Dotyk
Na novej kolónii kdesi ďaleko sa ľuďom zdajú zvláštne sny. Je za nimi niečo? Aký to má celé zmysel?
Ashley hľadela ohromene na oblohu.
„Myslíš, že aj dnes prídu?“
Joren len zamyslene prikývol. Nezdieľal nadšenie svojej spoločníčky, len pevnejšie zovrel v ruke plazmovú pušku. Ešte raz skontroloval intenzitu výboja. Dúfal, že to bude stačiť, keďže jediná jeho indícia spočívala vo výpovedi ženy kráčajúcej po jeho boku.
„Sú to úchvatné tvory...“
„Uhm.“
„A rozsah ich komunikácie. No, niečo neskutočné!“
Konečne spustil zrak z oblohy a otočil k nej hlavu. Ashley vyzerala ako tuctové dievča, dnes tu mohla kráčať akákoľvek iná kolonistka. Alebo nejaký muž. Dopekla, čo ak by sa to stalo jemu?
Všetkým sa zdali tie hnusné sny. Psychedelické obrazy, prúdy svetla a obrazce bez nejakého viditeľného významu. Ísť spať na tejto planéte neznamenalo odmenu ale trest.
„Ty ich cítiš?“ konečne sa odhodlal nadviazať rozhovor. „Myslím, aj takto na diaľku.“
„Asi.“
„A videla si niekedy nejakého z nich?“
Zavrtela hlavou.
„Tak ako vieš, že sú skutoční?“
„Proste to viem,“ odvetila zastretým hlasom.
***
Joren si dobre pamätal na deň, keď ju priviedli na stanicu.
Ashley Warrenová, vek dvadsať rokov, pôvodom niekde z Ohia. Sirota, žiadni kamaráti, ideálna kandidátka na založenie kolónie na novej planéte.
Všetci, ktorí tu boli, utrpeli nejakú tragédiu alebo niečo, vďaka čomu nikomu na Zemi nechýbali. Aj Joren niesol so sebou ťaživé tajomstvo, no pred kolegami z poriadkovej služby ho nejako dokázal utajiť.
Podľa všelijakých profesorov mali takéto „stratené prípady“ mať väčšiu tendenciu nadväzovať sociálne väzby a vytvoriť súdržné spoločenstvo schopné prekonať akékoľvek prekážky. Aj to pár mesiacov fungovalo, no potom sa to celé posralo. Krátko na to začali všetci kolonisti snívať rovnaké sny.
„Ja viem, kto za to môže!“ vykrikovala Ashley vo vyšetrovačke. „Sú to oni!“
„Kto oni, slečna Warrenová,“ komisár si pretrel rukou tvár a nespokojne vzdychol.
„No oni! Patrí im to tu!“
„A čo teda tí, ehm, oni, chcú?“
„Neviem, pane!“
Joren stál za vyšetrovateľom a sústrastne pokrútil hlavou. Ďalší prípad psychického zrútenia, ďalšia rana pre funkčnosť kolónie.
„Pozrite sa, slečna,“ muž sa k nej naklonil, až sa špičkou nosa takmer dotýkal jej čela. „Ak chcete túto misiu sabotovať, povedzte to rovno. Vybavíme vám jednosmerný lístok naspäť na zem a tam sa už sa vami porátajú.“
Ashley hľadela uprene do komisárových očí. Jorena zamrazilo, keď si všimol, že takmer nežmurká. Vôbec neuhla pohľadom.
„Tak čo chcete?“
„Chcem ich spoznať, pán komisár.“
***
Po niekoľkých týždňoch pokusov zlomiť ju nakoniec kapitulovali. Dokonca sa im zdalo, že s každým pokusom vyliečiť mladú kolonistku sa sny stávajú horšími. Živšími.
Joren znepokojivo hľadel na správy na komisárovom stole.
>
>> Spotreba antidespresív vzrástla o 74 %!!!
>> Zoznam výnimiek pre lieky potláčajúce REM fázu. SÚRNE!!!
>
Pri pohľade na túto zložku sa len uškrnul. Sám tie svinstvá skúšal brať, no bezvýsledne. Po pár pokojných nociach prenikli aj cez toto opatrenie a on opäť hľadel na krajinu pripomínajúcu vidiny po požití LSD.
Dvere sa otvorili a dnu vošiel vrchný komisár.
„Musíte to preskúmať, Joren. A zoberte so sebou aj tú mladú.“
„Prečo, pane?“
„Zdá sa, že s ňou jedinou naozaj komunikujú.“
S týmito slovami mu podal terminál s najnovšími výsledkami. Pri pohľade na tie odchýlky prekvapene vydýchol.
„To koľko liekov do seba dostala, aby sa jej stalo toto?“
„Také lieky na základni nemáme, Joren.“
***
Prebrodili rieku a pokračovali po lúke porastenej ostrými listami niečoho pripomínajúceho trávu.
Ashley mala nohy celé doráňané, no nezdalo sa, že by jej to vadilo. Joren v duchu poďakoval za vystužené čižmy. Bohviečo v sebe tie rastliny obsahovali. Ak to vôbec boli rastliny.
„Už sme skoro tam,“ hlesla.
Namieril pred seba plazmovú pušku, prst položil na spúšť. Cez mieridlá sledoval ale len prázdnu oblohu.
„Uvidíš, bude ti lepšie,“ otočila sa zrazu k nemu. „Viem, čo si urobil a neboj sa, nie je to tvoja vina.“
„O čom to hovoríš!“ skríkol a náhle hľadela do hlavne jeho zbrane. Prst mu jemne brnel od elektromagnetu uchovávajúceho dávku plazmy.
Blafuje, pomyslel si. Určite sa ho snaží zmiasť. Veď dokonale zahladil všetky stopy! Okrem toho, komu by ten tyran chýbal?
„Už sú tu,“ usmiala sa. „Poddaj sa im a uvidíš, že ti odpustia...“
„Kto mi má odpustiť? Prestaň už s tými rečami, lebo ťa tu namieste zabijem!“
„To neurobíš...“
„Prečo?“ zreval. „Sme tu sami dvaja, nahrávanie mám vypnuté. Proste to nahlásim ako nehodu! Alebo kladenie odporu? Pokus o útek? Vyber si!“
No Ashley už naňho nereagovala. Otočila tvár k oblohe a preletel ňou úsmev.
„Už sú tu...“
„Prestaň!“ zhúkol na ňu. Žiadna odpoveď.
Náhle sa jej prevrátili bielka. Priskočil k nej, stále na ňu neprestával mieriť. Stručným pokynom spustil diagnostiku, no jej fyziologické funkcie boli v norme. Teda až na jednu. Jej myseľ...
„Sníva,“ hlesol užasnuto.
Nedávalo to žiaden zmysel. Bdela, no napriek tomu prežívala dokonalú REM fázu. Vyzerala taká šťastná. Ale prečo?
Náhle nad ním preletel tieň. Potom ďalší. A ďalší.
Zdvihol hlavu k oblohe a vtedy ich zbadal. Vyzerali ako manty, poletovali nad nimi v húfe a z každej z nich prichádzalo k Ashley jedno tenké vlákno. Vpíjalo sa jej do hlavy a spôsobovalo záchvaty eufórie.
Nie, nie, nie! No tak, stačí ju zastreliť a prestane to, ozvalo sa v jeho mysli.
Žmurkol a namiesto Ashley pred ním stál jeho opitý otec. Starec bez zubov, pokožka fľakatá po rokoch závislosti a zlyhávania pečene.
„Nemáš na to, ty chren!“
„Prestaňte!“
„No tak, aspoň raz buď chlap. Alebo si myslíš, že utajíš donekonečna, že si v skutočnosti vzal vinu za niekoho iného? Oooch, normálne sa poseriem z toho!“
„Otec!“
„Nevolaj ma tak, ty kokot... Tvoja skurvená matka za to mohla...“
„Neber si ju do úst ty hajzel predaný!“
Bum!
Ashleyino telo sa zrútilo na zem. Výboj jej dokonale odparil hlavu. Umrela prakticky v jedinom okamihu.
Neveriacky hľadel na výjav pred sebou. Šokovane odhodil pušku a vydal sa na útek. Bola to nehoda, opakoval si v duchu. Oni za to mohli.
„Áno, my za to môžeme,“ húf ho obklopil a vláknami nemilosrdne prerážal do jeho hlavy. „A odpúšťame ti.“
Kričal a zakrýval si rukami hlavu, no márne. Každý dotyk ho bolel, no vtedy medzi nimi rozoznal známy hlas. Znel náhle tak nežne, láskavo. Ashley...
„Už sa nemusíš trápiť minulosťou,“ šepla mu. „Dostal si šancu ju napraviť. Ži ako slobodný človek, Joren.“
Marek Páperíčko Brenišin
Recenzent filmov a hier, nadšenec do scifi, fantasy, cudzie mu ale nie je ani anime. Ak nepíše recenzie, zastihnete ho pri písaní poviedok, či už pre seba, alebo v rámci súťaží. Pravidelný účastník Poviedok na počkanie.
Diskusia
YaYa
Tiež pestrý svet, práve na spaceoperoidné veci som sa tešila, keď som zadávala obrázok. Uprednostnila by som možno skôr viac informácií o planéte, proste viac krajiniek ako tráum z minulosti. Ale to môže byť len mojou momentálnou náladou. Páčia sa mi tie vedeckejšie časti, mám čoraz radšej poviedky, kde nie je scifi len kulisa.
Čo mi ale fakt nesadlo, je záver. Príliš veľa rozviazaných nití sa tam pohupuje. Ani nie tak v tom, čo sa stalo, to je celkom jasné. Skôr v tom, čo je za tým, nejako sa k tomu neviem prepracovať. Ale samozrejme, one-hour-job, hodnotenie tam máš aj tak z tých vyšších.
20.02.2021
Tiež pestrý svet, práve na spaceoperoidné veci som sa tešila, keď som zadávala obrázok. Uprednostnila by som možno skôr viac informácií o planéte, proste viac krajiniek ako tráum z minulosti. Ale to môže byť len mojou momentálnou náladou. Páčia sa mi tie vedeckejšie časti, mám čoraz radšej poviedky, kde nie je scifi len kulisa.
Čo mi ale fakt nesadlo, je záver. Príliš veľa rozviazaných nití sa tam pohupuje. Ani nie tak v tom, čo sa stalo, to je celkom jasné. Skôr v tom, čo je za tým, nejako sa k tomu neviem prepracovať. Ale samozrejme, one-hour-job, hodnotenie tam máš aj tak z tých vyšších.
20.02.2021
cyberstorm
Ja ti neviem. Dlho som vahal medzi 7 a 8 a co napisat aby to nevyznelo hlupo.
Ale skusim takto: zaciatok je super! Naozaj, keby bol v tomto tempe a smere cela poviedka, dal by som 11. Potom ma ale zial dost vyrusila restrospektivna medzihra, ktora to cele hodila tak trocha do autu. Ja som nechcel pocut o pozadi, ja som chcel pokracovanie toho, co bolo ncrtnute na zaciatku. Takto to na mna osobne posobilo velmi rusivo. Zaver ma ciastocne dostal na kolaji a tesil som sa na "polovacku". Ale sam neviem preco ale posledna tretina mi velmi prisla off topic. Takze napokon som si nebol isty ci som to vobec pochopil alebo nie :/
20.02.2021
Ja ti neviem. Dlho som vahal medzi 7 a 8 a co napisat aby to nevyznelo hlupo.
Ale skusim takto: zaciatok je super! Naozaj, keby bol v tomto tempe a smere cela poviedka, dal by som 11. Potom ma ale zial dost vyrusila restrospektivna medzihra, ktora to cele hodila tak trocha do autu. Ja som nechcel pocut o pozadi, ja som chcel pokracovanie toho, co bolo ncrtnute na zaciatku. Takto to na mna osobne posobilo velmi rusivo. Zaver ma ciastocne dostal na kolaji a tesil som sa na "polovacku". Ale sam neviem preco ale posledna tretina mi velmi prisla off topic. Takze napokon som si nebol isty ci som to vobec pochopil alebo nie :/
20.02.2021
Marek Páperíčko Brenišin
Ďakujem všetkým za feedback. Bol to príjemný návrat do víru PnP.
Fero, ja viem a ďakujem za pochvalu. Ale potom klasika, spanikáril som pri pohľade na hodinky 😁
20.02.2021
Ďakujem všetkým za feedback. Bol to príjemný návrat do víru PnP.
Fero, ja viem a ďakujem za pochvalu. Ale potom klasika, spanikáril som pri pohľade na hodinky 😁
20.02.2021
8HitBoy
Čo sa týka nejakej technickej stránky, tam sa fakt nemusíme baviť o ničom. Tá stavba viet a opisy sú ako od vyzretého kvalitného autora.
Aj zvyšok poviedky je silný, veľmi silný nadpriemer. Hodnotenie trošku zrážam len za záver, ktorý mne osobne nesadol. Hej, nemám príliš rád používanie vulgarizmov v texte (a hej, viem o tom jednom v mojej najnovšej PnP), ale tu mi fakt nesadli. Najmä preto, lebo začiatok poviedky je nádherné nadpozemský a éterický a podvedome som čakal, ze poviedka sa bude vyvíjať v tomto duchu až do konca.
Anyway, opakujem, nehorázne fajnová prácička aj napriek drobným výhradám.
21.02.2021
Čo sa týka nejakej technickej stránky, tam sa fakt nemusíme baviť o ničom. Tá stavba viet a opisy sú ako od vyzretého kvalitného autora.
Aj zvyšok poviedky je silný, veľmi silný nadpriemer. Hodnotenie trošku zrážam len za záver, ktorý mne osobne nesadol. Hej, nemám príliš rád používanie vulgarizmov v texte (a hej, viem o tom jednom v mojej najnovšej PnP), ale tu mi fakt nesadli. Najmä preto, lebo začiatok poviedky je nádherné nadpozemský a éterický a podvedome som čakal, ze poviedka sa bude vyvíjať v tomto duchu až do konca.
Anyway, opakujem, nehorázne fajnová prácička aj napriek drobným výhradám.
21.02.2021