Čiapka
Počujete v tme hlasy?
„Ale, ale, koho to tu máme?“ líškavý hlas napriek prívetivosti skrýval známu hrozbu.
Krátko sa obzrela ponad plece. Za pouličnou lampou nikto nie je. Tak odkiaľ to počula?
„Čo tu robíš, čiapka?“
Počuje ho veľmi zreteľne – aj teraz. Okrem sliepňajúceho svetla lámp je všade tma.
„Prečo ma ignoruješ?“ drsný hlas je stále nevrlejší.
Nesmie zrýchliť. Kráča v rovnakom tempe. Nesmie dať na sebe poznať nijaký náznak strachu.
Pokoj. Opakuje si. Pokoj.
Siahla do vrecka. Potom spojila dlane. A na tvár nasadila žiarivú bledomodrú masku neprítomnosti.
„Jasné, láska. Dobrý pokus, ale toto ti nepomôže,“ zasmial sa potmehúdsky. „Odpovedaj mi, lebo ti ten mobil vyhryznem z rúk... vlastne aj s rukami.“ Začula mľasknutie. Naozaj ho začula. Blízko.
„Vypadni,“ zašepká celkom bez hlasu a očami len bleskovo skontroluje, ako je ďaleko od brány. Je blízko. Nikam inam sa neobzerá.
„Tak predsa so mnou hovoríš! Vidíš, že to pôjde...Takže? Kam ideme dnes?“
„Ty nikam,“ ledva hýbe perami. „A buď už ticho.“
„Ale pozrime ju, aká je zhovorčivá. Tak? Kam sme sa dnes vybrali, dievčatko? Čo?“
Bránička je ňou. Dobre. Pokoj. Ešte stromoradie. Mobilom si teraz svieti na cestu. Pokoj. A ticho.
„Čiapka...“ otravuje stále. „Čiapka!“
„Sklapni!“ precedí pomedzi zaťaté zuby. Už len štyri stromy. Už len dva. Parcela E. Tretia ulička.
„Kde to sme?“ hlas už vrčí.
„Ty si už celkom stratil všetky zmysly. Nevidíš, necítiš, nevnímaš?“
„Nie. Kde sme? Sme...“ ňufák ešte možno poslúži. „Sme... Čo tu robíš?“
„Nesiem babičke kvety. Má narodeniny,“ z tašky cez plece vyťahuje kyticu. Po celý čas vytŕčala.
„Po celý čas vytŕčala? Vôbec som ju necítil!“
„Ahoj babi,“ dievča položí kyticu na kamennú platňu a babička sa pred ňou takmer zhmotní a naozajstne usmeje.
„Všetko najlepšie.“
„Ďakujem, moja,“ teší sa babička. „Akú si mala cestu?“
Dievča si ťažko povzdychne.
„Takže zase otravoval?“ babka zdvihne obočie.
Dievča hlavu. „Áno!“
Babka sa obzrie. „Poď sem! K nohe! Okamžite!“ zmotáva si zásteru a už aj mláti hlava-nehlava. „Nevieš, že na ňu nemáš hovoriť mimo cintoríne? Medzi ľuďmi to vyzerá divne! Nemôže s tebou hovoriť! Čo ak by bol niekto nablízku?!“
„Ale nebol...“ skučí vlčisko, ktorému trčia rebrá a preto sa zástera zamotá medzi ne a babka ho viac nemôže biť.
„Prepáč. Nemohol som odolať. Nevedel som sa jej dočkať.“ Psie oči sa aj vlk naučí robiť dosť rýchlo. Už vie, že to môže mať isté výhody. Azda prídu aj teraz. Keď už má po bitke.
Babka si vzdychne. „Ja viem. Veď ani ja som sa jej nevedela dočkať.“
Psie oči. Ešte chvíľu. Naklonená hlava.
„Tak dobre,“ zasmeje sa babka, vykĺbi si z lýtka píšťalu a hodí cez pol cintorína. Šťastný šprint labiek. Láb.
„Čo mama?“
„Má sa dobre. Pacientov je dosť. Našťastie medzi nich nepatrím. Neviem ako by v jej papieroch vyzeralo: Hovorí s mŕtvymi.“
„A s mŕtvymi zvieratami,“ pridá sa babka.
„S hovoriacimi mŕtvymi zvieratami,“ rehoce sa na plné hrdlo Čiapka. Vlk je s kosťou späť. Hádže sa znova.
„To by zavreli skôr mamu, než teba!“ chichoce sa babka až sa zadúša. „Ďakujem, moja. Toto sú moje najkrajšie narodeniny!“
siliante
Diskusia
Marek Páperíčko Brenišin
Po náročnej úvahe som dal sedem.
Páčilo sa.mi
-schizoidny rozhovor psa a hlavnej postavy
-na narodeniny sa nezabúda.
Nepáčilo sa mi
-humor na cintoríne
-nelogicke striedanie časov
Raz píšeš v prítomnom, raz v minulom. Rozhodni sa
02.05.2020
Po náročnej úvahe som dal sedem.
Páčilo sa.mi
-schizoidny rozhovor psa a hlavnej postavy
-na narodeniny sa nezabúda.
Nepáčilo sa mi
-humor na cintoríne
-nelogicke striedanie časov
Raz píšeš v prítomnom, raz v minulom. Rozhodni sa
02.05.2020
B.T. Niromwell
Spočiatku som bola trochu dezorientovaná, že aká čiapka? Chvíľu som rozmýšľala, či tajomný hlas neprichádza z jej čiapky :D Ale potom sa to pekne spojilo. Vemi zaujímavá kombinácia, páčilo sa mi to.
02.05.2020
Spočiatku som bola trochu dezorientovaná, že aká čiapka? Chvíľu som rozmýšľala, či tajomný hlas neprichádza z jej čiapky :D Ale potom sa to pekne spojilo. Vemi zaujímavá kombinácia, páčilo sa mi to.
02.05.2020
Straka
:DDDDDD pobavilo. Zo začiatku som pochytila asociácie čiapočka-vlk-babka a brala som to tak, že toto bude na 100% nejaká dark paródia na červenú čiapočku :DDD 9/10
02.05.2020
:DDDDDD pobavilo. Zo začiatku som pochytila asociácie čiapočka-vlk-babka a brala som to tak, že toto bude na 100% nejaká dark paródia na červenú čiapočku :DDD 9/10
02.05.2020
Milan "Miňo" Tichý
Za prvé, zaujímavý nápad. Za druhé, forma utekala všade kde sa dalo. Striedanie časov niečomu nepomôže, iba ak zmäteniu čitateľa, a keď sa mení takmer v každom odseku, tak je to chyba ako remeň. Nelogickostí bolo tiež viac než dosť ( v uvádzacej vete spomieš, že vytŕčala kytica, na čo vlk reaguje v priamej reči otázkou? A samozrejme, tie narodeniny.. ). No cez to všetko to nebolo márne. Stavia to celkom slušnom nápade a pár detailov bolo podarených, napríklad postava vlka bola dosť fajn.
23.05.2020
Za prvé, zaujímavý nápad. Za druhé, forma utekala všade kde sa dalo. Striedanie časov niečomu nepomôže, iba ak zmäteniu čitateľa, a keď sa mení takmer v každom odseku, tak je to chyba ako remeň. Nelogickostí bolo tiež viac než dosť ( v uvádzacej vete spomieš, že vytŕčala kytica, na čo vlk reaguje v priamej reči otázkou? A samozrejme, tie narodeniny.. ). No cez to všetko to nebolo márne. Stavia to celkom slušnom nápade a pár detailov bolo podarených, napríklad postava vlka bola dosť fajn.
23.05.2020