchodovej budovy. Tiež by sme sa bavili o tom, že to nie je možné, že sa nedá ísť výťahom na piate poschodie? Vieš čo mysliím nie? :)
06.07.2015
:), ono sa to hlavne nikdy nemalo tváriť ako temný, mysteriózny príbeh. Cele je to jednoducho odľahčená jednohubka s humorným podtónom :) To všetko ostatné je čaro nechceného. Troška toho tajomna tam samozrejme je, lebo inak by to nemalo zmysel. Prvý tajomný prvok je práve tá budova a miestnosť, lebo presne ako si povedal obdlžníkovú miestnosť do budovy v tvare V nedáš. To je prvý taký podneť pre čitateľa, že tam asi niečo nehrá, že sa niečo stalo. Že to asi nebude obyčajný bar.
Je to ako keby som napísal, že šli výťahom na piate poschodie štvorposchodovej budovy. Tiež by sme sa bavili o tom, že to nie je možné, že sa nedá ísť výťahom na piate poschodie? Vieš čo mysliím nie? :)
06.07.2015
marcus
(pokr.) Rozpisovanie šachystov a ostatného osadenstva nemalo podľa mňa význam, lebo by to stratilo tú symboliku. Kto si to domyslí a uvidí tam tie význami bude potešený, ten kto nie... no čo už, :)
Ok, tú časť s doktorom beriem, nie je to celkom presné kto ho oslovil, ale stále si myslím, že je úplne jedno koho si na oslovenie čitateľ vyberie. Ak by to bola Mirabel nič by sa nestalo, aj by to bol barman , tiež to nemá iný význam... Skúsim si pre seba tie vtipy vyhodiť, čo to spraví. Len tu je to nešťastie, že sa v texte nezobrazujú kurzivá, lebo v teby by bolo úplne jasné, že všetky tie vtipné poznámky hovorí postava pre seba. A to tak daako k podnapitým ľuďom patrí, že majú potrebu hovoriť vtipné dodatky, aj keď vlastne až také vtipné nie su. :)
06.07.2015
(pokr.) Rozpisovanie šachystov a ostatného osadenstva nemalo podľa mňa význam, lebo by to stratilo tú symboliku. Kto si to domyslí a uvidí tam tie význami bude potešený, ten kto nie... no čo už, :)
Ok, tú časť s doktorom beriem, nie je to celkom presné kto ho oslovil, ale stále si myslím, že je úplne jedno koho si na oslovenie čitateľ vyberie. Ak by to bola Mirabel nič by sa nestalo, aj by to bol barman , tiež to nemá iný význam... Skúsim si pre seba tie vtipy vyhodiť, čo to spraví. Len tu je to nešťastie, že sa v texte nezobrazujú kurzivá, lebo v teby by bolo úplne jasné, že všetky tie vtipné poznámky hovorí postava pre seba. A to tak daako k podnapitým ľuďom patrí, že majú potrebu hovoriť vtipné dodatky, aj keď vlastne až také vtipné nie su. :)
06.07.2015
Nadalan
Súhlasím s Culterom, že niekedy menej je viac (humoru). Pripájam sa aj k ukážke, že občas sa obraz v autorovej hlave nezhoduje s obrazom v hlave čitateľa. Ale z toho si nič nerob, je to úplne bežná záležitosť pri písaní príbehov :) A maximálne poučná. Viac menej dokonverguješ k tomu istému obrazu písaním a písaním a písaním a schytávanám spätnej väzby. Vtip s Rámou (nátierkou) nevyšiel. Najlepšie by bolo ho zmazať. Ráma podľa wikipédia nebol boh, ale princ. Višnu bol boh vtelený do Rámu. Ale v týchto veciach sa veľmi nevyznám. Vŕtam sa v detaile. Poviedka mala silné a dobré miesta s napätím, ale aj tie nevydarené bez napätia. Trošku prepracovať, poprepisovať, poškrtať a... prečo nie? Bolo to nápadité. Takto 6 bodov.
07.07.2015
Súhlasím s Culterom, že niekedy menej je viac (humoru). Pripájam sa aj k ukážke, že občas sa obraz v autorovej hlave nezhoduje s obrazom v hlave čitateľa. Ale z toho si nič nerob, je to úplne bežná záležitosť pri písaní príbehov :) A maximálne poučná. Viac menej dokonverguješ k tomu istému obrazu písaním a písaním a písaním a schytávanám spätnej väzby. Vtip s Rámou (nátierkou) nevyšiel. Najlepšie by bolo ho zmazať. Ráma podľa wikipédia nebol boh, ale princ. Višnu bol boh vtelený do Rámu. Ale v týchto veciach sa veľmi nevyznám. Vŕtam sa v detaile. Poviedka mala silné a dobré miesta s napätím, ale aj tie nevydarené bez napätia. Trošku prepracovať, poprepisovať, poškrtať a... prečo nie? Bolo to nápadité. Takto 6 bodov.
07.07.2015
mayo
toto som uz urcite niekde cital (doktor a sachisti su mi najviac povedomi), neposielal si to nahodou do ohniveho pera alebo tak? sice, rozsah tomu nezodpoveda... s tou budovou v tvare V to mas pekne zamotane :) keby mala taky podorys, zvonka to nemoze byt vidiet. a keby tak vyzerala spredu, tak to by asi aj ostatne budovy okolo nej museli byt nejake divne nakrivo, nie? alebo slo o obratene V? to je potom skor A, nie? a bez ohladu na to, bar bol predsa v podzemi, takze preco by nemohol byt pravouhly? priznam sa, vobec som nepochopil, co za mytologicku postavu bola ta dievcina, to ostatne hadam ano. niektore prirovnania sa mi pacili (tie prdy nie), mam rad kreativne prirovnania, len musia davat zmysel, napriklad ten sneh - emocie maju uz tradicne priradene farby, zavistou by mohol ozeleniet, hanbou ocerveniet ale to stmavnut mi tam nesedi. chybala mi tam nejaka pointa, ale necitalo sa zle.
07.07.2015
toto som uz urcite niekde cital (doktor a sachisti su mi najviac povedomi), neposielal si to nahodou do ohniveho pera alebo tak? sice, rozsah tomu nezodpoveda... s tou budovou v tvare V to mas pekne zamotane :) keby mala taky podorys, zvonka to nemoze byt vidiet. a keby tak vyzerala spredu, tak to by asi aj ostatne budovy okolo nej museli byt nejake divne nakrivo, nie? alebo slo o obratene V? to je potom skor A, nie? a bez ohladu na to, bar bol predsa v podzemi, takze preco by nemohol byt pravouhly? priznam sa, vobec som nepochopil, co za mytologicku postavu bola ta dievcina, to ostatne hadam ano. niektore prirovnania sa mi pacili (tie prdy nie), mam rad kreativne prirovnania, len musia davat zmysel, napriklad ten sneh - emocie maju uz tradicne priradene farby, zavistou by mohol ozeleniet, hanbou ocerveniet ale to stmavnut mi tam nesedi. chybala mi tam nejaka pointa, ale necitalo sa zle.
07.07.2015
marcus
nakoniec to fakt bude trápny humor :D. Ale keď sa musím priznať, tak prvotná myšlienka bola tá, že napíšem úplnú haluz. Pri písaní sa to mierne upravilo, ale ostalo tam toho dosť, aby to tak pôsobilo, tak som to už potom neriešil. Ale ako čiťam, asi by stálo za to si k tomu sadnúť a preškrtať to, len tak zo zvedavosti, čo z toho potom vznikne :)
MAYO: áno, mohl si to čítať. Už to bolo uverejnené aj inde, ale je to už nejaký ten rok. A s tou záhadnou budovou :D Tak tuším kedysi dávno bola na zmrzline Manhattan taká budova :D V . V podstate trojuhoľník bez jednej strany :D
08.07.2015
nakoniec to fakt bude trápny humor :D. Ale keď sa musím priznať, tak prvotná myšlienka bola tá, že napíšem úplnú haluz. Pri písaní sa to mierne upravilo, ale ostalo tam toho dosť, aby to tak pôsobilo, tak som to už potom neriešil. Ale ako čiťam, asi by stálo za to si k tomu sadnúť a preškrtať to, len tak zo zvedavosti, čo z toho potom vznikne :)
MAYO: áno, mohl si to čítať. Už to bolo uverejnené aj inde, ale je to už nejaký ten rok. A s tou záhadnou budovou :D Tak tuším kedysi dávno bola na zmrzline Manhattan taká budova :D V . V podstate trojuhoľník bez jednej strany :D
08.07.2015
jurinko
(Este som necital komentare, pozn.) No. Ved dobre, dokonca to (v bare) uz aj atmosku malo, ale tie ciarky a preklepy mi tam teda vadili dost. Ale najviac mi vadilo, ze to bolo take nevysvetlene. Ok, naznaky a praca s citatelom a vsetko, viem si predstavit, ze niekomu sa to brutalne paci, lebo si moze predstavovat, aky to bol slub a ake vsetky naznaky tam odhalil, ale ja take veci nemam rad. Ono je to vlastne asi ze umelecke, ale mna takato forma umenia neoslovuje, pride mi to, akoby niekto tvoril absurdne vtipy. Mravec ide po pusti a spadne nanho balkon. Jezis, to je vyborny obraz, predstavme si tie kone Salvadora Daliho, to je tiez iba nalada, plna obrazov a odkazov, na ktoru sa kazdy moze pozerat po svojom. Ved fajn, ale to, co na mna miestami funguje vo vizualnom umeni, na mna nefunguje v literature. Vidim to, vnimam to, ale nic to so mnou nerobi. Hm. Ako hodnotit? Po formalnej ...
15.07.2015
(Este som necital komentare, pozn.) No. Ved dobre, dokonca to (v bare) uz aj atmosku malo, ale tie ciarky a preklepy mi tam teda vadili dost. Ale najviac mi vadilo, ze to bolo take nevysvetlene. Ok, naznaky a praca s citatelom a vsetko, viem si predstavit, ze niekomu sa to brutalne paci, lebo si moze predstavovat, aky to bol slub a ake vsetky naznaky tam odhalil, ale ja take veci nemam rad. Ono je to vlastne asi ze umelecke, ale mna takato forma umenia neoslovuje, pride mi to, akoby niekto tvoril absurdne vtipy. Mravec ide po pusti a spadne nanho balkon. Jezis, to je vyborny obraz, predstavme si tie kone Salvadora Daliho, to je tiez iba nalada, plna obrazov a odkazov, na ktoru sa kazdy moze pozerat po svojom. Ved fajn, ale to, co na mna miestami funguje vo vizualnom umeni, na mna nefunguje v literature. Vidim to, vnimam to, ale nic to so mnou nerobi. Hm. Ako hodnotit? Po formalnej ...
15.07.2015
jurinko
[pokr.] stranke by som dal 5, ale po umeleckej 8. Napriek tomu moje celkove hodnotenie (celkovy dojem) nebude 7, ale 6. Nie preto, ze by som pripisoval nejaky zasadny vyznam formalnej stranke textu, ale preto, lebo ta osmicka je v podstate snaha o objektivitu, kym pri celkovom dojme sa mozem riadit mojou subjektivitou. Takze som dal 6
15.07.2015
[pokr.] stranke by som dal 5, ale po umeleckej 8. Napriek tomu moje celkove hodnotenie (celkovy dojem) nebude 7, ale 6. Nie preto, ze by som pripisoval nejaky zasadny vyznam formalnej stranke textu, ale preto, lebo ta osmicka je v podstate snaha o objektivitu, kym pri celkovom dojme sa mozem riadit mojou subjektivitou. Takze som dal 6
15.07.2015
jurinko
Budova v tvare trojuholnika (napr. ta znama v New Yorku na krizovatke) sa opisuje ako budova v tvare V, ak je bez jednej strany, tak je to jednak obrovsky dvojkridlovy megapalac (inac nema zmysel to kridlo stavat, ak sa don nic nezmesti) a jednak sa to opisuje inac (ako prave a lave kridlo budovy ci komplexu budov). Takze ak si chcel naznacit, ze to bola budova v tvare V (trojuholnik), ale bez vnutornej vyplne (cize iba obvodove steny, bez tej jednej, ktora by to uzavrela, aby to davalo zmysel, ako to “tvoje V”), tak si to mal napisat uplne inac, pretoze do standardnej budovy akehokolvek podorysu sa da naprojektovat aj miestnost akehokolvek podorysu. Preto mozes mat v kruhovych dizajnovych mrakodrapoch hranate konzervativne zasadacky, napriklad ;-) Tuto poviedku som si hodil do wordu a vyslo mi z toho, ze je tam hrozne vela vaty. Ta tam asi zostala po tej “haluzi”. ...
15.07.2015
Budova v tvare trojuholnika (napr. ta znama v New Yorku na krizovatke) sa opisuje ako budova v tvare V, ak je bez jednej strany, tak je to jednak obrovsky dvojkridlovy megapalac (inac nema zmysel to kridlo stavat, ak sa don nic nezmesti) a jednak sa to opisuje inac (ako prave a lave kridlo budovy ci komplexu budov). Takze ak si chcel naznacit, ze to bola budova v tvare V (trojuholnik), ale bez vnutornej vyplne (cize iba obvodove steny, bez tej jednej, ktora by to uzavrela, aby to davalo zmysel, ako to “tvoje V”), tak si to mal napisat uplne inac, pretoze do standardnej budovy akehokolvek podorysu sa da naprojektovat aj miestnost akehokolvek podorysu. Preto mozes mat v kruhovych dizajnovych mrakodrapoch hranate konzervativne zasadacky, napriklad ;-) Tuto poviedku som si hodil do wordu a vyslo mi z toho, ze je tam hrozne vela vaty. Ta tam asi zostala po tej “haluzi”. ...
15.07.2015
jurinko
[pokr.] Ale vies co? Nepis haluze, nejdu ti a myslim, ze mas na viac a mal by si sa uz niekam posunut. Pis nieco dobre, ta temna stranka tohto diela (ale nie iba tohto) ti ide viac, nez vulgarizmy ci pokusy o vtipy. Drzim palce :-)
15.07.2015
[pokr.] Ale vies co? Nepis haluze, nejdu ti a myslim, ze mas na viac a mal by si sa uz niekam posunut. Pis nieco dobre, ta temna stranka tohto diela (ale nie iba tohto) ti ide viac, nez vulgarizmy ci pokusy o vtipy. Drzim palce :-)
15.07.2015
Kr4b
Nepochopil som toho barmana, zato šachisti boli super. Hovorí ti niečo film Interstate 60? Ak nie, kukni si. Bude sa ti pacit.
15.07.2015
Nepochopil som toho barmana, zato šachisti boli super. Hovorí ti niečo film Interstate 60? Ak nie, kukni si. Bude sa ti pacit.
15.07.2015