Neďaleko stuchnutej metropole stojí opustené letné sídlo zabudnutého zbohatlíka. I keď sa rozpadá, stále sa o ňom dá povedať, že je na tom lepšie než tamtá betónová džungľa. Normálne by si kde kto povedal, že je to perfektné miesto na zabratie. Ibaže každý návštevník si takýto úmysel zriadiť si tu základňu, rozmyslel už po pár nociach, alebo ešte častejšie už po po jedinej hodine strávenej dnu. A tak sa dané sídlo preslávilo tým, že tam straší.

Najznámejším bodom v povedačkách o tomto dome bolo istý klavír, ktoré si i napriek prúdeniu času zachovávalo svoj lesk a akosť. Niektorý sa dokonca odvážili tvrdiť, že keď kradmo vstúpite do daného salóniku a budete potichu. Nebudete musieť čakať dlho, aby ste postrehli brnkanie na struny v náznaku jasnej melódie. Pritom, až nastane sychravý deň, brnkanie na struny sa zmení v plnohodnotnú hru hodnú majstra.

Avšak tvrdenia miestneho blázna, čo tam strávil pár nocí, nebral nikto vážne. Vravel že videl na vlastné oči, ako za búrkovej noci plnej bleskov a hromov, z toho klavíru vyleteli vili čo by sa vám do dlaní vošli. Ten hudobný nástroj očistili s takou úctou sta by sa starali o zasvätený chrám. Potom, až bolo ako nové, sa zlietli k nemu. Zrazu nebolo počuť ako duní búrka a hrmia hromy. Akoby sa tieto živly rozhodli neprenikať do sálu, nerušiť osadenstvo a radšej v tichosti zostali stáť vonku. Bolo to akoby sa rozhodli načúvať, keď sa víly pustili do koncertu hodného majstra múzických umení.

Tak či onak ten hudobný nástroj tam je do dnes. Pritom keď sa náhodou stane, že dáky odvážlivec skutočne zavíta na návštevu; môže sa na vlastný sluch presvedčiť, že to piano je stále perfektne naladené a hrá bez najmenšieho problému...