Pád, ktorý sa nestal.
Pád, ktorý poznáme, ale dopadol nakoniec úplne inak.
PÁD, KTORÝ SA NESTAL
Primár vošiel na operačný sál a všetci zmĺkli. Netušili, čo sa bude diať. Takúto operáciu ešte nikdy nevideli. Vlastne ani netušili, či dokážu toho chlapca zachrániť. Sanitka ho priviezla tesne nad ránom. Našli ho takmer zamrznutého vysoko v horách. Lekár, ktorý ho v sanitke ošetroval, sa tváril zmätene, keď ho odovzdával službukonajúcemu personálu. Volali z domu aj samotného primára a to sa dialo vždy len v naliehavých, výnimočných prípadoch.
Ani primár netušil, čo ho počas operácie čaká. Za tridsať rokov svojej chirurgickej kariéry ešte podobný stav nevidel. Keď ho zavolali, práve sa ukladal spať. Teraz je však mimoriadne pozorný, ani náznak únavy mu nekrížil jeho bleskové rozhodovanie.
Predovšetkým musí na operačnej sále zostať čo najmenej ľudí. Nebolo by dobré, keby o tomto prípade niekto šíril klebety. Zostal tu len anesteziológ, ktorému dôveroval. Starší, chudý muž so šedivými vlasmi, čo mu neposlušne trčali spod zelenej čipky.
„No čo, pán primár, môžeme začať?“
Vzdychol si a prikývol. Bez jediného pohľadu nadvihol ruku v známom geste. Inštrumentárka už vedela, že mu má podať skalpel. Operoval ako vždy potichu. Dnes ani nedovolil, aby mu zavolali asistenta. Bude lepšie, keď to zvládne bez neho.
Po prerezaní bielej pokožky, vytryskli kvapky krvi. Inštrumentárka zapla koagulačný prístroj a podala primárovi do druhej ruky jeho obľúbenú dlhokánsku pinzetu s ostrými hrotmi. Tou si prichytával drobné cievky a priložil hrot koagulácie, ktorý prskavo krvácanie zastavil. V hlbších vrstvách už potreboval peán a niekoľko hrabľovitých hákov, aby odtiahol tkanivá od seba.
„No, to tu budeme až do obeda.“ Vzdychol, keď uvidel to množstvo dolámaných rebier. Našťastie ani jedno nebolo roztrieštené, tak by to malo ísť bez problémov. Anesteziológ len stroho poznamenal:
„Po takom páde sa ani nečudujem. Môžeme byť radi, keď to prežije, ale či ešte bude niekedy...“
„Pssst,“zahriakol ho primár. Prísne naňho pozrel a všetkým bolo jasné, že sa o tom nesmú zmieňovať.
„Pripravte mi vŕtačku a Kirchnerove drôty, sedmičkz a deviatky. Môžete aj tenšie, uvidíme, ako to pôjde.“
Po niekoľkých hodinách konečne zašil na chlapcovom chrbte posledný steh. Všetky rebrá sa mu podarilo drôtmi znovu napraviť a spevniť, teraz už len aby sa rýchlo hojili. Ale je to mladý chlapec, silný, nemal by byť problém s jeho uzdravením.
Postupne odkrývali chlapcove telo, no primár nedovolil, aby ho celého odhalili. Trval na tom, že zostane omotaný v zelených operačných plachtách. Sestričky sa trochu mračili, no nakoniec súhlasili. Zelené prádlo nesmelo na pooperačné oddelenia, ale teraz urobili výnimku.
„Čo sa mu stalo?“ Zvedavo sa vypytoval mladý sanitár, ktorý chlapca viezol na špeciálnu izbu.
„Sanitkár povedal, že ho našli na skalách. Vraj musel spadnúť z veľkej výšky. Ale viac nám nechcel prezradiť.“
Podľa primárových nariadení k nemu nikto nesmel. Len on a jedna sestrička, ktorú sám vybral a dlho sa s ňou potichu rozprával. Potom vošli do izby, kde chlapec ležal a čakali, kým sa preberie z anestézy. Primár sedel v kresle. Bol zamyslený a neustále pokyvoval hlavou. Vtom sa na balkóne, ktorý patril k izbe objavil starší, prešedivelý muž. Kývol hlavou na primára a ten vyšiel za ním na balkón. Už ho raz videl. Dnes v noci, tesne predtým ako mu volali z nemocnice. Zničohonič sa objavil u nich na záhrade. Nechápal to, lebo okolo domu majú vysoký múr. Kým sa spamätal z prekvapenia, neznámy muž ho prosil, aby pomohol jeho synovi a aby za žiadnu cenu cenu nikomu neprezradil, kým sú. Mohlo by ich to všetkých stáť život.
„Ako je na tom?“
„Dobre. Všetky dolámané rebrá som spevnil, vnútorné orgány mal len silno doudierané, ale žiadny z nich nebol poškodený natoľko, aby bol potrebný zásah.“
„A..“ Neznámy muž ani nedokázal vysloviť otázku.
„Neviem, naozaj neviem povedať. Bol to škaredý pád, mnohé poškodenia sú značné, ale je to mladý chlapec, silný, mal by to zvládnuť.“
„ Sme posledný svojho druhu. Potrebujeme sa dostať do krajiny našich predkov, tam budeme v bezpečí. Tu nás prenasledujú, nikde nie sme v bezpečí. Všetci chcú poznať, ako fungujeme, ale ja nenechám svojho syna zatvoriť do nejakého laboratória. Musíme odtiaľto preč a to čo najrýchlejšie.“
Primár sa zahľadel na oblohu. Zvečerilo sa a on začal cítiť únavu. Tento neznámy muž mu bol sympatický a chcel im obom pomôcť. Nebol si však istý, či to dokáže.
O niekoľko dní bol chlapec už na nohách. Prechádzal sa po izbe a netrpezlivo čakal na primára. Obväzy ho tlačili na dolámaných kostiach, ale cítil sa stále silnejší. Dnes by už mohol s otcom odísť.
Primár sa zdržal na večernej vizite. Keď vošiel do mladíkovej izby, cítil to napätie. Vedel, že prišla chvíľa, kedy bude musieť odísť. Nedalo sa to už odkladať. Práve dnes ho kvôli tomuto chlapcovi vypočúvali policajti. Tušili, že nie je niečo v poriadku. Zajtra vraj prídu priamo z ministerstva a tým veru už v stretnutí s chlapcom nezabráni.
Celkom si tých dvoch obľúbil. Otec bol múdry človek, filozof. Jeho poznanie prevyšovalo poznanie dnešného bežného človeka. Rád sa s ním po večeroch rozprával. Škoda, že musia odísť. Aj chlapca mal rád. Bol to citlivý chalan, trochu vetroplach a pobláznený, ale dobrý chlapec. Dnes sa s nimi rozlúči.
Otec už stál na balkóne. Na chrbte pripravený batoh. Aj syn sa chystal. Obaja sa otočili k primárovi.
„Ďakujem za všetko. Bez vás by môj syn ten pád neprežil. Zachránili ste nás oboch. Keby bolo v tomto svete viac ľudí ako vy, nemuseli by sme odísť.“
Chlapec ho iba potichu objal. Mal slzy v očiach. Aj primárovi sa leskli oči, no zadržal tú hrču, čo sa mu tlačila do hrdla.
„To ja ďakujem vám. Nikdy doteraz som nestretol tak výnimočných ľudí, ako ste vy dvaja. Dávajte na seba pozor a buďte šťastní tam, kde mierite. Zbohom.“
Obaja sa na primára pozreli, zakývali mu. Potom rozprestreli krídla, Ikaros trochu zastonal, predsa len ho ešte trochu boleli, no nakoniec aj on vyletel vysok k nebu.
Zuzana
Narodila som sa v rozprávke a vyrástla v krajine fantasy. Na dovolenky cestujem pravidelne do sci-fi sveta. No môj život býva občas aj horor. Ale hlavne mám všetky tie svety rada.
Diskusia
B.T. Niromwell
Oceňujem množstvo odborných výrazov, aspoň som sa niečo podučila. Pozor na čechizmus operačný sál, my máme sálu, a tiež na skákanie do prítomnéjo času. Celkovo pekne, len by som trochu skrátila druhú polovicu.
20.02.2021
Oceňujem množstvo odborných výrazov, aspoň som sa niečo podučila. Pozor na čechizmus operačný sál, my máme sálu, a tiež na skákanie do prítomnéjo času. Celkovo pekne, len by som trochu skrátila druhú polovicu.
20.02.2021
Myrmarach
Celkom zaujímavý nápad, bežný konzument by možno ocenil menej odborných výrazov a viac imerzívnosti.
Flyyy on your waaay like an eagleee fly asi hiiigh aaas the suuun. :3
20.02.2021
Celkom zaujímavý nápad, bežný konzument by možno ocenil menej odborných výrazov a viac imerzívnosti.
Flyyy on your waaay like an eagleee fly asi hiiigh aaas the suuun. :3
20.02.2021
YaYa
Tiež sa mi páči, ako si detailami dokázala príbehu dodať na uveriteľnosti aj napriek tomu, že ako už bolo povedané, postavy neboli príliš plastické. Ale nápad výborný, úplne ma tešilo postupne prichádzať na to, kto chlapec je.
21.02.2021
Tiež sa mi páči, ako si detailami dokázala príbehu dodať na uveriteľnosti aj napriek tomu, že ako už bolo povedané, postavy neboli príliš plastické. Ale nápad výborný, úplne ma tešilo postupne prichádzať na to, kto chlapec je.
21.02.2021
YaYa
Tiež sa mi páči, ako si detailami dokázala príbehu dodať na uveriteľnosti aj napriek tomu, že ako už bolo povedané, postavy neboli príliš plastické. Ale nápad výborný, úplne ma tešilo postupne prichádzať na to, kto chlapec je.
21.02.2021
Tiež sa mi páči, ako si detailami dokázala príbehu dodať na uveriteľnosti aj napriek tomu, že ako už bolo povedané, postavy neboli príliš plastické. Ale nápad výborný, úplne ma tešilo postupne prichádzať na to, kto chlapec je.
21.02.2021
8HitBoy
Wow, super!
Mne sa práve tie odborné výrazy páčili, dodali tomu kúsok realistickosti, cítil som sa, akoby som sledoval diel Dr. Housea. Čo bolo krásne bolo dávkovanie informácií, postupné odkrývanie tajomstva - to si zvládla na skvelej úrovni. Veľmi, veľmi fajn, ďakujem za zážitok :)
21.02.2021
Wow, super!
Mne sa práve tie odborné výrazy páčili, dodali tomu kúsok realistickosti, cítil som sa, akoby som sledoval diel Dr. Housea. Čo bolo krásne bolo dávkovanie informácií, postupné odkrývanie tajomstva - to si zvládla na skvelej úrovni. Veľmi, veľmi fajn, ďakujem za zážitok :)
21.02.2021
vrbiss
Originálne, nápadité, prečítal som jedným dychom, no koniec ma aj tak prekvapil. Len tak ďalej.
21.02.2021
Originálne, nápadité, prečítal som jedným dychom, no koniec ma aj tak prekvapil. Len tak ďalej.
21.02.2021
xius
Ty sa vyznas v tej medicine! Z toho by si jeden aj na zadok sadol, to bolo kul a dufam vo viac lekarskych scifi/fantasy. :)
A ako pisu damy vyssie, trochu viac stavnatosti v texte by to chcelo. (uchopenie scen, dialogy, humor, trochu viac sa s tym hrat)
21.02.2021
Ty sa vyznas v tej medicine! Z toho by si jeden aj na zadok sadol, to bolo kul a dufam vo viac lekarskych scifi/fantasy. :)
A ako pisu damy vyssie, trochu viac stavnatosti v texte by to chcelo. (uchopenie scen, dialogy, humor, trochu viac sa s tym hrat)
21.02.2021
Zuzana
Ďakujem za všetky vaše pripomienky a aj pochvaly. Za ten krátky čas som bola rada, že som zvládla vygradovať príbeh a dotiahnuť ho dokonca. Vyšperkovanie postáv popismi by bolo samozrejme fajn, napríklad mi úplne uniklo, ako sa mohol Daidalos dozvedieť, že práve v tomto dome býva primár a navštívil ho ešte skôr, ako mu volali z nemocnice. V hlave som mala predstavu, že Daidalos s Ikarom sú výnimočné bytosti, ktoré majú schopnosti vnímať a vedieť viac a s tým súvisí aj istá predvídavosť udalostí, no do textu som to už nevložila. Čas tlačil na pílu a kým som sa rozhodla, že do toho idem, ubehlo prvých 20 minút a ďalších 20 minút mi zabralo to odoslať, lebo som technický antitalent.
Možno to aj na základe vašich rád prepracujem a uvidíme.
22.02.2021
Ďakujem za všetky vaše pripomienky a aj pochvaly. Za ten krátky čas som bola rada, že som zvládla vygradovať príbeh a dotiahnuť ho dokonca. Vyšperkovanie postáv popismi by bolo samozrejme fajn, napríklad mi úplne uniklo, ako sa mohol Daidalos dozvedieť, že práve v tomto dome býva primár a navštívil ho ešte skôr, ako mu volali z nemocnice. V hlave som mala predstavu, že Daidalos s Ikarom sú výnimočné bytosti, ktoré majú schopnosti vnímať a vedieť viac a s tým súvisí aj istá predvídavosť udalostí, no do textu som to už nevložila. Čas tlačil na pílu a kým som sa rozhodla, že do toho idem, ubehlo prvých 20 minút a ďalších 20 minút mi zabralo to odoslať, lebo som technický antitalent.
Možno to aj na základe vašich rád prepracujem a uvidíme.
22.02.2021
YaYa
Na prípadnú prepracovanú verziu sa tešíme. Hodinový deadline často z ľudí dostane výborné nápady, podľa mňa preto, lebo nemajú čas ich prekombinovať alebo prílišným premýšľaním zneistiť samých seba. A mnohé z týchto nápadov by si zaslúžili rozvinúť, aby nezostali len tu. Myslím, že všeobecne viac PNPčiek by malo dostať ďalšiu verziu.
22.02.2021
Na prípadnú prepracovanú verziu sa tešíme. Hodinový deadline často z ľudí dostane výborné nápady, podľa mňa preto, lebo nemajú čas ich prekombinovať alebo prílišným premýšľaním zneistiť samých seba. A mnohé z týchto nápadov by si zaslúžili rozvinúť, aby nezostali len tu. Myslím, že všeobecne viac PNPčiek by malo dostať ďalšiu verziu.
22.02.2021