"Premýšľam ako dávno to už bolo, keď som sa naposledy obzrel dozadu, bohužiaľ moja rodina či najbližší priatelia už dávno nestoja po mojom boku, i keď ja tu stále stojím na vlastných. V skutočnosti je to ako keby uplynulo milión rokov, ale ako dlho tu už vôbec som? Pravdu povediac prial by som si vlastniť nejaký ten stroj času či iné zariadenie ktoré by vedelo vrátiť čas a ja by som sa vedel vrátiť do mojej doby, i keď v hĺbke duše dobre viem, že možnosti návratu už dávno niet."

V poslednej dobe sa začínam zobúdzať presne s týmito slovami. Obavy, že by ma mohol postihnúť podobný osud ako postihol môjho brata ma držia v neistote. Hlavne po tom čo som sa prebudil z Kryospánku s vedomím, že všetci ktorí stáli pri mne tu už dávno nie sú, ostali totiž v predošlej ére. Dokonca aj môj vlastný brat ma opustil. Premýšľal som už aj nad tým, že by možno bolo lepšie keby som nikdy nezistil kto v skutočnosti som a vôbec že mám brata, ale na druhej strane som rád že som konečne spoznal niekoho z mojej rodiny i keď som ho navždy stratil chvíľu po tom čo som ho objavil. Vcelku mi tieto skutočnosti celý môj doterajší pobyt dosť sťažujú, keďže si pomaly začínam uvedomovať o koho som v skutočnosti prišiel, blízkych priateľov, osobu ktorá bola pre mňa všetkým a s ktorou som si vedel predstaviť budúcnosť a k tomu ešte aj brata, ktorého som po takom dlhom čase našiel. Bohužiaľ on bol tiež kľúčom k otvoreniu pandorinej skrinky, v ktorej sa schováva moja rodina a minulosť. Dosť ma tiež trápi skutočnosť, že teraz keď je preč tak už túto skrinku pravdepodobne nikdy neodomknem. Zaujímalo by ma či som azda niekedy vyviedol niečo čím by som si zaslúžil tento pocit prebudenia v novej a mne úplne neznámej ére s vedomím že som všetko a všetkých stratil a už niet cesty ako ich znovu získať späť. V poslednej dobe som dokonca začal premýšľať aj nad tým najhorším, prosím nevysvetľujte si to zle, hlavne potom čo som videl, čo sa nakoniec stalo bratovi ale hneď na to sa mi ako jasná hviezda vybavia jeho posledné slová pred tým ako ma stihol opustiť. Ona posledná veta, kým ma opustil s jemu typickým úsmevom na tvári totiž bola: "Neurob tú istú chybu ako ja a pamätaj, že i keď nebudeš mať dosť síl aby si vykročil na cestu pred tebou a svet okolo teba sa ti bude zdať vzdialený a chladný, ja budem vždy pri tebe Igros, sľúb mi že pôjdeš ďalej za nás oboch." A tak som mu bez akéhokoľvek zaváhania sľúbil, i keď som dobre vedel, že ma tu necháva samého. Pár sekúnd po tom čo som vyčerpal svoju poslednú energiu, o ktorej som si vtedy myslel, že je nekonečná keďže pochádzala od dvanástich duší galaxií, mi telesné funkcie zlyhali a pomaly som začal klesať k zemi, no pádu som sa nedočkal, keďže sa mi pred očami zotmelo ešte skôr ako som sa jej stihol dotknúť či ucítil samotný náraz z pádu. Bolo to práve vtedy keď som si v hĺbke duše pomyslel, že azda všetko čo sa doposiaľ udialo bol zrejme iba nejaký sen z ktorého sa prebudím potom čo zavriem oči. V skutočnosti som ale zistil, že na rozdiel od môjho brata a všetkých bytostí ktoré existovali v predchádzajúcej šiestej ére, ja som nezomrel a som stále nažive.

Pred pár dňami som sa zobudil z celkom dlhého spánku, ktorý už dnes poznáme pod názvom Kryo-spánok. Popravde celá fáza prebudenia je dosť čudesná, dokonca miestami priam nepríjemná. Začína sa totiž aktiváciou najdôležitejších orgánov tela. Celý nervový systém sa aktivuje postupne počnúc dýchaním a životodarnými orgánmi, neskôr prichádzajú na rad zmyslové orgány a myseľ. Najdivnejšie boli prvé dva dni, keď som nemohol otvoriť oči ani ústa, pohnúť svojím telom a tak som iba tak ležal dýchal skrz nos, počúval tie rôzne zvuky akýchsi prístrojov, ktoré sa nachádzali v miestnosti spolu so mnou a premýšľal. Bolo to práve vtedy, keď som si konečne mohol byť istý, že takto asi nevyzerá posmrtný život i keď nemôžem povedať, že by som ho niekedy zažil.

Po týchto dvoch dlhých dňoch som konečne mohol utiecť z temnoty ktorá ma už začínala aj trocha trápiť keďže som dokázal otvoriť oči a síce som nemohol pohnúť hlavou či telom, snažil som sa zachytiť čo najlepšie miestnosť, v ktorej som tak dlho spal. Miestnosť bola celo-ocelová s rôznymi prístrojmi okolo miesta kde som ležal. Na ľavo odo mňa sa nachádzala hlavná riadiaca doska z displejom ktorá určite uchováva nejaké dôležité informácie, no tá ma momentálne ani tak nezaujímala, keďže som sa k nej tak či onak zatiaľ nemohol dostať. V prvom rade ma zaujímal stav mojej telesnej schránky, prepáčte my za ten výraz mám namysli stav môjho tela. Z tej trochy vnútornej energie čo som mal som využil na skontrolovanie tela a orgánov. Je to niečo ako u vás na planéte voláte sonografia. Som vcelku rád keďže som po kontrole zistil že všetky dôležité orgány sú tam kde majú byť a vyzerá to tak, že fungujú ako majú. Musím povedať že sa využitie tej trochy energie vyplatilo lebo som si konečne mohol byť istý že nemám ani žiadne nechcené implantáty. Po skontrolovaní som zavrel oči a vychutnal si pocit zdravého tlčúceho srdca. Keď som ich znovu otvoril zistil som že som konečne pohol hlavou. Pozeral som sa na ľavo, na hlavnú riadiacu dosku s displejom keď sa zrazu môj pohľad zastavil na okraji riadiacej dosky kde som zazrel digitálne hodiny. Popravde nebol to čas ktorý ma zaujímal i keď som bol dosť striktný a snažil som sa vždy byť všade na čas. Potreboval som konečne vedieť dnešný dátum. Práve vtedy som sa dozvedel tú hrôzostrašnú pravdu. Prespal som viac ako 2600 rokov. Super, tak už aspoň konečne viem ako sa cítia zmrazené potraviny po dátume spotreby a verte my inak sa v tom momente nedal ani popísať pocit, po tom čo som zistil túto hrôzostrašnú skutočnosť. Dobrú chvíľu po tomto zistení som sa snažil upokojiť, dokonca mi skoro až vyhŕkli slzy keď som uvidel dnešný dátum a dúfal som len v to že sa niekto pohral z hodinami a toto mal byť iba nejaký zlý žart. Vtedy som začal premýšľať aj nad tým ako je vôbec možné, že som ešte stále nažive? Hmm ..., žeby vďaka moci prepožičanej mi samotnými dušami galaxií? Aspoň to bolo najracionálnejšie vysvetlenie ktoré mi v tom momente napadlo. Viem, viem mohol som už dávno prezradiť skutočnosť že ja som bol prvým ktorý bol zvolený na post Interkóna. Len som si nechcel pripustiť pravdu, že som to bol práve ja kto sklamal, nielen mojich priateľov a rodinu ale aj všetkých ktorý vzhliadali k dlhému a šťastnému životu v predchádzajúcej ére.

Možno sa tiež sami seba pýtate ako niekto môže žiť s týmto vedomím. Smutné je, že svôj život nemôžem ukončiť po tom čo som sľúbil bratovi, mojej jedinej rodine ktorú som poznal, že ostanem nažive za nás oboch a pôjdem ďalej nech sa stane čokoľvek. No tak to vyzerá, že som uväznení medzi dvoma mlynskými kameňmi. Jedna časť to chce ukončiť a vrátiť sa ku všetkým, ktorých som opustil. No a druhá, tá chce ostať nažive hlavne kvôli sľubu ktorý nedokáže porušiť. Už nejaký čas tu popri tom všetkom premýšľaní iba tak zazerám na okolité steny a zariadenia v snahe zistiť kde sa asi nachádzam. Z toho čo všetko som mal možnosť vidieť, som zistil, že sa v miestnosti nenachádza ani jedno okno. Dokonca tu nie je ani žiadna špecifická architektúra, ktorá by bola podobná niektorej rase ktoré som mal za svoj doterajší život možnosť spoznať a tak som stále iba uvažoval o tom, kde asi tak môžem byť. Neostávalo mi nič iné ako počkať a dúfať, že mi snáď každú chvíľu precitne aj ostatné svalstvo a ja budem môcť pohnúť rukami a nohami. Bol som veľmi zvedavý, ako som sa sem vôbec dostal a tiež ma zaujímal fakt, že nikto nedošiel mňa či prístroje okolo mňa skontrolovať po tom, čo som bol už nejaký čas hore, keďže dobrú chvíľu pípali tak prenikavo, že by to azda prebudilo aj mŕtveho. Dôjde mi to divné, keďže ten niekto si dal očividne dosť námahy aby som ostal nažive, ale pravdepodobne má nejaký pádny dôvod, prečo ma nedošiel skontrolovať, aspoň to som si myslel. Dobrou správou však je, že každú chvíľu snáď spoznám skutočnú pravdu, hneď ako sa mi nejako podarí postaviť a skontrolovať riadiacu dosku. Popravde ani len v hĺbke svojej duše by som si nikdy nepomyslel, že prebúdzanie dokáže byť niekedy až také zdĺhavééé.

Po chvíli sa my konečne podarilo nejakovski doplaziť k riadiacej doske hlavného panelu. Hmmm, nemôžem však povedať že by som tento model niekedy predtým videl i keď okrajovo pripomínal typ panelov, ktoré sa používali na centrále lordského senátu. No super, neviem čím to bude, ale mám taký blbý pocit, že väčšina vecí s ktorými sa odteraz stretnem, budú pre mňa celkom nové. To bude asi tým, že sa nachádzame v novej a mne neznámej ére. Čo v preklade znamená, že skúsenosti ktoré som počas tých mnohých rokoch a výprav nazbieral o rôznych technológiách, predmetoch, bytostiach či rasách môžem rovno hodiť do koša. Chvíľku potom, ako sa mi podarilo rozlúsknuť ovládanie riadiacej dosky, sa zapol aj hlavný displej. Ok, tak sa pozrime tomuto systému na zúbok. No vyzerá to, že systém je dosť silne blokovaný a asi sa skrz nedostanem, kým si neprečítam správu, ktorá sa automaticky zobrazila na displeji chvíľku po tom ako sa zapol. Tak čo poviete na to, že by sme sa pozreli od koho je a čo sa v nej také dôležité píše. Ak mám byť úprimný trochu sa ju aj bojím otvoriť. Ale, ale. Kto by to bol čakal. Je od samotnej Najvyššej Intergalaktickej Rady, v skratke N.I.R.. No dúfam len, že mi objasní aj zopár mojich aktuálnych otázok, ktoré mi nedajú pokoj. Tak už iba rozkliknúť a ideme na to. V správe sa píše:

"Igros, dovoľ aby sme ťa ako prvý privítali v siedmej ére. Pravdepodobne stále premýšľaš a snažíš si vybaviť čo všetko sa udialo a ako je možné, že si stále nažive po tom čo sme boli prinútený vyvolať Vynútený Tep. Neboj sa. To všetko ti vysvetlíme, keď nastane ten správny čas. Najprv by sme ti však chceli vyjadriť, že na náznak našej vďaky za to, že si nám načúval až do samotného konca i keď to znamenalo, že tým pôjdeš proti osobám ktoré boli pre teba veľmi dôležité. Tiež za to, že si spravil to, čo bolo potrebné pre Intergalaxie nehľadiac na svoje vlastné záujmy, sme sa rozhodli ťa uchovať pri živote. Hlavne kvôli týmto dôvodom sme sa rozhodli, že ti poďakujeme za tvoju lojalitu a darujeme ti "Druhú šancu", i keď si nemysli, že nebudeme už naďalej potrebovať tvoju pomoc ak stane niečo neočakávané. Tiež musíme spomenúť, že čas si už vyžadoval nástup Interkóna ktorý sa nám koncom minulej éry tak osvedčil a Ty si bol ešte stále v hlbokom Kriospánku. Museli sme preto zvoliť novú bytosť ktorá zabrala tvoj post. Problémom je, že nový Interkón je stále ešte v školiacej fáze i keď musíme dodať že je veľmi talentovaný a očakávame od neho ešte veľa nástupom času. Preto ak by nastala nejaká väčšia hrozba ktorá by si vyžadovala aj pomoc mladého Interkóna, chceli by sme, aby si bol pri tom aj ty a dopomáhal mu zvládnuť danú situáciu čo najlepšie to pôjde. Samozrejme, že by si v tomto prípade mal viac času na svoj osobný život a potrebný tréning k nadobudnutiu Tvojej predošlej formy. Teraz ak sa pozrieš do skrinky naľavo od hlavného panela, nájdeš tam kufrík s komunikačným kompletom, ktorý sme nechali prispôsobiť tomu, ktorý si používal ešte keď si slúžil ako Interkón. Dúfame, že ti bude vyhovovať. Cez toto zariadenie ťa budeme kontaktovať keď nastane čas. Nakoniec by sme ti ešte chceli popriať všetko dobré a dúfame, že sa čoskoro zotavíš a dostaneš do svojej predošlej formy, aby si sa znovu mohol pridať k Intergalaxiám.

S Vďakou,

N.I.R."

Vyzerá to, že správa obsahuje aj prílohu s aktivačnými kódmi k hlavným dverám tohto bunkru a rôznym skrinkám a kabinetom nachádzajúcim sa v miestnosti. Okej. Takže ak si vážne myslia že ... Počkať chvíľu. Igros sa porozhliadol po miestnosti. OK. Vzduch vyzerá byť čistý. V miestnosti som nezaznamenal žiadne aktívne nahrávacie či odpočúvacie zariadenia. Takže nieže by som nebol vďačný za druhú šancu, ale ak si vážne myslia, že budem s nimi spolupracovať potom čo sa udialo ku koncu minulej éry, tak to sú na veľkom omyle. Hlavne keď si spomeniem, čím všetkým som si kvôli nim musel prejsť a to úplne zbytočne, keďže sa i tak na koniec rozhodli ukončiť predošlú éru umelo. Vyvolaním Predčasného Tepu. Ak by som mal byť úprimný tak mám z niektorých ich rozhodnutí divný pocit a dosť premýšľam nad tým, či vôbec tušia čo tím všetkým docielia, ale dosť bolo k N.I.R.. Nachádzam sa teraz v úplne novej ére, v poradí už siedmej. V prvom rade by som sa mal zamyslieť nad sľubom, ktorý som dal bratovi. I keď si uvedomujem, že to nebude ľahké, keďže nemám nikoho na koho by som sa obrátil či zavolal (no okrem N.I.R). Ako už dobre tušíte, to neprichádza do úvahy aspoň nie v najbližších rokoch. Mimochodom mojím terajším hlavným cieľom je vyčerpať si tú dlho očakávanú dovolenku, ktorej som sa akosi v minulej ére nedočkal, keďže som nemal moc voľného času a taká pekne dlhá chvíľa pokoja niekde v kľudnom prostredí by sa mi fakt zišla. Najprv by som sa mal ale porozhliadnuť čo všetko sa schováva v tých rôznych skrinkách a kabinetoch rozmiestnených skrz miestnosť a potom môžem zadať aktivačný kód a preskúmať kam tie veľké oceľové dvere vlastne vedú.

Tak čo tu všetko máme ... Po chvíli prehrabovania som konečne našiel niečo, čo upútalo moju pozornosť. Hej, to je predsa?! To je SimBio brnenie, ale dovoľte, aby som vysvetlil. Ide o prvú vrstvu podbrnenia využívanú na prežitie pri výpravách do drsných či životne náročných klimatických prostredí. Väčšina bytostí ktorá využívala SimBio brnenie hovorila, že ide o druhú vrstvu kože čo vcelku aj chápem, keďže je vyrobené z väčšej časti z bio materiálov, aby som bol presnejší tak ide o žive kultúry baktérii, ktoré nažívajú v spoločnej symbióze čím vytvárajú toto užitočné podbrnenie. Hlavnou úlohou mnohých baktérií, ktoré sú súčasťou tohto brnenia, je dopomáhať telu, aby ostala jeho pokožka dostatočne hydratovaná, odvádza pot a škodliviny z povrchu pokožky a popri tom zabraňuje pri tvorbe rôznych typov viróz či telu neprospešných baktérií, ktoré by mohli viesť zhoršenému stavu a funkčnosti užívateľovho organizmu. Popravde som si toto podbrnenie dosť obľúbil a neviem si sám seba predstaviť v nejakej životne náročnej situácii bez neho. Mimochodom, ešte by som rád dodal, že funkcie tohto podbrnenia neovplyvňujú žiadne životne dôležité orgány. Tak a už ostáva iba nasadiť si ho a počkať kým sa zosúladí s pokožkou. Keďže tento proces niekedy trvá aj polhodinu tak sa zatiaľ poobzerám či tu nenájdem ešte nejaké iné veci, ktoré by sa mi zišli. A tak som sa začal znova prehrabovať v skrinkách a kabinetoch, ktoré obsahovali rôzne užitočné veci ako potraviny, filtre a iné položky. No tak sa pozrime čo všetko tu ešte máme? Bingo! Ale, ale dokonca tu sú aj viaceré typy druhej vrstvy podbrnenia. Druhá vrstva je po väčšinou vyrobená z viacerých typov nano šupín ktoré sa dokážu spojiť z prvou vrstvou a tak vylepšiť jeho funkciu obrany proti extrémnym klimatickým podmienkam, čím dokáže udržovať telesnú teplotu v prednastavenej norme i pri extrémne horúcich či chladných podmienkach. Niektoré typy ako napríklad tento, ktorý aktuálne držím, majú tvrdšie šupiny ktoré bránia proti rezným ranám či menším a slabším strelám. No vyzerá to tak, že si chvíľku počkám kým si ho nasadím, keďže sa mi prvá vrstva ešte stále celkom nezlúčila s pokožkou a z osobných skúseností viem, že tento proces nie je dobré uponáhľať, lebo sa tiež môže stať, že sa následne podbrnenia úplne neprepoja medzi sebou a tím sa zníži aj ich funkčnosť.

... Po dlhšej chvíli ...

No všetko vyzerá byť v poriadku, i keď to nie je nič prekvapujúce keďže som už viackrát mal na sebe obe vrstvy naraz a nikdy nezaznamenal nejaké komplikácie. Len tak pre zaujímavosť kombinácia týchto dvoch podbrnení bola jedna z najlepších technologických zázrakov šiestej éry pre tie dlhé a náročné výpravy do neznámych kútov Intergalaxií.

Chvíľu mi trvalo kým som sa prehrabal cez ostatné skrinky, ale nakoniec som našiel všetko potrebné na prežitie vo mojej výprave do veľkého neznáma. No skoro všetko. Ide o to, že nakoľko vôbec netuším čo všetko ma vonku čaká tak by som sa mal poobhliadnuť aj po nejakej zbrani, ktorú by som mohol využiť výlučne na sebaobranu. Faktom stále ostáva, že cez niektoré situácie sa nedostane bez použitia menšej hrubej sily hlavne keď sa vyberiete do nebezpečných alebo neobjavených častí tohto veľkého medzigalaktického systému. Popravde ešte stále nemám ani sebe menšej potuchy kde sa bunker nachádza ale niečo mi hovorí, že je ukrytý niekde hlboko pod zemou keďže tu nie sú žiadne okná. A očividne sa nachádza na planéte kde je možno nájsť aj tekutinu s nejakým kvapalným zoskupením podobným vode keďže vzduch ktorý prúdi cez ventilačné šachty je vcelku vlhký.

Inak medzi tým ako sa pokúsim zohnať nejakú zbraň tak ak ste niekedy premýšľali nad tým ako to že väčšina obyvateľov pozná šesť základných živlov, je to hlavne kvôli rozhodnutiu dvoch najvyšších rozhodujúcich zložiek v rámci Intergalaxií. Tieto sa totiž dohodli, že pokiaľ bude možné tak všetkým nastávajúcim civilizáciám budú v ranných štádiách ich evolúcie predstavené tieto živle. Nebojte sa však toto je vždy vykonávané pod dohľadom jedného z členov rodiny lordov jednotlivých živlov. Samozrejme táto informácia je prísne tajná, takže by bolo najlepšie keby to ostalo len medzi nami. A keby ste premýšľali nad poradím, tak ako prvé sú predstavené živly zeme, vzduchu, ohňa a vody. Po nejakej dobe sa civilizácie zoznámia z ľadom až po dosť dlhšom čase sa im predstaví elektrina a jej pravá podoba. No a keby som to mal zhrnúť tak to podľa môjho odborného názoru jeden z členov veľaváženej rodiny ľadového lorda na vašej planéte trochu prehnal pri predstavovaní, bohužiaľ keďže členovia pre predstavovanie jednotlivých živlov sa v jednotlivých rodinách vyberajú v tajnosti tak vám neviem povedať kto za tým stojí.

No to ma podržte, čo to tu máme?? Tieto dve krátke živelné palice sú jednými zo základných výcvikových zbraní používaných popri štúdiu živelných bojovných umení. Vcelku som si aj zaspomínal na tie mladé časy. No vyzerá to tak, že asi som si už vybral zbrane na blízko tak už ostáva iba niečo na diaľku. Myslím si, že jeden s týchto menších kanónových kalibrov by mal vystačiť, hlavne nesmiem zabudnúť zobrať dostatok nábojov. Tak a keďže zbrane máme vybrané. Ostáva už len všetko uložiť do najlepšej prenosnej veci, potrebnej počas dlhých výprav, ktorou je kompresná batožina. Keďže som mal dokonca na výber z rôznych typov a veľkostí tak som po zvážení celej mojej situácie siahol po ruksaku strednej veľkosti. Ide o to, že neviem čo všetko ma vonku čaká a preto si nemôžem dovoliť zo sebou vláčiť nejaké nadrozmerné kufre. Jednoducho povedané nie som na dovolenke, teda aspoň zatiaľ nie. Keby som mal v skratke popísať kompresnú batožinu a jej funkčnosť tak ide o viacero menších komôr, ktoré sa nachádzajú v tomto technologicky vyspelom kúsku batožiny. Do týchto komôr sa po kompresnom procese ukladajú rôzne typy predmetov. Podľa veľkosti kompresnej batožiny sa dajú aj zmenšiť a neskôr navrátiť do svojej pôvodnej veľkosti len predmety určené veľkostnou kategóriu batožiny. Napríklad do strednej veľkosti ruksaku ktorý si zo sebou beriem, sa dajú zmenšiť len predmety menšej a strednej kategórie, ale aby som bol presnejší do tejto veľkosti ruksaku sa dajú zmenšiť predmety na pätinu svojej pôvodnej veľkosti. Taktiež by som chcel podotknúť, že do kompresnej batožiny sa nedajú zmenšovať živé bytosti keďže mechanizmus disponuje prvkami na kompresiu čisto neživých vecí. To len keby náhodou niekto premýšľal nad ubytovaním vo vnútri batožiny alebo pašovaním bytostí či inými ilegálnymi činmi.

No výbavu mám už skontrolovanú a ako to tak vyzerá tak aj obe vrstvy podbrnenia sa mi zlúčili a sú plne aktívne. Ostáva už len zadať aktivačný kód od veľkých oceľových dverí, ktoré vedú von z tohto pomerne malého bunkru, ale ešte predtým ako sa vydám do novej éry a začnem novú kapitolu svojho dlhého života, by som si chcel minútou ticha pripomenúť všetky bytosti ktoré ostali v predošlej ére. Po minúte ticha som zadal aktivačný kód a masívne oceľové dvere sa začali za pomerne prenikavého pípavého zvuku pomaly otvárať. Vtedy som pocítil ten svieži vánok, ktorý bol sprevádzaný neznámou vôňou. Konečne som sa cítil byť skutočne nažive. Vôňa, ktorá sprevádzala jemný vánok, bola pre mňa úplne nová a nepoznaná. Pravdu povediac som sa nevedel dočkať, kedy zistím odkiaľ pochádza a tak som sa po hlbokom nádychu a výdychu vydal do toho veľkého neznáma.