Každý potrebuje občas trochu pomôcť. Svet je zložité miesto, nie je na nič čas, dobre sa pripraviť na každý ďalší deň, ktorý ťa čaká, nie je ľahké. Čo je naozaj prekliatie, je keď je človek, popri tom všetkom, aj kreatívny.

O kreativite sa hovorí všetko možné, najčastejšie v dobrom. Možno preto, že svet za ňu oceňuje len minimálnu čiastku ľudí. Je super, že filmové hviezdy a promile z promila maliarov zarobia za jedno svoje dielo na živobytie svojich ďalších desať generácií. Ostatní nie.

Kreativita je prekliatie. Keď sa potrebuješ prejaviť, keď potrebuješ tvoriť, tak šanca je, že to nikoho nikdy nebude zaujímať. A šanca je to 99 celých, desatinná čiarka a veľa deviatok za tým. Možno ti na tom nezáleží, ale pravda je, že okrem toho celého sveta vôkol, ty, ako kreatívny človek, musíš aj niečo vytvoriť. Možno ani nevieš čo, možno ti je to jedno, len aby to niečo bolo. A preto som tu ja. Som tu, aby som ti pomohol.

_________________________________________________________

Tie poviedky sú proste hra. Ty chceš tvoriť a ja ti dám tému. Hlúposť. Veta, slovné spojenie, obrázok. Neuvedomuješ si to, ale ja svoju úlohu beriem veľmi vážne. Každý tam hodí nejakú sprostosť, a potom nie je zvláštne, že to, čo si napísal je priemer. Nekonečný priemer, dostaneš 7.6 bodovanie, dva komentáre a koniec. Nebol si správne motivovaný, nebol si správne stimulovaný. Aby to tebou pohlo, potrebuješ niečo dobré. Niečo, čo sa spojí s tvojím reálnym ja.

Správny stimul ti povie, že časť teba, ktorú ešte nikdy nikto nevidel, je v poriadku. Vo svetle tohto podnetu si s tou časťou teba podáš ruku. Môže to byť hlúpe, smiešne, temné, zakázané, obyčajné, ale určite to bude reálna časť teba. Keď tvoríš, opisuješ seba, akokoľvek nepravdepodobné, sa ti to môže zdať.

Ja som tým, ktorý ti dá túto možnosť. Nesľubujem, že to dá tvojej kreativite zmysel, ale ukojím jej smäd. Ty, ukojíš jej smäd. Poď von, povieš, časť mňa, ktorá je práve teraz ozajstná. Presne preto zachádzam ďaleko. Viem to. Viem, že musím, a viem, že mi za to nikto nepoďakuje. Nikto o tom nesmie vedieť. Ani ty. Ale vedz, že všetkom som to robil preto, lebo som ťa miloval. Tie časti teba, ktorých sa bojíš aj ty sám. Hlavne tie.

_________________________________________________________

Žiarovka občas blikne. Vyzerá to tak lepšie. Párkrát som si to musel nacvičiť, párkrát to celkom nevyšlo. Ale pre teba, pre teba to stálo za to.

Malý chlapec sa zobúdza pomaly. Začína fňukať. Cíti chlad, cíti studenú zem. Mňa nevidí. Cvakne za ním fotoaparát a on sa otočí, ale malý prístroj v tme nerozoznáva. Nemotorne sa postaví, nie je to dlho, čo vie chodiť.

Zvedavo pozerá na macka. Bojí sa, je mu zima a nepáči sa mu priestor, v ktorom je. Vidí presne to, čo budem mať na fotke. Pomaly prichádza k hračke, ktorá sa usmieva.

Pre teba som to spravil:

1. POSLEDNÝ KRÁT

2. fotka