Sedel za písacím strojom a tvrdohlavo udieral prstami do klávesnice. Posledný román mu nevyšiel ako si predstavoval. Zlá kritika a okrajový žáner sa premietla do nízkej predajnosti.

Už minule sa pokúsil svojmu agentovi vysvetliť, že ak má napísať niečo dobré..nie, ak má napísať skutočne skvelý román, nesmú naň tlačiť. Lenže Dni krvavého Slnka, kniha, ktorú napísal pred tým svojim posledným paškvilom, si viedli celkom dobre. Čoby aj nie? Na pol roka sa zavrel na chatu, kde okrem starého rádia s jednou stanicou, kávovaru a vrčiacej chladničky nebola žiadna iná technika. Mohol sa sústrediť. A vznikol parádny postapo román piesku, zombií a krvi.

Žiaľ, trh a tí skurvení fanúšikovia tlačili. Takže sa dohodol na pokračovaní...a Mesačné noci bol práve ten paškvil, čo spískal za „odborných rád“ agentov, v klimatizovanom prostredí prenajatého bytu a na tom blbom kompe, čo stále mrzol. Proste ich poslúchol. Chuj.

Výsledkom boli priemerné recky v literárnom denníku, kecy vraviace čosi o „sklamaní“ a „opakovaní sa autora“. „Chýba tomu niečo nové“, vraveli.

***

Bolo to práve toho smutného novemrového dňa, keď si v novom čísle nejakého novinového žvástu prečítal ďalšiu pozitívne hodnotenie na jeho nový „bestseller“. Chceli niečo prekvapivé. Nemal to robiť, no depka ho zaviedla do najbližšej krčmy. Vzhľadom na jeho alkoholizmus to skončilo s pár whiskami a polnočným sa prebudením na ulici. Bez peňazí, Samsung vybitý, posledné spoje už dávno odišli. Tak sa pobral aj on. Pešo. Ako napotvoru začalo ešte pršať.

„Piče,“ začal frflať. „Ešte aj ten skurvený dážď. Čo by som dal za to, keby..“

„No čo by si za to dal?“ ozvalo sa zrazu z tieňa blízko neďalekej lampy.

„Čo?“ pokračoval náš

„Čo by si dal za to, keby prestalo pršať?“ pokračoval neznámy hlas

„Kto je tam?“ vykoktal sa pomaly náš hrdina.

Z tmy vystúpil cudzinec. Galantný pán v tmavom kabáte, schovaný pod dáždnikom, v ruke ďalší, zložený, podávajúc ho spisovateľovi.

„To zariadiť žiaľ nemôžem. Heh,“ uchechtl sa. „Alebo nechcem. Na, toto je ľahšia cesta,“ a podal autorovi zložený dáždnik. „Vyzeráš fakt zle,“ pokračoval. „Dáš si panáka?“

Nášmu hrdinovi viac nebolo treba. Zmokol, bola mu zima a začala sa prejavovať sebaľútosť nad alkoholizmom. A čo je najlepší liek na sebaľútosť? Predsa chlast. Chvíľu sa síce okúňal, ale len čo v diaľke zbadal neónový nápis non-stop otvoreného baru, tak súhlasil.

Na druhý deň, ani nevedel ako, sa ocitol na izbe. Bežne sa stáva, že ľudia po ožieračke, dostanú teleportačné schopnosti. Chvíľu ste v krčme, potom blik, a už ste v autobuse...a znova blik a už ležíte na posteli doma.

***

Moc z predchádzajúcej noci nepamätal, len útržky. Isto čosi povedal aj o sebe. O tom, že je úspešný autor. Pár viet o tom, ako nechal svoju riadnu prácu inžiniera a po prvej knihe s vidinou ľahkých peňazí nabral pôžičky (veď to predajom z druhej knihy splatí). O tom, ako jeho poslednú knihu nikto nepochopil. Možno čosi navyše. Alebo menej? A ten neznámy? Ten len stále objednával všemožný alkohol: whiskey trochu trpkej chuti, domácu diamantového jasu, pivo horké ako blen. Každý nápoj mal čosi špecifické. Dokonca aj víno, polosladké, tak aké mal rád, malo zrazu trocha inú, akoby mierne železitú príchuť. Akoby to nebolo ani víno, lež...

Ak si spomínal dobre, tak cudzinec robí v akejsi firme ponúkajúce nadštandardné služby. Že mu môže zabezpečiť skvelý rýchlo kurz písania, ktorý absolvoval aj sám King. Len tu nejaký podpis, tam nejaký autogram a je to.

Otočil sa na posteli a vedľa ležala hromada papierov formátu A4 v angličtine, s jeho podpisom. Nikdy moc po anglicky nevedel, a aj tak mal momentálne problémy s opicou trieskajúcou na činely v jeho hlave.

Po dvoch pohároch vody a ibalgine si znova sadol k zmluve. Čosi, čosi, čosi...bla bla bla...nič mu nedávalo zmys...aha. Jeden papier v jazyku, ktorému rozumel.

Objednávka: Nižšie podpísaný klient si týmto objednáva jednu z našich autorských služieb, ktoré mu okamžite budú za zvýhodnenú cenu poskytnuté (viď Príloha 2, strana 1, odsek 2).

Zoznam služieb:

- píšem ako diabol

- písaním brnkám na city

- každému sa páči moja tvorba

- ako by to bola skutočnosť

- vyhrám milión cien

*Vybraný produkt prosím zakrúžkujte.

Chvíľu sa na papier díval, upíjal z tretieho pohára vody a premýšľal, čo sa hovadinu to je. Žiadna možnosť "Budem bohatý". Napokon však vstal, a vzal do ruky pero.

„Neviem jak píše satanáš, ale to nie,“ mrmlal si popod nos. „Byť prirovnávaný k Rosamunde Pilchgerovej tiež nemusím.“ Po chvíľke uvažovania jednu konkrétnu službu zakrúžkoval. Ešte chvíľu zvažoval, či to všetko nie je sen alebo výplod jeho agenta, ale napokon tú myšlienku zahnal. No ostal zvláštny pocit, akoby presne vedel čo teraz napíše a akoby presne vedel, že to bude úspešné.

Zrazu dostal nápad na novú knihu, ktorou by sa mohol vykúpiť a ukázal by všetkým tým posmieváčikom z radov literárnych kritikov, že za to stojí!

Na okamih sa zamyslel, vzal kľúče od starého Renaultu a už ufujazdil do svojho útočišťa na brehu jazera.

***

To sa stalo takmer pol roka dozadu. Od tej doby, zavretý na chate písal svoju epopej. Zavretý, odtrhnutý od sveta, mobil pichnutý pod haldou novín spred roka. Každý deň prechádzka na čerstvom vzduchu okolo jazera. Raz alebo dva krát nakúpil čosi málo v osem kilometrov vzdialených potravinách U Miša. Väčšinou konzervy alebo chlieb. Keď mal možnosť, rybárčil. Kúsok od neho rástla jabloň, z ktorej mal ešte zopár debničiek jabĺk. Ignorovať svet a a ten ignoroval jeho. A spriadať myšlienky do deja.

Chcelo to niečo iné. Áno, veď všetci písali, že sa už opakuje (tsss, a kto nie?), že jeho charaktery sú plytké, že píše pulp a brak. Na druhú stranu, mal rád ten žáner.

Pomaly finišoval. Vyše tisíc stranová sága o vopred prehranom boji ľudí proti obrovským emzáckym pavúkom. Po týždňoch konečne doklepol posledné slovo. Konečne môže vstať a poslať to vydavateľovi. Vedel, že to bude úspech.

Čo však nevedel je, že žiaden agent už nie je. Ani jeho mesto. Len za oknom sa ťahali tisíce kilometre pavučín. A v jednom malom byte na okraji trosiek nepodstatného mesta s tisíckami obžratých mŕtvol, zapadnutá prachom, ležala zmluva so zakrúžkovanou možnosťou rýchlo kurzu:

- ako by to bola skutočnosť