Operený kamarát
Aj malý darček môže byť veľký dar a aj ten najmenší tvorček môže byť úžasný kamarát. Táto fantasy rozprávka mi vyšla v jednom detskom časopise, hádam poteší aj dospelých.
Pod stromčekom sa schovával už iba jediný darček. Posledný. Posledný z posledných. To najlepšie nakoniec, pomyslel si chlapec s veľkými tmavými očami. A pomyslel si tiež, že to bude určite neobyčajný darček. Veď ak by to bolo inak, mama by sa netvárila tak šibalsky. A vôbec, ak má súdiť podľa veľkosti, o darčeku nemôže byť ani reči. Skôr dar alebo rovno darisko! To by bolo isto výstižnejšie. Veď sa vlastne pod vianočným stromčekom vôbec neschovával, kdeže! Trónil si tam a ešte donedávna, kým neosamel, vypínal sa nad všetky ostatné balíčky. Vo vnútri jednoznačne bude...
A ako na odpoveď vnútri niečo zašuchotalo a zaškrabkalo.
Psík alebo mačička!
Mačička alebo psík?
Jedno lepšie než druhé! Ale ktoré je to prvé, a ktoré to druhé? To je jedno. Obom by sa potešil rovnako. Toto bude ten najkrajší, najlepší, najúžasnejší darček na celom celučičkom svete. Dostal kompletnú knižnú sériu Odkaz dračích jazdcov a hernú konzolu spolu s perfektnou, dokonalou, geniálnou fantasy RPG hrou Zelda. Každý má Playstation alebo Xbox, ale on jediný má Nintendo! Lenže čože je vysnená videohra, ba dokonca obľúbená knižka (a to bol teda skutočným knihomoľom a knižným maniakom) oproti živému stvoreniu? Štvornohý kamarát je tým najvernejším spoločníkom.
„Tak čo, nie si zvedavý, čo sa tam ukrýva?“ spýtala sa mama. „Alebo skôr, kto?“ a sprisahanecky na neho žmurkla.
To už dlhšie nevydržal čakať a vrhol sa na obal. Veď aj radosť z očakávania si môžete vychutnávať len do určitého okamžiku, potom vás už premôže zvedavosť.
„Opatrne!“ napomínal ho otec.
Dávid, tak sa totiž volal ten chlapec s veľkými tmavými očami, sa skutočne snažil. Nechcel vyľakať svojho chlpatého kamoša. No ten sa, napodiv, nezľakol, tváril sa iba trošku prekvapene. Prekvapene sa tváril aj Dávid. Ale nie trochu. Veľmi. A sklamane. Poponáhľal sa však svoje sklamanie zakryť, aby nezarmútil mamu, ktorá mu chcela spraviť radosť. Ten nový kamarát, hodilo by sa povedať kamarátik, bol celkom maličký a namiesto srsti mal perie...
***
„Dejvi, poďme sa porozprávať ako chlapi,“ oslovil ho otec a aj ho pritom chlapsky potľapkal po pleci. „Síce si to zamaskoval majstrovsky. Tak, že si mama nič nevšimla, ale tatovmu špiónskemu pohľadu nič neuniklo. Povedz, nie si nadšený z tvojho miniatúrneho draka, čo?“
Dávid si povzdychol: „Vieš, keď ja som chcel psa alebo mačku...“
Otec si povzdychol ešte väčšmi ako syn a na dôvažok aj pokrútil hlavou. „Zabudol si, že na mačaciu srsť mám alergiu? A pes? No neblázni! Pes do bytu nepatrí, navyše už vidím, že by aj tak ostal na krku mne alebo mame. Pamätáš na chudáka škrečka? Mať psa, to si vyžaduje zodpovednosť. Dokáž mi, že si schopný postarať sa aspoň o vtáčika a potom uvidíme.“
„Ale keď andulky sú také nudné, nie je s nimi vôbec žiadna zábava,“ sťažoval sa chlapec.
Otec len zas pokrútil hlavou. „Prepánajána, to máš odkiaľ takú hlúposť? Ako malý som mal dve andulky, boli to tí najsenzačnejší srandisti široko-ďaleko. Šplhali po mne, pristávali mi na hlave, hrali sme sa v guľky, dokonca sa tá prvá aj naučila rozprávať.“
Dávidovi zasvietili oči záujmom.
„Aspoň mu daj šancu,“ pokračoval otec. „Uvidíš, že si ho obľúbiš. Ver mi, andulky sú fantastické tvory. A vymyslel si mu už meno?“
„Pí, pí, pip,“ ozvala sa andulka.
Dávid sa usmial. „Bude sa volať Pipo.“
„No vidíš, to už je nejaký začiatok,“ povedal otec a opäť tak chlapsky a dôverne potľapkal syna po rameni.
Pipo sa hojdal, pokukoval po Dávidovi jedným čiernym očkom a takmer sa zdalo, že sa usmieva.
***
Na planine ležalo mnoho pobitých netvorov, bohužiaľ však aj nemálo ušľachtilých bytostí. Ale predsa to bolo víťazstvo! Víťazstvo? Nemohlo byť úplné, pokiaľ sa nad bojiskom týčil nedotknutý Hrad desu. A na vysokom brale hladkom ako sklo bol aj nedotknuteľný.
„Nikdy celkom nevykoreníme zlo z našej krajiny, pokiaľ ostane sídlo Čierneho mága naďalej stáť!“
„Ale ja neviem lietať,“ odpovedal na všeobecnú námietku najudatnejší spomedzi bohatierov, Biely rytier.
„Zato ja áno!“ ozval sa tenkým hláskom malý pestrofarebný vtáčik, ktorý pristál pred hrdinovými nohami. „Prichádzam až z ďalekého juhu, aby som vám prispel na pomoc. A už som si chvíľu myslel, že som sa oneskoril a všetko premeškal, ale ako vidím, ešte vám budem osožný!“
Nielen rytier sa v údive pýtal: „Ty? Obyčajný vtáčik?“
„Pche! Neobyčajný vtáčik! Som princ vtákov z večne zeleného kráľovstva. Som plavec na oblakoch, som nositeľ dúhy,“ s týmito slovami vzlietol a s ľahkosťou zakrúžil nad strašidelným zámkom. Nad neutešeným miestom odrazu rozkvitla dúha. Múry hradu ovili popínavé rastliny a roztrhali ich ani keby boli z papiera. A ruiny pokryli prekrásnymi kvetmi.
Víťazstvo bolo dokonané!
***
Aký zvláštny sen, pomyslel si Dávid. Vtom Pipo vyletel z klietky a pristál mu priamo na perine.
Chlapcovi sa opäť zazdalo, že sa vtáčik tak šibalsky usmial.
"Ahoj, vznešený vtáčí princ, ahoj, kamarát môj!" pozdravil ho Dávid.
Goran
Som priateľ zvierat, nie som pyšný na to, že som človek, ako mnohí iní ľudia. Chcel by som byť vtáčikom, ale zaľubujem sa do mačiek.
Vo fantastike hľadám mýtopoetiku, odraz dokonalej krásy, ktorá nie je z tohto sveta, pocit zázračna a večnú túžbu po dobrodružstve.
Diskusia
ama_rilla
Mňa by zaujímalo, či to nejaké dieťa aj pochopilo, keď si to prečítalo :D. Obvykle sa mi tvoje texty páčia, ale tu nastala nejaká obrovská skratka v celom deji. Neviem, či je to kvôli pravidlám časopisu, kde to vyšlo, alebo prečo sa to stalo, ale príde mi to celé také nedokončené. Vlastne sa nič nestalo a už je koniec. A pritom to mohlo byť pekné detské fantasy, malý chlapček a jeho operený kamarát zažívajú neuveriteľné dobrodružstvá... Takto je to len taký náčrt deja.
24.02.2022
Mňa by zaujímalo, či to nejaké dieťa aj pochopilo, keď si to prečítalo :D. Obvykle sa mi tvoje texty páčia, ale tu nastala nejaká obrovská skratka v celom deji. Neviem, či je to kvôli pravidlám časopisu, kde to vyšlo, alebo prečo sa to stalo, ale príde mi to celé také nedokončené. Vlastne sa nič nestalo a už je koniec. A pritom to mohlo byť pekné detské fantasy, malý chlapček a jeho operený kamarát zažívajú neuveriteľné dobrodružstvá... Takto je to len taký náčrt deja.
24.02.2022
Goran
Nuž, záleží na veku, či pochopilo :D ten časopis (Zips) bol jediný časopis na SR pre staršie deti, naviac zameraný na literatúru, niet divu, že zanikol :D ale bol to veľmi dobrý časopis, pravidelne som tam prispieval článkami a rozhovormi s autormi, toto bola ale jediná moja poviedka, ktorá tam vyšla. Myslím, že jej výsledná podoba závidí skôr od konceptu, ktorý som zamýšľal - sen či skutočnosť? a pointe - nikoho nepodceňuj - než od nedostatku priestoru, ale to neva, nie všetko musí každému sadnúť a je možné, že máš i úplnú pravdu, dá sa na to určite pozerať i tak, ako píšeš. Ja osobne som s ňou ale spokojný, lebo takto som ju zamýšľal koncipovať (možno to ale nebolo najšťastnejšie riešenie?).
24.02.2022
Nuž, záleží na veku, či pochopilo :D ten časopis (Zips) bol jediný časopis na SR pre staršie deti, naviac zameraný na literatúru, niet divu, že zanikol :D ale bol to veľmi dobrý časopis, pravidelne som tam prispieval článkami a rozhovormi s autormi, toto bola ale jediná moja poviedka, ktorá tam vyšla. Myslím, že jej výsledná podoba závidí skôr od konceptu, ktorý som zamýšľal - sen či skutočnosť? a pointe - nikoho nepodceňuj - než od nedostatku priestoru, ale to neva, nie všetko musí každému sadnúť a je možné, že máš i úplnú pravdu, dá sa na to určite pozerať i tak, ako píšeš. Ja osobne som s ňou ale spokojný, lebo takto som ju zamýšľal koncipovať (možno to ale nebolo najšťastnejšie riešenie?).
24.02.2022
8HitBoy
Krásne napísané, citlivé, po technickej stránke vycibrené. Cítiť z teba, že tvorba pre deti a mládež je tvoja srdcovka. Kiežby bolo takýchto ľudí čo najviac.
25.02.2022
Krásne napísané, citlivé, po technickej stránke vycibrené. Cítiť z teba, že tvorba pre deti a mládež je tvoja srdcovka. Kiežby bolo takýchto ľudí čo najviac.
25.02.2022
Terry Chrapúňzel
Milé. Keby to bola súťažná poviedka, asi by tomu ľudia vytkli slabý fantastický prvok. Ale ako nesúťažná poviedka môže byť. Je to pekný príbeh o ohľaduplnosti a vďačnosti, takých rozprávok nikdy nie je dosť :)
06.03.2022
Milé. Keby to bola súťažná poviedka, asi by tomu ľudia vytkli slabý fantastický prvok. Ale ako nesúťažná poviedka môže byť. Je to pekný príbeh o ohľaduplnosti a vďačnosti, takých rozprávok nikdy nie je dosť :)
06.03.2022