Piatok

PNP
Filmová história scifi
Pohľad mu opäť uletel na nástenné hodiny v kúte. Vedel, že ho nepotešia, ale zariskoval.
„Dokelu!“ nahneval sa Emil a z úst mu vyšiel najhlbší vzdych na svete. „Kde ten kuriér toľko trčí? Veď už je päť preč!“
Emil miloval piatky. Ale nie tak prvoplánovo ako každý-druhý z nás. Ó, nie! Emil bol nefalšovaný piatkový pôžitkár. To sa nesmie len tak, že „konečne si oddýchnem“, to sa musí pripraviť! A nič a nikto takou prípravou nesmie otriasť.
Správny piatok sa pripravuje už v nedeľu podvečer. Je nutné prehodnotiť ako prebiehal ten posledný a či v pôžitku pokračovať alebo skúsiť niečo iné? Roky praxe v tomto pomáhajú a Emil si v hlave nosil dlhý zoznam aktivít, ktorými si už v jeho obľúbené dni prešiel. Nemusel sa preto nikdy príliš trápiť s vymýšľaním. Ale pozor! Poznať samého seba nestačí! Do výpočtu treba zahrnúť aj počasie, veď naplánovať si turistiku a stretnúť sa s prietržou mračien je najkratšou cestou ku mizernému víkendu.
„Tajomstvom kvalitného víkendu je bezchybný piatok!“ hovorieval Emil vždy a náramne tým všetkým liezol na nervy.
Na druhú stranu museli bez mučenia priznať, že na jeho prístupe niečo bolo. Len ťažko by ste v pondelok ráno našli spokojnejšieho človeka. Mohla byť januárova tma, čvachtajúce riedke bahno plniť chodníky, nekonečné mrholenie vraždiť aj posledné zvyšky odhodlania to nejako celé prežiť… A Emil rozdával široké, oddýchnuté úsmevy, dobre mierené komplimenty a pomocnú ruku komukoľvek, kto to potreboval. Ľudom, ktorí ho nepoznali, to vždy vyrazilo dych a zmenilo celý deň. Niekedy aj týždeň!
„Bosorák!“ hundrala len staršia pani Ondríková, žijúca na prvom poschodí Emilovho paneláka. Neverila ľudom, ktorí sa usmievajú v pondelok ráno. Lebo hoci jeho „tajomstvo“ a lásku k piatkom poznala, zistila, že to nefunguje a teda za tým celým musí niečo ešte byť.
„Určite drogy,“ konštatovala, po asi tucte precízne a s láskou naplánovaných piatkov, keď sa napriek všetkému cítila akosi nanič a prázdne.
Emil totiž neprezradil všetko. Jeho tajomstvo malo ešte druhú časť, ktorú plnil inštinktívne a vôbec si jej vplyv neuvedomoval.
Domov, najbližšie okolie človeka. Sošky, farba linky kuchyne, umiestnenie práčky a kde sa vešajú kľúče po príchode z práce. Lebo ono sa to nezdá, ale ak nesedí farba koberca v chodbe s dušou jej majiteľa, prispieva to ku skazenému dňu. A pritom nejde o žiadne feng šuej, ale o piatok podvečer!
Zvonček zazvonil znova a vytrhol Emila z neistého napätia či sa mu to nezdalo. Kuriér meškal len dve minúty, piatok je zachránený!
„Dobrý večer, pán Emil,“ pozdravil chlapík oblečený v čiernom od hlavy až po päty.
„Smieme ďalej?“ opýtala sa rovnako nenápadito oblečená žena vedľa.
„Vy asi nie ste kuriéri?“ overil ešte Emil zúfalo. Piatok bol celkom isto v háji. Len máločo ho dokáže zničiť priamočiarejšie ako neohlásená návšteva.
Dvojica jednohlasne pokrútila hlavou a votrela sa do Emilovej obývačky.
„Ponúknem vám kávu?“ opýtal sa ešte stále dokonale zmätený pán domáci a pritom veľmi dobre vedel, že žiadnu kávu nemá.
„Nie, ďakujeme,“ zachránil ho muž v čiernom. „Nebudeme dlho, vlastne len chvíľu. Keby ste si sadli, prosím.“
Emil sa zviezol do kresla a túžobne vyslal pohľad ku knihám rozloženým na neveľkom stolíku hneď vedľa. Dnes si mal čítať.
Žena v čiernom si odkašľala, vytiahla malý zápisník a spustila.
„Presne o piatej k vám mal prísť kuriér a priniesť konferenčný stolík z dubového dreva. Otvorili by ste si víno, vybalili ho a bez najmenších problémov zložili. Stolík by ste postavili presne tuto,“ kývla žena bradou pred seba,“a zrútil by sa vám celý svet. Dosiahli by ste všetko, čo ste kedy chceli. Chvíľa, na ktorú ste toľko čakali by sa stala a nebol by už žiadny dôvod pokračovať ďalej.“
„He?“ zmohol sa len Emil.
„Sme tu, aby sa tak nestalo. Chceme vám pomôcť,“ uistil ho muž.
„Kto ste? A čo je s mojím stolíkom?!“ dupol si už Emil. Jeho trpezlivosť mlela z posledného.
Hostia mykli plecami ako jeden a žena odpovedala: „Je to naozaj dôležité? Za posledných desať rokov ste zdvihli úroveň šťastia vášho blízkeho okolia o celé tri stupne-“
„Tri a štvrť!“ skočil jej do reči muž.
„-no chápete? Viete, čo to znamená? Ste fenomén! Úplne kazíte naše predpovede. A nielen lokálne…!“
„Pán Emil, pochopte, sme tu tajne. Nesmieme zasahovať do života ľudí, ale ak sú naše výpočty správne-“
„A my vieme, že sú!“ skočila do reči tentokrát žena.
„-ste jedinou nádejou ľudstva!“
Emil venoval ich slovám okamih, možno aj dva. Pôsobili dôveryhodne a on bol predsa rozmný, ale prečo prišli práve dnes? Snažil sa zaškúliť na hodiny, ale nechcel spustiť návštevníkov z očí.
„Vypadnite,“ prekvapil ich. Hlas mal absolútne pokojný, bez chvenia či náznaku blížiaceho sa výbuchu. Bol to hlas človeka, ktorému išlo o záchranu posledných zvyškov piatku. A dvojica to cítila.
„Dobre, len nám prosí-“ zdvihli sa a spätkovali k dverám odtláčaný Emilovým neoblomným pohľadom. „Že nikdy, ale naozaj nikdy-“
Emil vyskočil a šikovne zabuchol dvere. Chcelo sa mu plakať. Tackal sa späť do obývačky a takmer si zlomil krk na objemnom balíku. Zlostne roztrhol obal a roztržito poťapkal stolík z dubového dreva, ktorý sa ukrýval vnútri.
„Ako si sa sem dostal?“ premýšľal a začal neochotne spochybňovať udalosti posledných minút. Možno si zdriemol, možno prvé príznaky šialenstva? Emil potriasol hlavou a dotlačil stolík na jeho predurčené miesto.
„Fuj,“ kopol doňho. Odrazu tam vôbec nesedel. Akoby mu posledný kúsok dokonale vysneného bytu všetko skazil. A pritom si túto chvíľu toľkokrát predstavoval! A tvrdo na nej pracoval, veď koľkokrát si odoprel…
„Chce to nejaké kvety,“ zahmkal a v hlave sa mu rodili dovtedy nepoznané chute na pestovanie paradajok. Nikdy predtým sa ako nadšený záhradkár nevidel, ale odrazu mu to vlialo energiu a chuť snívať o niečom úplne novom. Emilom pretekalo nadšenie. Mal chuť hneď v tej chvíli všetko zahodiť a utekať po kvetináče. Vyzeralo to, že piatok bude naďalej jeho najlepším dňom.

xius

xius
Milovnik dun, bullet-time a 8-bitovych hier. Chcel by viac pisat, podcasovat a streamovat, ale rad a vela sa vyhovara.

Diskusia

Magda Medvecká
To bolo také príjemné feel good :) Mať tak takého Emila za kamaráta, to by bolo! :D
22.05.2021
8HitBoy
Odkiaľ berieš tie nápady?! Piatkový pôžitkár, ktorý tomu dňu prispôsobuje celý svoj týždeň je nádherné za vlasy pritiahnutý, ale inak v podstate reálny námet. A podobné témy ty veru písať vieš. Čítalo sa to výborne a malo to svoj nenútený humor, čiže za mňa super.
23.05.2021
YaYa
Úplne krásna postavička :) Aj keď mám obavy, že keby jeho šťastie malo závisieť len od perfektne naplánovaného piatkového večera, tak mu to skôr nevychádza. Príjemné dielko, aj keď by sa zišlo rozvinúť niektoré detaily. A úplný obdiv, že si dokázal napísať niečo na tú tému. Mne pri nej úplne mrzli kolieska ako na stredoškolskom slohu.
24.05.2021
xius
@Magda: Dakujem a ze? To by bolo! :)
@HB: Ja neznasam ten stres a tlak z bliziaceho sa piatkoveho vecera, tam niekde zacala inspiracia. :) Dakujem.
@Yaya: Vdaka! Hej, bolo to trochu privelke susto. Kopec informacii musi citatel vytusit, lebo povedane nie su a s poslednym odstavcom som nespokojny. Ale klepal som ako stonozka, ovela lepsie to uz neslo. :( ...ja som sa ako na slohu citil pri klobuku! Hej, cylinder, ale co dalej?! Panika! Beznadej! :) (@HB super temy, to len tie nase traumy stredoskolske)
24.05.2021
B.T. Niromwell
Ty vždy dokážeš vykresať z niečoho obyčajného niečo úplne neobyčajné. Mal by is častejšie písať, tie nápady fakt stoja za to! A okrem toho, že to má nápad, tak ma úplne chytá tvoj štýl písania.
13.06.2021
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.