Jedovatý brečtan
Dá sa dôverovať reklame? Väčšinou nie. Ale čo ak vám v nej sľúbia kilogram zlata za jeden sexuálny styk? To už stojí za zamyslenie. A to aj v takom prípade, keď sa jedná o sex s mimozemšťankou.
"Atlasanky sú mimoriadne citlivé a pozorné stvorenia, ktoré vám po celý čas vášho pobytu zabezpečia maximálny komfort, zlepšia váš sexuálny život a finančnú situáciu," rozprával štíhly muž vo svetlomodrom obleku. Vlasy mal uhladené dozadu, v ruke držal žiarivú tehličku. "Jeden celý kilogram zlata iba za jeden pohlavný styk s niektorou z týchto exotických krások, to je dobrý obchod, čo poviete?"
Mladík palcom ukázal za seba, kde sa presne v tej chvíli začali promenádovať ženy z planéty Atlas vo vyzývavých šatách, ktoré viac odhaľovali, než zakrývali. Stavbou tela sa podobali pozemšťankám, avšak farbu kože mali fialovú ako levanduľa a oči veľké a vystúpené, akoby ani nepasovali do ich očných jamiek a už-už chceli vypadnúť.
"Na ich planéte sa pred niekoľkými desaťročiami objavilo záhadné ochorenie, kvôli ktorému sa atlasankám rodia iba potomkovia ženského pohlavia. Pomôžte tejto mierumilovnej rase na pokraji vyhynutia zabezpečiť ich budúcnosť a zaistite sebe a svojej rodine lepší život. Navštívte jednu z našich pobočiek a dozviete sa viac." Mladík sa nepatrne usmial, ešte raz ukázal za seba a jedným okom na divákov pred obrazovkami žmurkol.
Phil Norman kútikom oka nazrel na svoju ženu a pokrútil hlavou. Čakal od nej podobnú reakciu, tá však len mlčky hľadela pred seba. Obrátil teda svoju pozornosť späť na obrazovku.
"Táto geniálna zubná pasta vyrovná váš chrup už po pár použitiach," informoval prešedivelý pán v bielom plášti a výrazne, ba až neprirodzene pri tom artikuloval. "Oral Herbal Dental. Odporúča desať z desiatich stomatoidov poslednej generácie."
"Telka, vyber niečo pre Karen," prikázal Phil a napravil si okuliare, ktoré mu pre úzky koreň nosa z neho neustále skĺzavali.
"Pre vašu manželku môžem odporučiť Nahé nákupné maniačky alebo Zámenu robotov," ponúkol možnosti pomerne starý model inteligentného televízora.
Phil opäť pozrel vedľa seba. Karen sa zamyslela a vybrala program, v ktorom sa zmätení humanoidní sluhovia museli vysporiadať so zmenou prostredia a prispôsobiť sa návykom výstredných zbohatlíkov, čo bol pre na mieru naprogramovaných robotov vždy veľký problém.
Televízor spustil vybraný program. Príjemný mužský hlas zaželal svojím majiteľom príjemné pozeranie.
Počas ďalšieho reklamného bloku sa na obrazovke znova zjavil ulízaný muž s jeho podivnou ponukou. Karen spozornela. To zlato na ňu pôsobilo ešte príťažlivejšie, ako keď reklamu videla prvýkrát. Keď si uvedomila, že ju od neho delí iba jeden Philov sex, cítila sa, akoby ho držala v rukách. Hypnotizovalo ju. Prihováralo sa jej.
Je to len niekoľko sekúnd Philovej námahy, dočerta! pomyslela si a začala premýšľať o tom, akú má zlato vlastne hodnotu. Z prepočtov ju vytrhol Phil, keď aj tentoraz nad reklamou pokrútil hlavou a poznamenal: "To je hrozné toto. Naozaj. Kam tento svet speje?"
A tak Karen nadvihla obočie a hlavou zavrtela aj ona. Neskôr si zistila, že za také množstvo zlata by si mohla kúpiť nové auto, kabátik Prada, meniaci vlnové dĺžky odrazeného svetla, vďaka čomu by ho mohla nosiť vždy v takej farbe, v akej by ho práve nosiť chcela, a vyšlo by jej aj na vytúženú dovolenku na Mars.
Od toho momentu nemyslela na nič iné.
***
Keď sa nasledujúci deň Phil vrátil zo svojej mizerne platenej práce v továrni na výrobu robotov, kde opravoval robotov, ktorí v továrni pracovali, našiel Karen sedieť v kuchyni za stolom. Tvár mala ukrytú v dlaniach. Plakala.
Okamžite prešiel k nej. "Karen, zlatko, čo sa stalo?"
Pozrela naňho. Po tvári jej stekali slzy a rozmazaný mejkap. "Netvár sa, že to nevieš!"
"Nie, naozaj neviem, čo sa stalo," odvetil nechápavo.
Karen sa rozplakala ešte viac. "Sme chudobní, Phil. Poplatila som všetky účty a nezostalo nám nič. Nemôžem si kúpiť nič z toho, čo som chcela." Opäť si tvár vložila do dlaní. "S nschpní, Fil."
"Čo? Nerozumel som."
Dlane sa rozostúpili a jej pohľad vravel: Teraz ti niečo poviem a neopováž sa mi oponovať!
"Povedala som, že si neschopný, Phil! A ja som hrozne nešťastná. A ešte k tomu tá vec, že nemôžem mať deti... Neznášam tento život, nemala by som mať takýto život!"
Zaskočený Phil sa začal nervózne prechádzať po kuchyni. Čo teraz? pýtal sa sám seba. Ako mám na toto reagovať? Napokon zastal a napravil si okuliare. Otočil sa k nej. Kvapka potu, ktorá sa mu zjavila na plešine si to pod vplyvom gravitácie namierila k nosu.
"Urobím všetko, čo bude v mojich silách, aby si sa mala lepšie. Naozaj. Zoberiem si nadčasy... Alebo si nájdem ďalšiu prácu."
"To nebude stačiť," odvetila Karen a hneď mu aj navrhla riešenie: "Mal by si ísť na ten Atlas."
"Prosím?" Utrel si kvapku, ktorá ho pošteklila pri koreni nosa. "Kamže mám ísť?"
"Dostaneme kilogram zlata, Phil. Náš život sa konečne zmení!"
"To nemôžeš myslieť vážne," rozpačito sa zasmial.
Karen mlčala, iba mu uprene hľadela do tváre. Počas nasledujúcich dvoch sekúnd Phil pochopil, že to vážne myslela.
"Doriti, Phil, buď trochu chlap! Oplodni niektorú z tých príšer a dones domov to zlato! Potrebujeme ho!"
Hlava mu poklesla medzi plecia, tie mu ochabli. Keby bol Phil korytnačka, mal by to jednoduchšie. Ukryl by sa do panciera a vyšiel by z neho až po tom, ako reklamu prestanú vysielať. Keďže však korytnačka nebol, bolo mu jasné, že to nakoniec urobí. Žiadna iná možnosť neexistovala. No čo, snažil sa myslieť pozitívne, trocha dobrodružstva mi neuškodí.
Nemohol sa však mýliť viac.
***
Po tom, ako na druhý deň navštívil pobočku spoločnosti, ktorá zájazdy na planétu Atlas organizovala, vyplnil jednoduchý dotazník a podpísal prekvapivo tenkú zmluvu - mala len dve strany, absolvoval Phil krátke lekárske vyšetrenie, počas ktorého sa dozvedel, že je plodný a schopný letieť do vesmíru.
O dva dni neskôr už nepokojne prekračoval z nohy na nohu vo vestibule obrovského medziplanetárneho letiska v Nashville.
"Čo si taký napätý? Uvoľni sa trochu, preboha," napomenula ho Karen, sediaca na pohodlnej čalúnenej lavičke a vychutnávajúca si kvalitnú taliansku kávu z letiskového automatu Nescafé. Na očiach mala obrovské slnečné okuliare, vďaka ktorým mohla nepozorovane pozorovať množstvo atraktívnych mužov, ktorí sa vo vestibule letiska zdržovali.
Pravdepodobne aj oni cestujú na Atlas, pomyslela si a začala tým mimozemským ženám závidieť.
Nie však to, že niektorá z nich bude musieť spať s Philom, ale napríklad toho opáleného vyšportovaného chlapca, ktorý na ňu práve pozrel a na ktorého ona v rovnaký moment žmurkla. Potom si spomenula na svoje okuliare a sklamane si povzdychla. Mladík sa bez akejkoľvek odozvy stratil v dave.
"Mám strach, Karen. Prvýkrát mám letieť a hneď to má byť mimo planéty..." Phil si chrbtom ruky zotrel pot z čela. "Je to hrozne stresujúce, všetky tie hologramy tu, svetlá, plno ľudí... Bolí ma z toho hlava. Čo ak sa niekto z nich bude chcieť vo vesmíre odpáliť? V poslednom čase sa to deje často, že sa ľudia odpaľujú v prostriedkoch hromadnej dopravy."
Zagúľala očami. Ako je možné, že som s touto atrapou chlapa skončila práve ja? povzdychla si v hlave. "Prestaň, nikto sa neodpáli. Zase zbytočne stresuješ. Od letušky si vypýtaš kapsulu na spanie a keď sa zobudíš, budeš na Atlase. Tam urobíš, čo máš a ideš domov. Za dva dni si späť, tak prestaň s tými blbosťami."
"Fajn, fajn," prikyvoval Phil. "Asi máš pravdu." Prešiel k lavičke a posadil sa vedľa Karen. Tam si ešte chvíľu nervózne dlaňami šúchal po stehnách. "Ty ma vieš vždy upokojiť."
"To vidím," odvetila a pohľad presunula na mladého blondiačika, ktorý práve vošiel do jej zorného poľa. Zreničky sa jej rozšírili a končekmi prstov si mimovoľne začala hladkať krk.
***
Hoci bol vzduch vo vesmírnom plavidle spoločnosti Bolt príjemný - ani vlhký, ani suchý, i tak sa Philovi dýchalo dosť ťažko. Tričko mal už tretíkrát prepotené, v ústach sucho a nepríjemnú pachuť. Aby si skrátil čakanie na odlet, obzeral sa okolo seba a prezeral si loď. Bola krásna, plná najmodernejšej techniky a luxusných doplnkov. Všetko z kvalitného materiálu. No aj tak jej Phil nedôveroval. Z práce vedel, že mechanické veci sa občas kazia.
Keď si na koženom sedadle konečne našiel polohu, ktorá mu ako-tak vyhovovala, do pozoru ho dostala holografická letuška. Zjavila sa z ničoho nič v priestore pred ním a ruky mu inštinktívne vystrelili dopredu. Vzápätí si jeho mozog uvedomil, čo sa udialo a ruky mu opäť klesli k stehnám.
"Vitajte vo vesmírnej lodi spoločnosti Bolt," prehovorila trojrozmerná vizualizácia. "Ďakujeme, že ste sa rozhodli letieť s nami a veríme, že nasledujúcich štrnásť hodín letu bude pre vás príjemných. Ak budete mať akékoľvek otázky, alebo požiadavky, neváhajte stisnúť zelené tlačidlo so symbolom telefónu, ktoré sa nachádza nad vami. Ešte raz vám v mene spoločnosti Bolt prajeme príjemný let a nezabudnite nám po pristátí napísať kladnú recenziu," dohovorila letuška, usmiala sa na Phila a vyparila sa ako dajaký duch.
"No to určite!" ozval sa chlapík sediaci na vedľajšom sedadle. "Nasrať!" Zavalitý muž s ryšavými vlasmi a výrazne potetovanou tvárou sa otočil na Phila. Svojím výzorom pripomínal zhnitú mandarínku. "Ak im dáme vpoho recenziu, nabudúce si za let zaúčtujú dvakrát toľko. Ich praktiky sú čierne ako Guinness!"
"Vy si vari túto cestu platíte?" opýtal sa Phil zvedavo.
"No... to nie..." Ryšavec sa na moment zamyslel. "Ale všetky lety potom pôjdu s cenou hore. Šak to poznáte, domino efekt."
"To mi nikdy nenapadlo," odvetil Phil a snažil sa tváriť, že o jeho slovách premýšľa. "Zaujímavý názor."
Potetovaný sa usmial, hlavu si oprel o ergonomicky tvarovanú opierku a spokojne zatvoril oči. "Veru. Osrať tie ich recenzie. Aj tak sú to kraviny."
O pár sekúnd nato sa loď s kapacitou bezmála štyritisíc osôb zatriasla obrovskou silou a vyrazila na svoju cestu. Na Atlas okrem nej pravidelne premávalo ďalších sedemdesiattri plavidiel z najrôznejších kútov Zeme. Taký ohromný bol záujem o zlato z tejto stoštrnásť svetelných rokov vzdialenej planéty.
***
Po pristátí na planéte, ktorá z vesmíru vyzerala ako ružičkový kel, mužov zo Zeme previezli vozidlami pripomínajúcimi stonožky pred stredisko, v ktorom mal prebehnúť proces oplodnenia. Bola to kupolovitá budova v centre mesta, aké Phil v živote nevidel. Vyzeralo síce podobne ako mestá na Zemi - malo vysoké budovy, spleť ulíc, širokých, či úzkych, dlhších, či kratších, avšak celé bolo prerastené gigantickými popínavými rastlinami.
Je toto ešte mesto, alebo už džungľa? prebehlo Philovi hlavou, keď sa po vystúpení zo štonožkobusu rozpozeral okolo seba.
Následne spolu s davom vykročil k budove, taktiež husto obrastenej rastlinami s tmavozelenými listami. Počas chôdze si musel dávať pozor, aby o niektorú zo stoniek, ktoré sa plazivo tiahli všade okolo neho, nezakopol. Daktoré mohli byť hrubé dobrých štyridsať centimetrov. Okamžite pochopil, prečo vozidlá, ktoré ich sem doviezli nemali kolesá, ale desiatky masívnych mechanických nôh s ohybnými kĺbmi.
V budove návštevníkov privítali pracovníčky strediska, atlasanky v priliehavej rovnošate, a začali ich rozdeľovať do skupín po päťdesiatich mužoch. Jednotlivé skupiny potom vpúšťali do niektorej zo siedmych chodieb, ktoré sa nachádzali na konci obrovitánskej vstupnej haly. Proces prebiehal plynulo. Očividne v tom tieto stvorenia mali prax.
Phil sa medzi mužmi vo svojej skupine cítil ako kameň v mravenisku. Všetci počas chôdze cez intenzívne osvetlenú chodbu žartovali, debatovali o tom, aké asi budú atlasanky v posteli, poskakovali od nedočkavosti, on jediný sa potil a pôsobil nervózne.
Nato sa vedľa neho zjavil potetovaný ryšavec. Tváril sa rovnako.
"Podľa mňa na nás chcú robiť pokusy," povedal Philovi, keď sa ich pohľady stretli. "Vyoperujú nám semeníky, alebo dačo také."
Phil si utrel kvapky potu z čela a napravil si okuliare. Mozog mu aj navrhol, aby sa okamžite otočil a utiekol, ale kráčal ďalej. Karen by mu to nikdy neodpustila.
"Prečo ste potom tu?"
"Kvôli zlatu. Potrebujem tie prašule, preto som ochotný to risknúť. Ale nech mi skúsia dačo urobiť, potom uvidia, aké mocné sú tieto írske kladivá!" Ryšavec zodvihol ruky a dlane zovrel v päsť.
Na konci chodby čakala na návštevníkov obrovská okrúhla dvorana s vysokým stropom a množstvom dverí, ktoré sa s malými rozostupmi tiahli po celom jej obvode. Atlasanky prichádzali k mužom a odvádzali ich k dverám. Jeden muž - jedny dvere.
Phil vkročil do tmavej miestnosti a dvere za ním sa zatvorili. Nad hlavou sa mu rozsvietilo slabé červené svetlo. Jeho pohľad si okamžite ukradla krásna mimozemská žena. Ležala na posteli, prikrytá len tenkým kusom látky. Jej veľké oči sa upierali na Phila. Zvodne sa usmievala.
"Vitaj, ty krásny človek z planéty Zem," vyriekla s prízvukom. Hlas mala príjemný - jemne zamatový. "Už som sa ťa nemohla dočkať."
Nato kus látky odhodila kamsi za seba.
Phil preglgol. Srdce mu začalo divoko búšiť, čelo sa mu ešte viac orosilo. Potom však, napriek tomu, že to preňho nebolo vôbec jednoduché, vykonal to, kvôli čomu na Atlas pricestoval.
***
O niekoľko týždňov Phil a Karen prileteli do Arcadie, najvyhľadávanejšej dovolenkovej destinácie na Marse. Arcadia sa nachádzala v najobjemnejšej kupole, ktorá bola na štvrtej planéte slnečnej sústavy vybudovaná len nedávno. Okamžite sa však pre jej prepracovaný ekosystém stala dovolenkovým hitom.
Ubytovali sa v apartmáne luxusného päťhviezdičkového hotela s výhľadom na pláž s nádherným zlatistým pieskom, pochádzajúcim z jedného z mesiacov Marsu, s vírivkou na terase a s kúpeľňou z čierneho mramoru so zlatými žilami. Dokonca na nich po príchode do apartmánu čakal aj ich osobný humanoidný robot, pripravený im kedykoľvek upratať, namiešať drink, či urobiť masáž.
"Pozri na tú krásu," zhíkla nadšene Karen, keď vyšla na terasu a zahľadela sa zo štyridsiatehosiedmeho poschodia na pláž. Z tej výšky vyzerala ako lúpačka a ľudia na nej ako zrnká maku.
Phil vyšiel za ňou a vyklonil sa cez bezrámové sklenené zábradlie. Okamžite sa mu zatočila hlava. Odstúpil a takmer padol na zadok, keď sa potkol o lehátko z masívneho dreva z marťanskej borovice. Ťarbavo sa vrátil späť do apartmánu a išiel si opláchnuť tvár.
"Čo je to s tebou?" spýtala sa ho Karen, keď o niekoľko minút vyšiel z kúpeľne. Bol bledší ako košeľa, ktorú mal práve na sebe a jeho čelo sa lesklo potom.
"Nie je mi dobre. Asi na mňa niečo lezie," informoval ju.
"Typický Phil Norman," rozhodila rukami Karen. "Vždy, keď sa z niečoho teším, musíš to pokaziť!"
Phil si rukou pretrel čelo. "Asi by som si mal odmerať teplotu." Potom prešiel okolo svojej manželky, ktorá ho po celý čas škrtila pohľadom a radšej odkráčal do miestnosti s nadrozmernou manželskou posteľou a televízorom pokrývajúcim celú stenu.
"Neopováž sa mi túto dovolenku pokaziť!" zakričala za ním nepríjemne piskľavým hlasom. "Počul si?!"
Phil počul, no nereagoval. Mal čo robiť s tým, aby nevyvrátil obsah žalúdka na vínovočervený koberec. Posadil sa na okraj postele a zaprisahal sa, že po návrate domov už nikdy nepoletí. Určite to mám z toho, domnieval sa. Niektorí ľudia by mali zostať nohami pevne na zemi. A najlepšie na Zemi.
O pár hodín nato to však už nevydržal. Jeho zvierač pažeráka sa znenazdajky uvoľnil a ovracal podlahu v reštaurácii hotela. Stalo sa to po tom, čo skonzumoval grilované krevety s wasabi majonézou a mušle na prírodno. Karen len neveriacky krútila hlavou. Predsa sa ti to podarilo, ty hajzeľ, zračilo sa jej v tej chvíli v očiach.
Zbytok večera strávili v apartmáne. Karen vo vírivke, nahnevaná, no s pohárikom v ruke - pravidelne jej ho dopĺňal humanoidný sluha, Phil v posteli, s neznesiteľnými kŕčmi v bruchu.
Na druhý deň cestovali domov.
Pravdepodobne mi to neodpustí do konca života, pomyslel si Phil, keď vo vesmírnom plavidle kútikom oka nazrel na svoju manželku, zatiaľ čo si končekmi prstov masíroval brucho, ktoré ho začínalo bolieť čoraz prenikavejšie. Karen hľadela pred seba, pery nemohla mať zovretejšie. Celú cestu s ním neprehovorila ani slovo.
***
Okamžite po návrate domov sa Phil zvalil na posteľ. Sľúbil si, že hneď ráno navštívi doktora. Jeho stav sa neustále zhoršoval a lieky na utlmenie bolesti mu už prestávali účinkovať. Z letargie ho vytrhla Karen, keď sa ako veľká voda prihnala za ním do spálne, aby mu s nahnevaným výrazom v tvári oznámila, že nefunguje televízor.
"Neviem, čo sa stalo, ale tá posraná telka blbne! Na všetkých kanáloch je len červená obrazovka a stále mi to opakuje, aby som zachovala kľud," prudko rozhadzovala rukami. "Urob s tým niečo!"
Phil na ňu pozrel, tvár mal bledú, oči ledva držal otvorené. Túžil jej čosi povedať, avšak nemal silu. Možno to tak bolo lepšie, jeho slová by ju určite ranili. Alebo ešte viac rozhnevali. Nech bola, aká bola, Phil ju stále miloval. Hoci sa v priebehu rokov zmenila. Miloval ju pred dvadsiatimi rokmi, keď boli obaja mladí a zaujímala ich len surová, čistá láska, a rovnako ju miloval aj teraz, keď on bezvládne ležal v posteli a ona po ňom chcela, aby išiel opraviť televízor.
Vtom pocítil ostrú bolesť. Akoby ho čosi potiahlo za črevo a začalo ho bezcitne uzlovať. Tvár sa mu neprirodzene skrivila, do očí sa mu nahrnuli slzy. Zovrel ruky v päsť a zastonal.
Zhoršenie jeho stavu si všimla aj Karen. "Phil? Čo sa deje? Ideme do nemocnice?" spýtala sa ho a odrazu ju prestal trápiť pokazený televízor či zničená dovolenka. Toto vyzeralo vážne. Keď uprela zrak na jeho brucho, zmeravela. To sa z ničoho nič začalo dvíhať a klesať, vydúvalo sa, raz na jednej strane, raz na druhej. Akoby sa odtiaľ dačo chcelo dostať von.
Toto nie sú obyčajné kŕče, pochopila.
Vážnosť situácie sa naplno prejavila, keď sa Philovo brucho ešte viac vypučilo, niekoľko sekúnd v tomto stave zotrvalo a na jeho tričku sa zjavila krvavá mapa, neustále sa zväčšujúca a tmavnúca. Potom sa napnuté tričko pretrhlo.
To však už Phil nestonal. Kričal od bolesti ako zmyslov zbavený a ústa sa mu zapĺňali krvou, ktorú sa mu nedarilo vypľúvať. Netrvalo dlho a začal sa ňou dusiť.
"Preboha!" vykríkla preľaknutá Karen, keď zbadala, že z diery v tričku sa čosi začalo predierať von.
Phil pomaly strácal vedomie, no jeho telo sa ešte stále intenzívne triaslo. To čosi, pokryté jeho krvou, ďalej rástlo. Menilo svoj tvar a pri tomto procese pripomínalo otvárajúci sa kvet vlčieho maku. Nakoniec to vystrelo svoje dve horné končatiny... A ukázalo tvár.
Tvor otvoril oči, veľké a vypuklé. Hneď nato zaregistroval Karen. Na moment zabudla dýchať.
Niekedy v tom okamžiku Phil skonal. Karen to pochopila, keď zvuky utrpenia utíchli a jeho dlaň prestala tuho zvierať posteľnú plachtu. Rovnako pochopila, že tvor nepochádzal zo Zeme.
Takže atlasanky deti nerodia, ale sú tie, ktoré oplodňujú? zamyslela sa po tom, čo z nej opadol prvotný šok a vystriedala ho zmätenosť zmiešaná s túžbou pochopiť, čo sa to pred ňou vlastne deje.
Všetko toto hodila za hlavu, keď tvor vydal zvuk podobný tým, aké vydávajú pozemské novorodeniatka a ešte viac roztvoril svoje roztomilé kukadlá. Prešla k nemu a inštinktívne ho vzala do rúk. Čo by jej asi tak mohlo urobiť toto malé mimozemské bábätko, ktoré len teraz prišlo na svet?
Ty nemôžeš za to, že to Phil neprežil, vyriekla v mysli. Ty si len chcelo na svet, však? Ty drobné, špinavé ňuňu. Okamžite sa v nej prebudili zaprášené materinské pudy.
"Kľud, už je dobre," povedala, keď sa tvor v jej rukách zatrepotal a zavzlykal. "Len ťa ešte musím očistiť, lebo si celý od krvi. Neboj sa, maminka sa o teba postará."
Poobzerala okolo seba. Potom prešla na opačnú stranu postele a opatrne položila drobné stvorenie na matrac.
"Počkaj ma tu, ani sa nepohni," prikázala mu.
Tvor Karen so záujmom sledoval. Odišla z miestnosti a vrátila sa s kopou uterákov a balíkom vlhčených obrúskov v rukách. Sklonila sa k tvorovi a začala ho zbavovať zvyškov jej manžela. Prižmúrila oči, potom nadvihla obočie.
"Takže ty si dievčatko?" Usmiala sa. "Samozrejme, že si. Krásne, fialové dievčatko." Odrazu bola ako vymenená. Mala pocit, že jej život sa konečne obracia o stoosemdesiat stupňov. Mala peniaze a teraz aj vytúžené dieťa. "Vždy som chcela dievčatko. Budem ti hovoriť Ivy... Nie, nie. Budeš Suzanne. Čo ty na to?"
Suzanne otvorila ústočká a vyšlo z nich: "Susssn."
"Rozkošné," vyriekla Karen a pohladila Suzanne po jej bacuľatej tváričke. To bolo posledné zrozumiteľné slovo, ktoré vo svojom živote vyslovila.
Presne v tej chvíli totiž z drobných úst vystrekla akási tekutina a zasiahla tvár ženy, ktorá ešte stále verila, že sa stala matkou.
Karen začala jačať. Pocítila pálivú bolesť. Prenikala jej pod kožu, rozleptávala svaly a kosti. Následne spadla na dlážku, kde sa zmietala v nekonečnom utrpení, snažiac sa nechtami si zoškriabať kožu z tváre, ktorú tam už nemala. Namiesto toho jej prsty mizli a menili sa v bublajúcu, ružovkastú kašu.
Oči sa jej roztiekli ako prvé, preto už nemohla vidieť Suzanne, ako dopadla na zem, aby na ňu vystriekala zvyšok smrtiacej tekutiny, ktorá sa v nej ešte nachádzala.
Miestnosťou sa začal šíriť kyslý zápach.
Nasledovalo ticho.
O pár sekúnd zo spálne ťarbavou chôdzou odcupitala Suzanne. Nemala tušenia, čo sa práve stalo. Vedela len, že to, čo urobila, sa jej veľmi páčilo. A tiež cítila, že tá zábavná tekutina sa v nej hromadí opäť.
***
Ozýval sa neznesiteľný hrmot. Obloha stemnela.
Na ulici pred budovou Kapitolu v americkom Washingtone sa zdvihol hustý kúdol prachu a na zanedbanej ceste pristála monštruózna vesmírna loď. Vyzerala ako gigangická topánka. Po chvíli sa zvuky motorov utíšili, a predná, najužšia časť plavidla sa roztvorila ako ústa dajakej príšery.
Z lode začali vychádzať bytosti. Tisíce bytostí.
Jedna z nich - približne meter a pol vysoký obyvateľ planéty Tchuank, sa rozhliadol okolo seba. Zaujali ho najmä rastliny, ktoré sa tiahli všade okolo neho a končili tam, kde jeho oči dovideli. Vychádzali zo škár asfaltového povrchu, na ktorom stál a obopínali planétu, akoby im patrila. Z výšky tento svet isto vyzerá ako rozbité odrazovadlo, napadlo mladému tchuančanovi a od vzrušenia z čohosi nového sa mu na celom tele zježilo jeho výrazné ochlpenie.
Neskôr, keď tento mimozemšťan urobil to, čo mal, pozemšťanke, ktorá sa mu predstavila ako Suzanne, pomyslel si, že je škoda, že tu nemôže zotrvať dlhšie, aby planétu Zem lepšie spoznal. Snáď sa sem niekedy vrátim, povedal si. Potom vzal sľúbenú odmenu a vrátil sa domov, aby svojej rodine zabezpečil krajšiu budúcnosť.
MartinB
Autor, ktorý píše o tom, čo ho baví. Ak tým pobaví aj ostatných, dodá mu to ešte väčšiu motiváciu sa zlepšovať. Inak je to viacnásobný finalista súťaže Literárny Zvolen a dvojnásobný víťaz Fantastickej poviedky.
Diskusia
ama_rilla
Poviedka sa mi páčila, čítala sa dobre, príbeh bol fajn, hlavné dve postavy sa pekne dopĺňali. Nápad bol zaujímavý, aj keď som koniec v podstate tušila. Záver by chcel ešte doladiť, možno by som to trosku viac natiahla... neviem či autorovi alebo autorke už neostával priestor, ale pokiaľ by tu nejaký bol, povenovala by som sa možno časti,kedy sa "dieta" narodilo a neuzavrela by som to tak priamočiaro... ale to je možno len moja preferencia:)
02.09.2023
Poviedka sa mi páčila, čítala sa dobre, príbeh bol fajn, hlavné dve postavy sa pekne dopĺňali. Nápad bol zaujímavý, aj keď som koniec v podstate tušila. Záver by chcel ešte doladiť, možno by som to trosku viac natiahla... neviem či autorovi alebo autorke už neostával priestor, ale pokiaľ by tu nejaký bol, povenovala by som sa možno časti,kedy sa "dieta" narodilo a neuzavrela by som to tak priamočiaro... ale to je možno len moja preferencia:)
02.09.2023
Hieronymus
Ďalšia poviedka, ktorá je super napísaná, normálne som si počas čítania vravel ako to dobre plynie.
Škoda toho deja. Nápad ako taký je fajn, ale zamyslime sa nad tým.
Mimozemšťania žiadajú od obyvateľov Zeme, hlavne tej mužskej časti, aby im pomohli. Vymierajú, lebo tajomná choroba spôsobuje, že sa im rodia len ženy. Dobre, aká je záruka, že sa tým to ochorením nenakazia pozemskí muži a tým pádom Zem neskončí rovnako ako Atlas? Robili na to testy a vedia, že nič nehrozí? A ako by sa správala taká choroba v ľudskom tele? Rodili by sa len ženy, alebo by muži rovno zomreli? Ďalšia vec, ako vedia, že pozemské DNA pomôže a spojením s inou rasou vznikne niečo životaschopné? V texte je, že robia nejaké testy, ale iba na plodnosť mužov. Robia aj iné testy? Možno áno, ale v poviedke sa o tom nehovorí.
Potom to oplodnenie mužov... Nie som úchyl, ale fakt by ma zaujímalo, ako sa im to podarilo, lebo chlapi boli pri plno vedomí, ale to je len taký detail. Skôr mám problém s tým, že poviedka predpokladá, že sa nainfikovalo toľko mužov, že Atlasanky nakoniec ovládli Zem a pretvorili si ju na svoj domov. Štatisticky je skupina plodných mužov najväčšia, ale potom sú tu objektívne dôvody prečo by do toho nešli. V našom prípade k tomu hlavnú postavu dotlačila manželka, ale koľko je takých žien? Ale keby to nebolo ženou, tak to môže byť vierou, morálkou, alebo tým, že tú zlatú tehlu nepotrebujú, lebo majú dosť peňazí, alebo sú proste spokojní s tým, čo majú.
Alebo sa nechcú nakaziť tou tajomnou chorobou.
Alebo dobre, nakazilo sa veľa mužov, po svete behajú kyselinu dáviace roztomilé potvory. Prečo by si s nimi armáda nemala poradiť, nezdá sa mi, že by mali nejakú superschopnosť. A opäť, neviem si predstaviť, že armáda (akákoľvek) by povolila svojím mužov, aby si urobili výlet za sexom a zlatou tehlou, lebo
by nechceli armádu potencionálne nakazenú neznámou chorobou a tým pádom oslabenú.
A problém mám aj s postavou manželky. Keď dáme všetko hore spomenuté bokom, tak jej reakcia na to, že z jej manžela vyletí niečo roztomilé a ona sa hneď o to začne starať, aby ju to vzápätí zabilo, mi príde fakt pritiahnutá za vlasy. Tá žena sa celý čas správa ako človek, ktorý chce v prvom rade naplniť svoje potreby a na všetko ostatné kašle. V texte síce je spomenuté, že nemôže mať deti, ale len jednou vetou a je to utopené v opise jej snahy flirtovať s mladšími mužmi.
No a ten Tchuank... Odkiaľ sa dozvedeli o Atlasankách? Ako to, že nevedia o tom, čo sa stalo na Zemi? Dozvedel som, že došli nadržaní a to je všetko.
Opäť škoda, napísané super, autor fakt vie písať, ale dej má obrovské diery a tie poviedku pre mňa riadne potápajú.
02.09.2023
Ďalšia poviedka, ktorá je super napísaná, normálne som si počas čítania vravel ako to dobre plynie.
Škoda toho deja. Nápad ako taký je fajn, ale zamyslime sa nad tým.
Mimozemšťania žiadajú od obyvateľov Zeme, hlavne tej mužskej časti, aby im pomohli. Vymierajú, lebo tajomná choroba spôsobuje, že sa im rodia len ženy. Dobre, aká je záruka, že sa tým to ochorením nenakazia pozemskí muži a tým pádom Zem neskončí rovnako ako Atlas? Robili na to testy a vedia, že nič nehrozí? A ako by sa správala taká choroba v ľudskom tele? Rodili by sa len ženy, alebo by muži rovno zomreli? Ďalšia vec, ako vedia, že pozemské DNA pomôže a spojením s inou rasou vznikne niečo životaschopné? V texte je, že robia nejaké testy, ale iba na plodnosť mužov. Robia aj iné testy? Možno áno, ale v poviedke sa o tom nehovorí.
Potom to oplodnenie mužov... Nie som úchyl, ale fakt by ma zaujímalo, ako sa im to podarilo, lebo chlapi boli pri plno vedomí, ale to je len taký detail. Skôr mám problém s tým, že poviedka predpokladá, že sa nainfikovalo toľko mužov, že Atlasanky nakoniec ovládli Zem a pretvorili si ju na svoj domov. Štatisticky je skupina plodných mužov najväčšia, ale potom sú tu objektívne dôvody prečo by do toho nešli. V našom prípade k tomu hlavnú postavu dotlačila manželka, ale koľko je takých žien? Ale keby to nebolo ženou, tak to môže byť vierou, morálkou, alebo tým, že tú zlatú tehlu nepotrebujú, lebo majú dosť peňazí, alebo sú proste spokojní s tým, čo majú.
Alebo sa nechcú nakaziť tou tajomnou chorobou.
Alebo dobre, nakazilo sa veľa mužov, po svete behajú kyselinu dáviace roztomilé potvory. Prečo by si s nimi armáda nemala poradiť, nezdá sa mi, že by mali nejakú superschopnosť. A opäť, neviem si predstaviť, že armáda (akákoľvek) by povolila svojím mužov, aby si urobili výlet za sexom a zlatou tehlou, lebo
by nechceli armádu potencionálne nakazenú neznámou chorobou a tým pádom oslabenú.
A problém mám aj s postavou manželky. Keď dáme všetko hore spomenuté bokom, tak jej reakcia na to, že z jej manžela vyletí niečo roztomilé a ona sa hneď o to začne starať, aby ju to vzápätí zabilo, mi príde fakt pritiahnutá za vlasy. Tá žena sa celý čas správa ako človek, ktorý chce v prvom rade naplniť svoje potreby a na všetko ostatné kašle. V texte síce je spomenuté, že nemôže mať deti, ale len jednou vetou a je to utopené v opise jej snahy flirtovať s mladšími mužmi.
No a ten Tchuank... Odkiaľ sa dozvedeli o Atlasankách? Ako to, že nevedia o tom, čo sa stalo na Zemi? Dozvedel som, že došli nadržaní a to je všetko.
Opäť škoda, napísané super, autor fakt vie písať, ale dej má obrovské diery a tie poviedku pre mňa riadne potápajú.
02.09.2023
Veles
Hieronymus to dobre zhrnul, napísané dobre ale logické chyby. Mňa by zaujímalo, prečo má zlato takú obrovskú cenu? Myslel by som si, že civilizácia ktorá lieta do vesmíru je schopná ťažiť zlato z asteroidov.
To, že kombináciou mimozemšťanky a pozmešťana vznikne život mi až tak nevadí, v Mass Effect hrách takto funguje rasa Asari.
A to prevzatie kontroly nad svetom je tiež také všelijaké. Prečo to robia, čo ich tomu vedie? Dobývajú tak planéty? Robia to kvôli prírodným zdrojom?
A neviem prečo, ale sedí mi to celé na štýl MartinB :D
02.09.2023
Hieronymus to dobre zhrnul, napísané dobre ale logické chyby. Mňa by zaujímalo, prečo má zlato takú obrovskú cenu? Myslel by som si, že civilizácia ktorá lieta do vesmíru je schopná ťažiť zlato z asteroidov.
To, že kombináciou mimozemšťanky a pozmešťana vznikne život mi až tak nevadí, v Mass Effect hrách takto funguje rasa Asari.
A to prevzatie kontroly nad svetom je tiež také všelijaké. Prečo to robia, čo ich tomu vedie? Dobývajú tak planéty? Robia to kvôli prírodným zdrojom?
A neviem prečo, ale sedí mi to celé na štýl MartinB :D
02.09.2023
Lucika
Ja som to pochopila tak, že Atlasanky si takýmto spôsobom podmaňujú planéty, ale na konci som sa zamyslela, že možno aj Atlasanky patrili k druhu, ktorý si najskôr podmanil niekto iný. Lebo Suzanne bola akože pozemšťanka, ale veď vyzerala úplne ináč ako pozemšťania, nie? Ale to je len taká moja úvaha.
Nápad bol fajn, ale niektoré veci mi tam nesedeli. Najviac asi reakcia Karen, keď z jej manžela vyšlo to čudo. Keby bola už predtým lepšie vykreslená ako psycho, že ju hlboko poznačilo to, že nemôže mať deti, tak možno. Ale takto mi to prišlo úplne nereálne.
Inak táto veta sa dala úplne vyhodiť, je to v podstate infodump, a zároveň mi nesedí ako reakcia na vzniknutú situáciu:
Takže atlasanky deti nerodia, ale sú tie, ktoré oplodňujú? zamyslela sa po tom, čo z nej opadol prvotný šok a vystriedala ho zmätenosť zmiešaná s túžbou pochopiť, čo sa to pred ňou vlastne deje.
Zaujímalo by ma, akú presne úlohu v tom hral brečtan?
03.09.2023
Ja som to pochopila tak, že Atlasanky si takýmto spôsobom podmaňujú planéty, ale na konci som sa zamyslela, že možno aj Atlasanky patrili k druhu, ktorý si najskôr podmanil niekto iný. Lebo Suzanne bola akože pozemšťanka, ale veď vyzerala úplne ináč ako pozemšťania, nie? Ale to je len taká moja úvaha.
Nápad bol fajn, ale niektoré veci mi tam nesedeli. Najviac asi reakcia Karen, keď z jej manžela vyšlo to čudo. Keby bola už predtým lepšie vykreslená ako psycho, že ju hlboko poznačilo to, že nemôže mať deti, tak možno. Ale takto mi to prišlo úplne nereálne.
Inak táto veta sa dala úplne vyhodiť, je to v podstate infodump, a zároveň mi nesedí ako reakcia na vzniknutú situáciu:
Takže atlasanky deti nerodia, ale sú tie, ktoré oplodňujú? zamyslela sa po tom, čo z nej opadol prvotný šok a vystriedala ho zmätenosť zmiešaná s túžbou pochopiť, čo sa to pred ňou vlastne deje.
Zaujímalo by ma, akú presne úlohu v tom hral brečtan?
03.09.2023
Martin Chabada
Pripomenulo mi to jednu poviedku, ktorú napísala ama_rila:
https://www.scifi.s k/poviedky/8377/ama_rilla_Muz_ _ktory_sa_zapisal_do_Velkych_n ovodobych_dejin.html
V obidvoch sa vyskytuje rovnaké varovanie: Muž, ktorý sa nechá zlákať na sex s krásnymi ženami, dopadne zle (aj keď v tejto poviedke len podľahol tlaku manželky).
A hoci je prvý komentár od tejto autorky, možno to bude len finta na oklamanie. :-)
Napísané je to pekne, ale ako už bolo povedané, aj mne občas haprovala logika. Netuším, aký význam majú tie rastliny, aj v názve aj v deji. Takéto rozmnožovacie aktivity by asi dlho neostali utajené a ak sa teda už lieta do vesmíru, asi by sa šírili nejaké legendy, povesti, konšpirácie.
Oceňujem vtípky ako: “vychutnávajúca si kvalitnú taliansku kávu z letiskového automatu Nescafé”.
“Nahé nákupné maniačky” by som si možno pozrel, len aby ma potom niečo nezožralo. :-)
03.09.2023
Pripomenulo mi to jednu poviedku, ktorú napísala ama_rila:
https://www.scifi.s k/poviedky/8377/ama_rilla_Muz_ _ktory_sa_zapisal_do_Velkych_n ovodobych_dejin.html
V obidvoch sa vyskytuje rovnaké varovanie: Muž, ktorý sa nechá zlákať na sex s krásnymi ženami, dopadne zle (aj keď v tejto poviedke len podľahol tlaku manželky).
A hoci je prvý komentár od tejto autorky, možno to bude len finta na oklamanie. :-)
Napísané je to pekne, ale ako už bolo povedané, aj mne občas haprovala logika. Netuším, aký význam majú tie rastliny, aj v názve aj v deji. Takéto rozmnožovacie aktivity by asi dlho neostali utajené a ak sa teda už lieta do vesmíru, asi by sa šírili nejaké legendy, povesti, konšpirácie.
Oceňujem vtípky ako: “vychutnávajúca si kvalitnú taliansku kávu z letiskového automatu Nescafé”.
“Nahé nákupné maniačky” by som si možno pozrel, len aby ma potom niečo nezožralo. :-)
03.09.2023
BocianSara
Veľmi sa mi páči tvoj koncept postupného ovládania planét takýmto spôsobom, no na druhú stranu téma poviedky až taká nová nie je. V takých prípadoch veľmi zaváži na podaní. Bolo to celkom fajn nadľahčené ale ja osobne by som uvítala skôr drsnejšie poňatie s iným typom humoru - je to naozaj o mojich preferenciách. Do očí mi tiež udrelo slovo dajaký - je hovorové a nie spisovné. Použité v časti rozprávača mi trochu tým pádom vadilo.
Inak slušne napísané aj keď by si postavy zaslúžili trochu viac vykresliť aby sme pochopili ich rozhodnutia a reakcie ako už bolo spomenuté.
04.09.2023
Veľmi sa mi páči tvoj koncept postupného ovládania planét takýmto spôsobom, no na druhú stranu téma poviedky až taká nová nie je. V takých prípadoch veľmi zaváži na podaní. Bolo to celkom fajn nadľahčené ale ja osobne by som uvítala skôr drsnejšie poňatie s iným typom humoru - je to naozaj o mojich preferenciách. Do očí mi tiež udrelo slovo dajaký - je hovorové a nie spisovné. Použité v časti rozprávača mi trochu tým pádom vadilo.
Inak slušne napísané aj keď by si postavy zaslúžili trochu viac vykresliť aby sme pochopili ich rozhodnutia a reakcie ako už bolo spomenuté.
04.09.2023
Kasiopejka
V podstate už bolo napísané všetko. Neviem od čoho je odvodený názov poviedky a najvačšia haluz asi reakcia Karen na smrť manžela a uchopenie úlohy matky. Inak ma poviedka bavila, písaná ľahko a s humorom. Držala ma od začiatku do konca. Tiež ako autora tipujem MartinB.
04.09.2023
V podstate už bolo napísané všetko. Neviem od čoho je odvodený názov poviedky a najvačšia haluz asi reakcia Karen na smrť manžela a uchopenie úlohy matky. Inak ma poviedka bavila, písaná ľahko a s humorom. Držala ma od začiatku do konca. Tiež ako autora tipujem MartinB.
04.09.2023
Marek Páperíčko Brenišin
Moje pripomienky v zásade zhrnul Hieronymus, dodám aj to, že môže človek žiť vo fakt naprd vzťahu, reakcia Karen na smrť manžela a narodenie dieťaťa je taká dosť neuveriteľná, že "**bať muža, mám decko!". Okrem toho, Máš tu zaujímavý konflikt, z toho mi to vyzerá, že Atlasanky boli vlastne parazitická rasa, ktorá si podmaňovala planéty. V takom prípade to nemusela byť Suzanne, ktorá Tchuančanom spôsobila skazu.
Ináč to ale vyzerá, akoby si opajcol Votrelca v istých častiach.
06.09.2023
Moje pripomienky v zásade zhrnul Hieronymus, dodám aj to, že môže človek žiť vo fakt naprd vzťahu, reakcia Karen na smrť manžela a narodenie dieťaťa je taká dosť neuveriteľná, že "**bať muža, mám decko!". Okrem toho, Máš tu zaujímavý konflikt, z toho mi to vyzerá, že Atlasanky boli vlastne parazitická rasa, ktorá si podmaňovala planéty. V takom prípade to nemusela byť Suzanne, ktorá Tchuančanom spôsobila skazu.
Ináč to ale vyzerá, akoby si opajcol Votrelca v istých častiach.
06.09.2023
Adhara
Nie je to zlé, v princípe celkom dobrý nápad a badať, že autor má trochu povedomie o tom, ako budovať dej a charakterizovať postavy. Toto umenie však treba ešte poriadne vycibriť. Dve hlavné postavy potrebujú lepšiu charakteristiku, najmä Karen. Áno, tušíme, čo je ich motiváciou – on ju miluje, ona jeho nie, ide jej len o peniaze (a o dieťa), ale predsa len, absolvujú také závažné rozhodnutia, že si vyžadujú rozhodne lepšiu psychologizáciu. Vrcholom neuveriteľnosti je, ako už spomínali iní čitatelia, scéna „pôrodu“. Aj keď Karen muža nemiluje, predsa by to ňou malo viac otriasť. Keď už pre nič iné, tak pre odpudivosť celého výjavu. Obočie mi zodvihlo aj to, ako manžela bez mihnutia oka nahovára na de facto prostitúciu, to chce tiež nejaký menší obkec. Možno na úkor niektorých nepodstatných detailov. Chápem síce ich zámer, ale ak ide o poviedku, nie o román, autor by sa nemal až tak rozkošatiť a mal by viac tlačiť na pílu ústrednej pointy. Potom sú tu vedecké kiksy – možnosť kríženia človeka s mimozemšťanom je štatisticky vylúčená, vyžadovala by si ešte väčšiu náhodnú (!) genetickú príbuznosť než príbuznosť človeka a šimpanza, čomu nenapovedá fialová pokožka Atlasaniek. Navyše, nikomu netrklo, že by sa nerodili Atlasania, ale hybridi, čiže úplne nová rasa? Tiež to, že Phil cestuje na planétu vzdialenú stovky svetelných rokov, ale za dva dni bude doma, je asi najabsurdnejšia vec na celom príbehu. Dobre, ťažisko poviedky má ležať v niečom inom než vo vysvetľovaní pohonu, ale aspoň nejaká zmienka o lete cez otrepaný hyperpriestor by tam mohla byť. A napokon, názov príbehu mi vôbec nesedí s obsahom.
12.09.2023
Nie je to zlé, v princípe celkom dobrý nápad a badať, že autor má trochu povedomie o tom, ako budovať dej a charakterizovať postavy. Toto umenie však treba ešte poriadne vycibriť. Dve hlavné postavy potrebujú lepšiu charakteristiku, najmä Karen. Áno, tušíme, čo je ich motiváciou – on ju miluje, ona jeho nie, ide jej len o peniaze (a o dieťa), ale predsa len, absolvujú také závažné rozhodnutia, že si vyžadujú rozhodne lepšiu psychologizáciu. Vrcholom neuveriteľnosti je, ako už spomínali iní čitatelia, scéna „pôrodu“. Aj keď Karen muža nemiluje, predsa by to ňou malo viac otriasť. Keď už pre nič iné, tak pre odpudivosť celého výjavu. Obočie mi zodvihlo aj to, ako manžela bez mihnutia oka nahovára na de facto prostitúciu, to chce tiež nejaký menší obkec. Možno na úkor niektorých nepodstatných detailov. Chápem síce ich zámer, ale ak ide o poviedku, nie o román, autor by sa nemal až tak rozkošatiť a mal by viac tlačiť na pílu ústrednej pointy. Potom sú tu vedecké kiksy – možnosť kríženia človeka s mimozemšťanom je štatisticky vylúčená, vyžadovala by si ešte väčšiu náhodnú (!) genetickú príbuznosť než príbuznosť človeka a šimpanza, čomu nenapovedá fialová pokožka Atlasaniek. Navyše, nikomu netrklo, že by sa nerodili Atlasania, ale hybridi, čiže úplne nová rasa? Tiež to, že Phil cestuje na planétu vzdialenú stovky svetelných rokov, ale za dva dni bude doma, je asi najabsurdnejšia vec na celom príbehu. Dobre, ťažisko poviedky má ležať v niečom inom než vo vysvetľovaní pohonu, ale aspoň nejaká zmienka o lete cez otrepaný hyperpriestor by tam mohla byť. A napokon, názov príbehu mi vôbec nesedí s obsahom.
12.09.2023
Martin Hlavňa
Z pripomienok, ktoré som si napísal pri čítaní zaznelo už asi všetko. K medzidruhovému kríženiu dodám, že väčšina hybridov (napr. mulice) sú neplodní. To, že by sa reálne rodili hybridy mi problém nepríde Ak by to, ale naozaj bol plán Atlasianok, tak sa nečudujem tomu, že by do toho išli - z ich pohľadu by to bolo buď nová hybridná rasa alebo vymretie. Samozrejme vieme, že tu išlo o pascu, tá premisa a nečinnosť pozemských vedcov to dosť výrazne podkopáva zvyšok poviedky. Ja som si to zdôvodnil trochu inak - nie je mimozemská rasa v skutočnosti ten brečtan? Možno potom dokáže vytvoriť "návnadu" akú potrebuje. V takom prípade by naozaj testy na zemi mohli ukázať genetickú kompatibilitu. Ak by navyše bolo na Atlase nejaké nerastné bohatstvo chápem, že by v rámci diplomacie aj ľudstvo dokázalo na základe dobrovoľnosti potom pristúpiť ku kríženiu. V závere by potom bolo super ukázať ako sú "pozemšťanky" podobné Tchuankom. Ak by sa to spojili s tým, že tá nová rasa sa bude nejak výraznejšie odlišovať zaujímavo by to poukázalo na túto teóriu.
***
Remeselne som mal potom problém s tým, že dej ma až tak nevtiahol. Hlavne úvod mi prišiel ako dosť výrazný info dump. Dialógy boli pre mňa trochu kostrbaté.
16.09.2023
Z pripomienok, ktoré som si napísal pri čítaní zaznelo už asi všetko. K medzidruhovému kríženiu dodám, že väčšina hybridov (napr. mulice) sú neplodní. To, že by sa reálne rodili hybridy mi problém nepríde Ak by to, ale naozaj bol plán Atlasianok, tak sa nečudujem tomu, že by do toho išli - z ich pohľadu by to bolo buď nová hybridná rasa alebo vymretie. Samozrejme vieme, že tu išlo o pascu, tá premisa a nečinnosť pozemských vedcov to dosť výrazne podkopáva zvyšok poviedky. Ja som si to zdôvodnil trochu inak - nie je mimozemská rasa v skutočnosti ten brečtan? Možno potom dokáže vytvoriť "návnadu" akú potrebuje. V takom prípade by naozaj testy na zemi mohli ukázať genetickú kompatibilitu. Ak by navyše bolo na Atlase nejaké nerastné bohatstvo chápem, že by v rámci diplomacie aj ľudstvo dokázalo na základe dobrovoľnosti potom pristúpiť ku kríženiu. V závere by potom bolo super ukázať ako sú "pozemšťanky" podobné Tchuankom. Ak by sa to spojili s tým, že tá nová rasa sa bude nejak výraznejšie odlišovať zaujímavo by to poukázalo na túto teóriu.
***
Remeselne som mal potom problém s tým, že dej ma až tak nevtiahol. Hlavne úvod mi prišiel ako dosť výrazný info dump. Dialógy boli pre mňa trochu kostrbaté.
16.09.2023
Tom Hotep
V živote by nenapadlo spraviť mimozemskú inváziu spojením votrelca, jedovatej Ivy z Batmana a asarijek z Mass Effectu. Ale nejako to vyšlo. Akurát chudák Phil, taký koniec si nezaslúžil (zato tej mrche, jeho zene, som to prial).
07.10.2023
V živote by nenapadlo spraviť mimozemskú inváziu spojením votrelca, jedovatej Ivy z Batmana a asarijek z Mass Effectu. Ale nejako to vyšlo. Akurát chudák Phil, taký koniec si nezaslúžil (zato tej mrche, jeho zene, som to prial).
07.10.2023