Príliš blízke stretnutie v medzihviezdnom priestore
Príbeh z čias laserov a elektropalov. Z doby, keď sa vesmírom preháňa jeden vesmírny koráb za druhým a kde ľudstvo musí bojovať o svoje miesto na život!
Prsia brunetky sa nad ním natriasali. Jej slastné vzdychy sa náhle stratili v burácaní alarmu a jemná pleť ešte viac sčervenala od pohotovostných svetiel. Vesmírny krížnik sa zatriasol.
„Pozor! Riadiaci personál, hláste sa na mostíku!“ rozkázal hlas z interkomu.
„Kurva!“ zanadával Preelan a nežne zo seba zhodil krásku, „musím ísť, doriti.“
Vystrašene sa zakryla prikrývkami. Ako to vlastne vravela, že sa volá? Razom bol na nohách a vyletel z kajuty zapínajúc si kombinézu. Snáď tá ženská nájde dvere aj sama.
„Čo sa do boha deje!“ vyštekol na kapitána, len čo vošiel na mostík.
„No, čo asi? Útočia na nás,“ rozhodil kapitán rukami smerom k obrazovkám.
„To nemohli počkať ešte aspoň päť minút?“
„Hovorme k veci,“ zamračil sa kapitán, „to sú to oni. Pozemšťania.“
„Oni vážne strieľajú na všetko, čo sa pohne,“ prevrátil Preelan očami, „tak čo, ideme po nich? Veľmi sa mi s nimi nechce srať. Nepovieme radšej, že ušli?“
„Podľa protokolu…“
„Fajn, fajn, ty si kapitán. Vydaj rozkaz, braček.“
„Znehybnite ich,“ rozkázal kapitán vesmírneho krížniku mužovi sediacemu pri ovládaní elektromagnetického kanónu.
„Potvrdzujem priamy zásah,“ odpovedal muž po malej chvíľke.
Preelan sa hundrajúc vydal do hangáru. Ako veliteľ výsadkárov musel viesť útok. Komando už na neho čakalo pripravené v plnej zbroji.
„Počuješ ma Traxis?“ spojil sa komunikátorom s bratom na mostíku, keď nasadol do interceptora.
„Jasne a zreteľne. Ste pripravení?“
„Už sa nevieme dočkať…“
Vyleteli. Priamym kurzom sa blížili k bezbrannej lodi pozemšťanov. Veliteľ pevnejšie stisol svoju zbraň. Určite budú klásť odpor.
„Spojenie o tridsať sekúnd,“ vyrušil ho zo zamyslenia pilot.
„No fajn chlapi, už je to tu! Bravo, Charlie, Delta – budete vpredu so štítmi, ostatní za nich, hop hop, makáme!“
Skupina sa zoradila do formácie. Pilot opatrne prirazil k zaostalejšiemu plavidlu a hákmi sa mu zakvačil o trup. Rameno s prechodovým tunelom sa naň prisalo, lasermi vyrezávajúc priechod cez pancier.
„Na môj rozkaz! O tri, dva, jedna… teraz!“
Dvere do tunelu sa otvorili. Mimozemšťania spustili paľbu z elektropalov nastavených na omračovanie. Chodbu zaplavili záblesky. Na konci tunelu sa všetky trieštili o štít. Po EMP zásahu nemal byť ani náhodou funkčný!
„Zadržte paľbu! Čo do…“ zháčil sa Preelan.
Jeho slová prehlušil zvuk pomaly sa nabíjajúcej zbrane. Veliteľ výsadkárov prižmúril oči a uvidel za štítom hlaveň energokanónu.
„Naspäť!“
Neskoro. S ohlušujúcim rachotom na nich zbraň vystrelila. Dôstojník sa vrhol k zemi. Ostatní to šťastie nemali. Preleteli nad ním ako handrové bábky. Loď sa naplnila smradom spáleného mäsa.
Prevalil sa na chrbát a vystrelil na chlapa v prechodovom tuneli. Na ďalšieho zamieriť nestihol. Zásah do hrude ho zrazil na zem. Ochranná vesta našťastie absorbovala väčšinu výboja.
„Čo sa tam deje!“ kričal hlas z komunikátora.
Výsadkár chcel bratovi odpovedať, ale nemohol. Telo mu stuhlo. Roztriasol sa. Posledné, čo videl predtým, než stratil vedomie, bola horda ľudí, valiacich sa do ich lode.
„To kurva nie je možné…,“ pomyslel si.
***
Prebudil ho prúd ľadovej vody. Na rukách mal bolestivo zacvaknuté náramky, ktorých reťaze sa ťahali k stropu. Nohami ledva dočiahol na zem. Ramená mu bolestivo napovedali, že tu musí už nejaký čas visieť.
Zdvihol pohľad. Stála pred ním pozemšťanka v priliehavej uniforme, ktorá niečo hovorila drsne vyzerajúcej, chlpatej hore svalov.
„Kde to som?“ zachroptel Preelan.
„Ty vieš po Anglicky?“ prekvapene sa k nemu žena obrátila.
Vlasy mala stiahnuté do drdolu. Prenikavo modré oči, zospodu lemované kruhmi, ktoré prezrádzali únavu, ho ostražito pozorovali. Rukou jej šklbalo smerom k puzdru so zbraňou na opasku.
„Rozumieš aj tomuto?“ opýtala sa iným, viac írečitým jazykom. Čip v mimozemšťanovom mozgu zabezpečil okamžitý preklad.
„Kde to som?“ zopakoval väzeň svoju otázku perfektnou slovenčinou.
„Nespoznávaš vlastnú loď?“
Zajatec sa poriadne poobzeral. Takže sa im podarilo prevziať kontrolu nad interceptorom. Musel byť v niektorej z ciel vo väzenskom bloku.
Prišla k nemu bližšie. Cítil jej vôňu. Parfum voňajúci po čerešniach ostro kontrastoval s kovovým a prepoteným zápachom, ktorý sa šíril z tela vojaka stojaceho za ňou. So záujmom mu prešla dlaňou po svalnatom hrudníku. Biele prsty pozemšťanky kričali na jeho červenej pokožke. Skúmavo prešla po kostených výstupkoch na jeho ramenách, pohľadom pohladila holé temeno, a zahľadela sa mu do troch žltých očí.
Mimozemšťan na ňu nebezpečne zavrčal a odhalil ostré zuby.
„Snažíš sa ma vystrašiť?“ zasmiala sa pohŕdavo, „mal by si sa skôr báť ty nás. Ak sa teda nerozhodneš spolupracovať. Ušetrilo by ti to kopu času… a bolesti.“
Namiesto odpovede jej napľul do tváre. Vlepila mu facku.
„Ako chceš!“ utrela si slinu stekajúcu po líci a otočila sa na odchod.
„Prezradíš mi bez mučenia aspoň meno?“ zastala pred dverami a obrátila k nemu blčiace oči.
„Preelan,“ precedil pomedzi zuby.
„Nováková. Jana,“ povedala naduto a odišla.
Ozbrojenec naposledy zazrel na spútaného mimozemšťana a vypochodoval za ňou.
„Počítač,“ zašepkal zajatec potichu, „počuješ ma?“
„Samozrejme,“ odpovedalo mu riadenie lode.
„Vedia o tebe?“
„Môj algoritmus vyhodnotil, že bude lepšie, ak na seba nebudem upozorňovať.“
19999
„Dobre. Nech to tak ešte chvíľu zostane. Vieš kam smerujeme?“
„Od obsadenia lode sme spravili už tri skoky. Celková trasa nebola stanovená a nedokážem ju zatiaľ ani odhadnúť.“
Väzeň sa napol v okovách a vyskúšal ich pevnosť. Nateraz neostávalo nič iné, iba čakať na pomoc. Traxis ich určite sleduje. Prižmúril oči na ventilačný otvor tesne nad ním.
„Počítač, ako sú na tom chemické zásoby lode?“
„Už som nad tým rozmýšľal. Mám iba minimálne vybavenie. Podľa simulácií nevytvorím žiaden ľudom smrteľný plyn.“
„Dokážeš namiešať pozemské feromóny?“
„Nemyslím si, že v súčasnej situácií je vhodné myslieť na…“
„Mám plán. Dokážeš to či nie?“
„Dokážem,“ odpovedal stroj po krátkej odmlke, počas ktorej urobil potrebné výpočty.
„Fajn, tak začni. Nad hlavou mám vetrák, ktorým ich potom môžeš vypustiť.“
„Máte záujem o samčie alebo samičie?“
„Skús hádať…“
„Na lodi je viac samcov než samíc. Podľa mojich analýz by bolo vhodnejšie…“
„Na to kurva ani nemysli!“
***
Preelan v cele stratil pojem o čase. Vrstva chémie, ktorú na neho počítač pred časom vypustil, už stihla úplne zaschnúť. Dvere sa so zasyčaním otvorili.
„Chcem vedieť, ako funguje ten váš skokový pohon! Kde sa nastavujú súradnice cieľa?“ spustila Jana, len čo energicky vošla do miestnosti.
„Nič vám nepoviem,“ odfrkol si skúsený výsadkár.
„Pán Järvelä, poprosím Vás,“ obrátila sa k vojakovi za ňou.
Hora svalov prišla k nemu. Fín ho pažbou pušky udrel do žalúdka. Preelanovi vyrazilo dych. Vzdorovito mu zazrel do očí. Mlčal. Prišiel úder do tváre. Ďalší. Kopanec do rozkroku mu vyrazil dych.
„To stačí,“ zastavila kapitánka muža pred ďalším úderom.
Počkala, kým ťažká obuv dovŕzga zase za ňu. Lačným pohľadom si premeriavala mimozemšťana.
„Možno to je na začiatok príliš ťažká otázka. Skúsme niečo jednoduchšie. Ako to, že vieš náš jazyk?“
Mimozemšťan namiesto odpovede vypľul na zem krvavý chrcheľ.
„Môžeme ťa ďalej mlátiť. Alebo by sme to mohli skúsiť aj po dobrom. Niečo za niečo. Možno by si rád prijal pohodlnejšiu polohu,“ ohmatala reťaze, na ktorých bol zavesený.
Do riti. Potrebuje čas. Ak sa nechá takto mlátiť nezdrhne.
„Zveste ma dole a poviem to,“ sklonil pohľad naoko rezignovane.
„Konečne sa posúvame! Pán Järvelä, poprosím Vás,“ otočila sa s úsmevom na vojaka.
„Ste si istá?“ nevrlo zazrel ozbrojenec na chlapa, ktorého len pred malou chvíľou mlátil.
„Rozhodne! Zviažte mu ruky za chrbtom a pripútajte ho tam!“ ukázala kamsi za neho.
Vojak nesúhlasne zamručal, rozkaz však splnil. Skôr než stihol zajatec čokoľvek urobiť ho kopancom zrazil na kolená. Surovo mu schmatol ruky a zapol putá. Hlasno zacvakli. Odvliekol ho k stene a reťazou zamkol o zábradlie.
„Tak?“ spýtavo zdvihla Jana obočie.
„Vaše jazyky vieme už dávno. Skúmali sme vás.“
„Prečo?“
„Skúmame každú mladú civilizáciu. Nech si najprv overíme, či chceme nadviazať kontakt.“
„A rozhodli ste sa, že nás vynecháte. Prečo?“
„Čo mi dáš, ak odpoviem?“
„Máš pocit, že si v pozícií vyjednávať?“
„Stále sa môžeme vrátiť k mučeniu,“ ozval sa vojak.
„Dobre si videl, že to nemá zmysel,“ uškrnul sa na neho väzeň.
„Ešte si neskúsil, čo je to bolesť. Odrežem ti vajcia a donútim ťa ich zožrať. Vidím, že po nej čumíš,“ odvrkol ozbrojenec podráždene po fínsky, aby mu kapitánka nerozumela.
„Pán Järvelä, zrozumiteľne poprosím,“ fľochla na neho kapitánka Nováková.
„Len som mu opísal pár spôsobov mučenia. Veci, ktoré by nežné ženské uši nemali počuť.“
„Ďakujem za starostlivosť, ale do budúcna ako veliteľka tejto misie sama zhodnotím, čo je pre moje uši vhodné, a čo nie. Odchod!“
Vojak sklopil zrak a odpochodoval z miestnosti.
„Je fajn, iba občas nevie, kde je jeho miesto,“ odpovedala Jana na Preelanovo spýtavo zdvihnuté obočie.
Mimozemšťanovi hlasno zaškvŕkalo v bruchu. Veliteľka stojaca pri ňom podvedome potiahla nosom. Zamyslene ho sledovala a nervózne si hrýzla peru.
„Si hladný? Môžem ti niečo doniesť. Za ďalšie informácie samozrejme,“ spýtala sa ho tónom o poznanie milším.
***
Vrátila sa po chvíli s miskou plnou nutričnej kaše.
„Hľadala som nejaké normálne jedlo, ale máte tu len túto gebuzinu,“ položila pred neho tanier.
Preelanova hlava bežala na plné obrátky. Takže sem prestúpili bez zásob. Skáču často a bez cieľa. Museli si všimnúť, že krížnik ide za nami.
„Nerozviažeš mi ruky? Nech sa môžem najesť,“ skúsil to s malou dušičkou.
„Máš ma za blbú?“ zamračila sa a chytila do rúk lyžicu.
Vopchala mu do úst hustú sivú kašu. Chutila odporne. S prvým sústom však Preelan zacítil príval čerstvej energie.
„Pýtala si sa, prečo sme vás nepozvali do galaktickej republiky.“
„Áno. Tak prečo?“
„Všetky národy sa zhodli, že váš druh je príliš veľká hrozba. Mnohí dúfali, že vyhyniete skôr, než sa vám podarí založiť kolónie.“
„A keď sa nám to konečne podarilo, boli zničené,“ odtiahla dotknuto ďalšie sústo od jeho otvorených úst.
„Bola to chyba,“ priznal zajatec.
„Vraj chyba! Vlastne povedz, že to bol omyl a začali ste nás zabíjať náhodou!“
Reagovala prchkejšie než mimozemšťan čakal. Neušlo mu, že jej zvlhli oči, kým od neho odvrátila pohľad.
„Janka?“ oslovil ju opatrne po chvíli ticha.
„Otec viedol jednu z kolónií. Mesiac predtým, než sme mali s mamou za ním vyraziť prišla správa…“
„To ma mrzí,“ pochopil zajatec.
„Vieš čo je najhoršie? Nedali ste nám ani len šancu zmeniť sa!“ rozčúlene tresla misku na zem a odstúpila od neho.
„Všetky tie únosy, skúmanie, a neviem čo ešte… a poviete si, že vás nie sme hodní?! Že nás radšej vyhladíte?!“
Kričala. Od rozčúlenia sa jej prudko dvíhal hrudník. Celá tvár jej očervenela. Preelanovi to prišlo svojím spôsobom roztomilé. Tak ho uchvátila, že aj prestal vnímať, čo hovorí.
„A ty tiež! Tváriš sa, že si svätec, ale tiež si náš išiel pozabíjať ako teľce!“ vrátil ho nakoniec do prítomnosti priamy útok.
Presnejšie prst, ktorým ho pichla do hrude.
„No pozor! To vy ste zaútočili! Čo vás to napadlo ísť s tým prdítkom proti krížniku!“ ohradil sa mimozemšťan.
„Dobre vieš, že to bola pasca. A skoro to kurva vyšlo!“
„Skoro?“ zarazil sa mimozemšťan.
Veliteľka si zahryzla do pery. Pretrela si unavené oči a nervózne si hrabla rukami vo vlasoch. Bez slova sa otočila a vyletela z miestnosti. Nedojedená porcia ostala pred Preelanom.
Kvôli krátkej reťazi sa k nej ani nemohol skloniť. Vzdychol si a snažil sa nevnímať hlad.
„Počítač? Čo myslela tým, že sa im to skoro podarilo?“
„Pokúsili sa skočiť, keď boli obe lode spojené. Síce sa vďaka tomu táto loď vyhla priamemu zásahu, ale spoj to nevydržal,“ oznámil mu riadiaci systém lode.
Preelana zamrazilo. Vyhli sa priamemu zásahu. To znamená, že…
„Prečo si mi kurva nepovedal, že nás chce krížnik zničiť!“
„Ospravedlňujem sa za chybné vyhodnotenie situácie. Predpokladal som, že Vás nie je potrebné informovať o štandardnom postupe. Ako dôstojník by ste mali byť oboznámený s protokolom.“
„Boha tvojho! Povedz Jane, že sa chcem dohodnúť!“
***
„Tak? Aký návrh to máš pre mňa?“ zazerala na neho Nováková. Strojový hlas počítača musel byť pre ňu ďalším prekvapením, ktoré komplikovalo už aj tak samovražednú misiu.
„Jedinú cestu, ako z toho všetci vyjdeme živí. Krížnik ide stále za nami. Interceptor nemá technológiu na to, aby mohol maskovať skoky. Sú väčší, majú presnejší navigačný systém a silnejší reaktor. Bez mojej pomoci neujdete.“
„A prečo mi o tom hovoríš?“
„Pretože nás zničí pri prvej príležitosti.“
Kapitánka chcela niečo odvrknúť, no pri pohľade na Preelanovu vážnu tvár len zavrela ústa a zahryzla si do pery.
„Čo navrhuješ? Ak chceš, aby sme sa vzdali…“
„To je zbytočné. Hneď čo budeme na dostrel bude môj brat strieľať.“
„Tvoj brat?“
„Kapitán materskej lode.“
„Nie je to len nejaký trik? Ani o počítači si mi nepovedal. Čo sa zmenilo?“
„Myslel som, že ma skúsi zachrániť. Ten čurák sa, ale neodkloní od pravidiel ani keď ide o život jeho vlastnej rodiny!“
„Tak? Čo chceš teda robiť?“
„Viem pilotovať lepšie. Dostanem interceptor z dosahu krížnika, aby nás nemohol sledovať.“
„Hádam, že zadarmo to nebude…“
„Nechám si loď. Vysadím vás niekde, odkiaľ si už zavoláte pomoc.“
„Snáď mu tú báchorku vážne nechcete veriť!“ zamračil sa Järvela.
Jana na neho zazrela s perami stisnutými do tenkej štrbiny.
„O tom rozhodnem ja!“ odvrkla vojakovi a otočila sa späť k väzňovi v putách, „kvôli tejto lodi zomrelo príliš veľa ľudí, a porušili sme priveľa pravidiel. Nemôžem sa vrátiť s prázdnymi rukami.“
„Dám ti informácie. Všetko, čo o vás vieme. Dôvody, prečo sa s vami nikto nechce baviť. Ak sa naozaj chcete zmeniť a dostať druhú šancu – nič lepšie nezískate.“
„Akú mám záruku, že mi dáš pravdivé dáta?“
„Žiadnu,“ odpovedal bez obalu, „rovnako ja neviem, či ma nezabijete hneď, keď budeme v bezpečí.“
„Ughhh,“ vydala zo seba zúfalý škrek a zaborila si hlavu do dlaní, „a čo mám teraz robiť?!“
„Ty si kapitánka. Sú to životy tvojich ľudí. Rozhodni sa, ako chceš.“
„Materská loď práve doskočila za nami. Pri súčasnej rýchlosti a trajektórii bude v zóne dostrelu za päť minút,“ oznámil počítač bez emócie.
„FAJN!“ zrúkla Nováková, „rozviažte ho!“
„Musím protesto…“ začal Fín.
„Neser ma ešte aj ty!“ umlčala ho Jana jediným pohľadom.
***
O minútu vbehol zajatec do riadiacej kabíny. Z miesta pilota surovo vytlačil pozemšťana, ktorý splašene pozrel na svoju kapitánku. Mlčky prikývla.
„Učili ste sa na vrakoch, čo?“ zhodnotil mimozemšťan jedným pohľadom nastavenie výkonu a prepol zopár gombíkov.
Označil cieľ cesty na hviezdnej mape – červenú hmlovinu vzdialenú dvadsaťtri kiloparsekov. Schmatol páku po svojej ľavici a posunul ju až na doraz. Vesmírne plavidlo hlasno drnčalo a vyrazilo vpred.
„Čo energia?“ spýtal sa počítača.
„Batérie sú kvôli nezmyselným skokom takmer vyčerpané.“
„Dočasne zruš teplotné limity a zapni reaktor na najvyšší výkon. Nechaj bežať iba podporu života a všetku energiu presmeruj do motorov.“
Niekoľko displejov zhaslo a loď sa zatriasla.
„Bude to stačiť?“
„Podľa predbežného výpočtu potrebujeme tri skoky na dosiahnutie cieľa.“
„Zvládneme štyri?“
„Skok z hmloviny je riskantný,“ pochopil počítač Preelanove úmysly.
„Inú možnosť nemáme. Je to možné, či nie?“
„Pravdepodobne dokážeme vykonať ešte jeden krátky skok…“
„Fajn, to bude musieť stačiť. Prvý skok – teraz!“
Priestor pred nimi sa naoko natiahol a sploštil, keď prechádzali piatym rozmerom. O pár sekúnd sa vynorili v inej časti vesmíru.
„Presnosť osemdesiatpäť percent,“ zahlásil riadiaci systém lode.
„Na korekciu nemáme čas – druhý skok… TERAZ!“
Červená hmlovina sa už črtala v diaľke.
„Presnosť sedemdesiat percent. Chyba sa kumuluje. Dôrazne odporúčam pred posledným skokom prepočítať trasu.“
„Fajn, urob to! A kontaktuj materskú loď. Skúsim nám získať čas.“
„Preelan?“ na obrazovke komunikátora sa objavil Traxis a prižmúril oči, keď uvidel svojho brata sedieť v kokpite plnom ľudí, „čo to do riti robíš?“
„Snažím sa prežiť. Záchranná misia v pláne nikdy nebola však?“
„Vieš, že nemám inú možnosť.“
Mimozemšťan hodil očkom na pozemšťanov. Nerozumeli mu, kým hovoril materčinou.
„Vidíš, že pilotujem ja. Stále by si nás mohol chytiť živých.“
„Podľa protokolu…“
„To ti rodina fakt nie je prednejšia?!“
„Ja… prepáč… bolo by to príliš veľké riziko… zbohom,“ uhol pohľadom Traxis a ukončil komunikáciu.
Mimozemšťan zúrivo udrel po palubnej doske.
„To asi nedopadlo najlepšie,“ zdvihla kapitánka Nováková obočie.
„Držte sa!“
Zapol si pásy a utrel pot z čela.
„Tretí skok pripravený?“
„Máme problém,“ odpovedal počítač.
„Čo zas?“
„Zanieslo nás ďalej, než som predpokladal. Skok si vyžiada viac energie. Pri súčasnej spotrebe nebudeme mať na odskok z hmloviny energiu.“
Preelan hrubo zanadával. Pri súčasnej spotrebe. Jediné, čo ešte môže aspoň na chvíľu vypnúť je…
„Vypni podporu života,“ precedil pomedzi zuby.
„Nie!“ skríkla Jana.
Neskoro. Kabína sa ponorila do tmy osvetlenej len pár displejmi. Umelá gravitácia prestala fungovať. Kyslíkové generátory zastali.
V stave beztiaže sa pozemšťanka vodrala na vedľajšie sedadlo a zapla si pásy.
Skočili do hmloviny. Drobné čiastočky hmoty hlasno narážali do trupu a nechávali šrámy v pancieri.
„Priprav štvrtý skok. Hocikam!“
„Nemožné. Nedokážem určiť bezpečný vektor,“ odmietol počítač.
Preelan nadávajúc zaťukal po manuálnom ovládaní. Loď pri prechode medzi rozmermi hlasno vŕzgala a protestovala.
„Reaktor dosiahol kritickú teplotu. Zahajujem núdzové vypnutie,“ oznámil počítač, keď sa vynorili uprostred ničoho. Motory lode zastali. Posledné svetlá v kabíne zhasli. Bezcieľne ich unášal vesmír.
V absolútnom tichu počul mimozemšťan Janu na vedľajšom sedadle. Namáhavo dýchala. Cítil jej vôňu, vnímal teplo jej tela. Prsty rúk mali prepletené cez seba. Preelan si nepamätal, kedy sa chytili.
Naklonil sa k nej a na pery jej skúsil vtisnúť bozk. Uhla. Prekvapene na neho zažmurkala. Ich oči si už zvykali na tmu.
„Prepáč… ja… nemôžem. Toto by bolo príliš… divné,“ zakoktala.
Bez slov od nej odvrátil pohľad, odopol si pásy a opustil sedadlo pilota. Jana ho sledovala a perou medzi zubami. Odopla sa aj ona a išla za ním.
***
Reaktor sa nakoniec prebral k životu. Počas tých niekoľkých hodín, kým dopĺňali energiu, sa dve civilizácie navzájom spoznávali. Atmosféra bola stále dusná a nepriateľská, ale aspoň sa nikto nesnažil nikoho zabiť, spútať, či omráčiť a uniesť. Všetci pozemšťania netrpezlivo očakávali návrat domov. Iba kapitánka Nováková sa držala stále v Preelanovej blízkosti.
***
Dobitá a doráňaná loď pristála na odvrátenej strane Mesiaca.
„Neverím, že ste ho stále neosídlili,“ krútil Preelan posmešne hlavou, „veď na tom nie je nič ťažké!“
„Na opačnej strane je základňa a ťažobný komplex,“ bránila sa pozemšťanka.
„Keby tu bola aspoň obrana alebo dačo,“ nechápal Preelan, „strieľate na všetko, čo sa hýbe, no doma si poriadok nespravíte.“
„To sa teraz snáď zmení,“ poznamenala pozemšťanka s úsmevom a zdvihla pamäťový čip.
„Dúfam. Nezahoďte tú šancu.“
Pozemšťania už stáli pripravený v prechodovej komore, iba ich veliteľka sa zdržala.
„Čo budeš teraz robiť?“
„No vrátiť sa nemôžem. A popravde potom, čo ma vlastný brat chcel zabiť ani nemám chuť.“
„Povedala by som, nech ideš so mnou, ale…“
„…ale skončil by som rozrezaný dakde v labáku,“ dokončil za ňu s úsmevom.
„Na Modione to v túto dobu vraj celkom žije. Možno tam nájdem aj nejakú prácu,“ dodal a sprisahanecky žmurkol na pozemšťanku.
Rozpačito sa zasmiala.
„Ešte raz ti ďakujem… a prepáč. Za všetko,“ pohladila ho po ruke.
„No… toto je asi zbohom. Počkajte, kým skočím preč, a potom zavolajte vašich.“
Červenajúca sa pozemšťanka ho objala a vtisla mu posledný bozk na líce. Zmizla za dverami skôr, než stihol zareagovať. Vzduchotesný uzáver zasyčal.
„Vojenský interceptor bude na Modione vyzerať nápadne,“ ozval sa počítač.
„Neboj sa kamarát. Poznám tam zopár šikovných technikov,“ uškrnul sa Preelan, keď sa usadil na sedadle pilota a začal so štartom, „spravíme zopár vylepšení a dáme ti nové farby.“
„Myslím, že ak by som bol schopný pocitov, tak sa práve teraz začnem báť.“
„No, kamarát, to máš teda smolu,“ roztiahol sa mimozemšťanovi na tvári široký úsmev.
Martin Hlavňa
Každý autor vkladá do príbehu niečo jedinečné. Kúsok samého seba, obraz svojho vnútorného sveta.
Diskusia
MartinB
Bavilo ma to. Boli tam nejaké chybičky, ktoré by si určite odstránil pri ďalšom prečítaní, potom mi trochu vadilo, že si Jana často kúsala do pery. Trochu by som na tvojom mieste rozšíril repertoár výrazov tváre, ak chceš písať takéto dialógovky, potom môžu byť tvoje poviedky ešte zaujímavejšie. Ale ako som písal, bavilo ma to a chcem si od teba prečítať niečo aj nabudúce. Je tu príliš málo sci-fi vo FP totižto :D
06.07.2023
Bavilo ma to. Boli tam nejaké chybičky, ktoré by si určite odstránil pri ďalšom prečítaní, potom mi trochu vadilo, že si Jana často kúsala do pery. Trochu by som na tvojom mieste rozšíril repertoár výrazov tváre, ak chceš písať takéto dialógovky, potom môžu byť tvoje poviedky ešte zaujímavejšie. Ale ako som písal, bavilo ma to a chcem si od teba prečítať niečo aj nabudúce. Je tu príliš málo sci-fi vo FP totižto :D
06.07.2023
Veles
Zaujímavý nápad, aj celkom dobre napísané. "19999" toto je asi preklep, či? Trochu ma zarazilo že nenašli ten palubný počítač, minimálne že ho nehľadali teda. Aj to odvrávanie kapitánovi na začiatku. Chápem že je sú to bratia, ale aj tak mi to tam nesedelo. Inak to bolo dobré.
06.07.2023
Zaujímavý nápad, aj celkom dobre napísané. "19999" toto je asi preklep, či? Trochu ma zarazilo že nenašli ten palubný počítač, minimálne že ho nehľadali teda. Aj to odvrávanie kapitánovi na začiatku. Chápem že je sú to bratia, ale aj tak mi to tam nesedelo. Inak to bolo dobré.
06.07.2023
Martin Hlavňa
@Veles: Vďaka za pripomienky 19999 je preklep. Muselo sa to tam dostať nejak počas kopírovania na web, lebo vo worde to nemám... škoda toho, asi som nevedel, že niekde píšem...
@MartinB: Vďaka za pripomienky... štandardne píšem viac fantasy, ale na sci-fi.sk mi to nejak nepasuje, aj keď viem, že to tu už dávno nie je čisto sci-fi web xD
06.07.2023
@Veles: Vďaka za pripomienky 19999 je preklep. Muselo sa to tam dostať nejak počas kopírovania na web, lebo vo worde to nemám... škoda toho, asi som nevedel, že niekde píšem...
@MartinB: Vďaka za pripomienky... štandardne píšem viac fantasy, ale na sci-fi.sk mi to nejak nepasuje, aj keď viem, že to tu už dávno nie je čisto sci-fi web xD
06.07.2023
Hieronymus
Taká jednohubka, ktorá sa niekedy berie niekedy viac, niekedy menej vážne. Ak by som sa v tom veľmi vŕtal, tak nechápem ako môže byť Nováková veliteľ, keď si nevie kontrolovať emócie... ale asi je to tými feromónmi. Inak fajn.
08.07.2023
Taká jednohubka, ktorá sa niekedy berie niekedy viac, niekedy menej vážne. Ak by som sa v tom veľmi vŕtal, tak nechápem ako môže byť Nováková veliteľ, keď si nevie kontrolovať emócie... ale asi je to tými feromónmi. Inak fajn.
08.07.2023
Ray Janonoff
Išlo to dobre, aj keď trochu priamočiaro. Lodný počítač ma bavil, nejako takto dopadneme s umelou inteligenciou, ktorá nám chce tak dobre, až za nás premýšľa.
Mám ale pár drobností, vychádzam z toho, že mi mimozemšťania v terminológii a vojenských výrazoch z tých pár viet znejú dosť pozemsky.
Strieľajú z lektromagnetického kanóna, potom že mal spôsobiť EMP. Možno som si to predstavil zle, ale bežne je ako elektromagnetický kanón braný railgun a ten strieľa pevné projektily, nie?
Interceptor. Je to rozhodne dobre znejúci názov, ale aj vo scifi ho nachádzam len ako obrannú stíhačku, zvyčajne pre jedného. To čo máš použité, je plusmínus výsadkový čln.
Lenže inak je výsadok používaný asi len pre akciu výsadkových lodí na planétu, resp. pre orbitálny výsadok a la wh40k alebo starship troopers - kniha. Popísaná akcia je nalodenie - a ak ostaneme pri pozemskej terminológii, na vesmírnych lodiach je na podobné veci námorná pechota/mariňáci.
Ale nemám absolútny rozhľad a možno som fakt zle pochopil mimozemšťanov, takže sa môžem mýliť.
11.07.2023
Išlo to dobre, aj keď trochu priamočiaro. Lodný počítač ma bavil, nejako takto dopadneme s umelou inteligenciou, ktorá nám chce tak dobre, až za nás premýšľa.
Mám ale pár drobností, vychádzam z toho, že mi mimozemšťania v terminológii a vojenských výrazoch z tých pár viet znejú dosť pozemsky.
Strieľajú z lektromagnetického kanóna, potom že mal spôsobiť EMP. Možno som si to predstavil zle, ale bežne je ako elektromagnetický kanón braný railgun a ten strieľa pevné projektily, nie?
Interceptor. Je to rozhodne dobre znejúci názov, ale aj vo scifi ho nachádzam len ako obrannú stíhačku, zvyčajne pre jedného. To čo máš použité, je plusmínus výsadkový čln.
Lenže inak je výsadok používaný asi len pre akciu výsadkových lodí na planétu, resp. pre orbitálny výsadok a la wh40k alebo starship troopers - kniha. Popísaná akcia je nalodenie - a ak ostaneme pri pozemskej terminológii, na vesmírnych lodiach je na podobné veci námorná pechota/mariňáci.
Ale nemám absolútny rozhľad a možno som fakt zle pochopil mimozemšťanov, takže sa môžem mýliť.
11.07.2023
Martin Hlavňa
Vďaka všetkým za ďalšie pripomienky.
@Hieronymus - áno feromóny ju emočne rozhodili. Potom je tam ešte naznačené, že porušili priveľa pravidiel, čiže to je skôr "rogue" misia ako oficiálny pokus o únos, na ktorú by poslali absolútnu elitu. To len pre zaujímavosť :D
@Veles - som zabudol vyjadriť k lodnému počítaču :D tak "canon" zdôvodnenie, s ktorým som to písal je to, že nečakali, že tam bude riadenie formou umelej inteligencie. Rozumeli, že je tam nejaká podporná elektronika a inteligencia, ale nie, že by mala až takúto úroveň vedomia.
@Ray Janonoff - priamočiarosť určite beriem a v terminológií vyzerá, že sa vyznáš viac ako ja - čo je pre mňa ako autora hanba, ale bez obalu to priznám xD K tomu elektromagnetickému kanónu, tam som vychádzal z toho, že EMP je elektomagnetický pulz, a elektromagnetický kanón bude zbraň, generujúca tieto pulzy. Spojitosť s railgunom som si neuvedomil. Máš pravdu, že nalodenie je asi lepší termín. Do budúcna to určite využijem.
11.07.2023
Vďaka všetkým za ďalšie pripomienky.
@Hieronymus - áno feromóny ju emočne rozhodili. Potom je tam ešte naznačené, že porušili priveľa pravidiel, čiže to je skôr "rogue" misia ako oficiálny pokus o únos, na ktorú by poslali absolútnu elitu. To len pre zaujímavosť :D
@Veles - som zabudol vyjadriť k lodnému počítaču :D tak "canon" zdôvodnenie, s ktorým som to písal je to, že nečakali, že tam bude riadenie formou umelej inteligencie. Rozumeli, že je tam nejaká podporná elektronika a inteligencia, ale nie, že by mala až takúto úroveň vedomia.
@Ray Janonoff - priamočiarosť určite beriem a v terminológií vyzerá, že sa vyznáš viac ako ja - čo je pre mňa ako autora hanba, ale bez obalu to priznám xD K tomu elektromagnetickému kanónu, tam som vychádzal z toho, že EMP je elektomagnetický pulz, a elektromagnetický kanón bude zbraň, generujúca tieto pulzy. Spojitosť s railgunom som si neuvedomil. Máš pravdu, že nalodenie je asi lepší termín. Do budúcna to určite využijem.
11.07.2023
Lucika
Príjemná sci-fi poviedka :) hneď na začiatku som si myslela, že Preelan je človek, a aj keď to z ďalšieho textu vyplynulo, možno by sa zišlo naznačiť, nejakou črtou, že je mimozemšťan :D Inak pripomienku mám k tomu, že by to chcelo možno ináč vykresliť vzťah dvoch bratov, lebo z toho rozhovoru mi prišlo, že sú v pohode a to mi nesedelo s tým, že by ho obetoval len kvôli protokolu. A ešte drobnosť, interceptor som si predstavovala ako menšiu loď, tak som bola prekvapená, že sa tam zmestil blok s väzenskými celami. Ale to je možno len moja neznalosť :D
14.07.2023
Príjemná sci-fi poviedka :) hneď na začiatku som si myslela, že Preelan je človek, a aj keď to z ďalšieho textu vyplynulo, možno by sa zišlo naznačiť, nejakou črtou, že je mimozemšťan :D Inak pripomienku mám k tomu, že by to chcelo možno ináč vykresliť vzťah dvoch bratov, lebo z toho rozhovoru mi prišlo, že sú v pohode a to mi nesedelo s tým, že by ho obetoval len kvôli protokolu. A ešte drobnosť, interceptor som si predstavovala ako menšiu loď, tak som bola prekvapená, že sa tam zmestil blok s väzenskými celami. Ale to je možno len moja neznalosť :D
14.07.2023
Olex
Ahoj,
ja som mala pocit, že sledujem diel zo Star Treku alebo dačoho podobného, a práve som natrafila na taký s hlbším posolstvom o nenapraviteľnosti ľudstva. Pobavila som sa. Chovanie mimozemšťanov beriem tak ako je, veď to nie sú ľudia, takže sa na nich nedajú aplikovať ľudské predstavy o vzťahoch a pracovnej morálke.
17.07.2023
Ahoj,
ja som mala pocit, že sledujem diel zo Star Treku alebo dačoho podobného, a práve som natrafila na taký s hlbším posolstvom o nenapraviteľnosti ľudstva. Pobavila som sa. Chovanie mimozemšťanov beriem tak ako je, veď to nie sú ľudia, takže sa na nich nedajú aplikovať ľudské predstavy o vzťahoch a pracovnej morálke.
17.07.2023
Arcey
Mňa toto scifi veľmi bavilo, len by som pridal trochu viac informácií a worldbuildingu. Dobre sa to čítalo. S tými technológiami mi to prišlo, ako kebysi pokombinoval všetko možné za posledné roky a nemal si to premyslené do detailov. A inak som nepochopil ten záver. Ako to, že skončili na odvrátenej strane Mesiaca? Moje hodnotenie: 7
31.07.2023
Mňa toto scifi veľmi bavilo, len by som pridal trochu viac informácií a worldbuildingu. Dobre sa to čítalo. S tými technológiami mi to prišlo, ako kebysi pokombinoval všetko možné za posledné roky a nemal si to premyslené do detailov. A inak som nepochopil ten záver. Ako to, že skončili na odvrátenej strane Mesiaca? Moje hodnotenie: 7
31.07.2023