Nebol to bežný večer, inak by už bol o tejto dobe našrot.

Angela sa nebavila - nevedela, či je horšie, keď je takmer triezvy, či takmer mŕtvy. Tak nejak tušila, že milý - drahý Stefan čoskoro dostane košom. A vlastne to nebude ničia vina - ona je proste citlivá Ryba a on necitlivý kokot.

V klube to hučalo ako v úli a ona sa nemo ospravedlnila, akože si ide len prepudrovať nos, objednať si, prípadne niekoho pozdraviť. Stefanovi to bolo očividne jedno, prikývol akoby ju ani neregistroval a s ostatnými sa tak či tak vôbec nepočula, takže aj keby im oznámila, že spáva s pápežom, malo by to rovnakú odozvu.

Skočila po kabelke, odrhnula si z čela havranie vlasy, napravila krátke letné šaty a konečne vypadla z toho predraženého hlučného klubu plného lacných tichých ľudí. Ovial ju príjemný vánok unikajúceho babieho leta a ona sa tešila domov.

Na telku.

Na vaňu.

Na ticho.

Na čokoľvek, krucifix, len nie na túto každopiatočnú mizériu s ľuďmi, ktorých vlastne nepoznala.

A poznať nechcela, buďme fér.

Osud sa jej zato odvďačil zlomeným podpätkom a ona jemu, azda reagujúc trochu prehnane, rozbitou lodičkou v suterénnom okienku. Vyrazil z nej prekvapený chichot a ona si vyzula aj tú druhú a rýchlo cupkala za roh, kde prepadla skutočnému záchvatu smiechu. Hodila hrivou nádherných vlasov a sebavedomo odkráčala na električkovú zastávku.

"No tak sa na ňu vyser!", začal pred klubom Notre-Dame dohovárať Stefanovi jeho najlepší kamarát Fisto, "beztak to urobila znovu a už je asi dávno doma.

Stefan sa smutne pousmial a potiahol si z cigarety.

"To nerieš", riekol Fistovi, "radšej mi povedz čosi o histórii tohto miesta."

Partia sa výnimočne dohovorila na inom mieste, ktoré vzal prednedávnom do nájmu Fistov švagor Tutti ako mecenáš umenia pre podobne skrachované básnické duše, než bol on sám. Angela možno bola tak zdutá, že si nepovšimla zmenu lokálu, no v jednom mala pravdu - ceny boli prehnané.

"Tuttimu majiteľ nahovoril, že v suteréne sa schádzali v šesťdesiatych rokoch nejakí štyria magori zažratí do Baudelaira a Prekliatych básnikov ako takých; prednášali si tu navzájom ich poéziu, pili čučo a fajčili balené cigarety, kým to tu jedného krásneho večera nechytilo a oni boli natoľko ožratí, že sa tam dole nadýchali dymu a zgegli", pokrčil Fisto plecami, "vieš, že Tutti bol nadšený dvojnásobne - miluje duchárske historky a navyše mu po tomto infe musel majiteľ zraziť z nájmu."

Tomu sa obaja museli schuti zasmiať. Tutti bol síce jemná duša - umelec, no ako mnohé iné jemné duše mal aj on hlboko do vrecka.

"Skočím sa vyšťať a napíšem jej", povedal Stefan, na čo Fisto reagoval prevrátením očí, no viac to nekomentoval.

Dvojica odhasila vajgle a vydala sa dovnútra, kde sa práve spokojný a predovšetkým dobre naložený Tutti zvíjal do hypnotického rytmu refrénu New Born od Muse. Aspoňže to pako nepočúva Fields of the Nephilim, pomyslel si s úsmevom zasvätených Stefan a popri notoricky známom plagáte Chat Noir prešiel po schodoch do suterénu k toaletám. Fisto sa vrátil naspäť k partii.

Oprel si čelo o studené dlaždičky nad pisoárom, v jednej ruke držiac iPhone a v druhej aj niečo iné.

Písal:

LUBIM TA, ALE RAZ SA UZ NAHNEVAM A BUDE ZLE ;))) DUFAM, ZE SI V PORIADKU. S.

Odoslané, zmazané.

Nestihol ani vykonať potrebu a už mu to zapípalo naspäť:

DOBRE TI TAK, NASER SI!!!

Povzdychol, oklepal sa a poťažkal škatuľku so zásnubným prsteňom. Možno som mal s týmto začať prv.

Vyšiel na chodbu, že si opláchne ruky a pobavene si prezeral Angelinu lodičku v okne nad umývadlom. Pokúsil sa ju vyslobodiť, no nešlo to a on sa na zubatom skle škaredo porezal.

Kým si na to púšťal studenú vodu, priblížil sa k nemu zozadu po podlahe tajomný tieň. A druhý zľava. Tretí sprava. A zhora do neho vnikol štvrtý. Oči sa mu v odraze zakalili a výraz sa mu zmenil. Nechal vodu vodou, vybral si najkrajší kus skla, obalil ho do čierneho froté uteráku, ktorý pozorný Tutti kúpil pre pánov v Ikei, a ktorý v červenej kurzíve hlásal Ukáž jej lásku!

Potom sa všetko odohralo strašne rýchlo. Stefan vyšiel do schodov, hneď schmatol dosiaľ šťastím opojeného Tuttiho a vnoril mu do hrude hrozivo ostrú črepinu. S neprítomným výrazom ťahal ostrie až kým nevyšlo niekde nad kľučnou kosťou.

Fisto nestihol vstať a už si musel pridržiavať krčnú tepnu, ktorá o sebe dávala vedieť v nezastaviteľných natlakovaných gejzíroch.

Jeho priateľka Kamila do dostala cez oko až do mozgu. Relatívne bezbolestná a rýchla smrť. Vraj.

Najhoršie to odniesli ostatní traja neznámi, ktorí sa ostýchavo zdržovali pri bare. Toľko bodnutí nezasadila ani Mansonova Rodina.

A čašníčka, úbohá čašníčka, ktorá sa zúfalo snažili napchať nezbedné črevá tam, kam patria...

Posadnutý Stefan sa zrútil smrteľným vyčerpaním na rozbitý konferenčný stolík a zlomil si väz. Posledné čo videl, bola magická krajina plná temných farieb, ktorú práve opúšťali poslední dvaja návštevníci...

"Nešťastná mladá láska", povzdychol si ráno šedivejúci majiteľ dvom vyšetrovateľom, "ale ja som toho mladého varoval; dolu mi raz dávno zhoreli štyria chalani. Všetci vraj ľúbili jedno dievča, ako sa len... Angela, veru hej."

Starší vyšetrovateľ si zložil klobúk a osušil si spotené čelo.

"Ale čo, topánočka", usmial sa kyslo mladší, ktorý objavil lodičku v rozbitom okienku, "teraz už len nájsť Popolušku, ktorej patrí. Čosi mi hovorí, že to bude autorka tej krásnej esemesky..."