O Zlatej rieke
PNP
Čas je ako rieka, ktorá preteká medzi kameňmi. Trie brehy a prehlbuje dná. Nikto si ju nevšíma, ale necháva za sebou viditeľné stopy.
Čas je ako rieka, ktorá preteká medzi kameňmi. Trie brehy a prehlbuje dná. Nikto si ju nevšíma, ale necháva za sebou viditeľné stopy.
Bran stojí na brehu a sleduje tok Zlatej rieky. Jej šum mu znie v hlave od nepamäti. Rád sa do nej díva, i keď vie, že by nemal. Vídava v nej mnohé tváre. Raz sú mladé, raz sú staré. Nestíha si pamätať ich mená, tak rýchlo odídu. Ale rád ich pozoruje.
„Nemal by si tam stáť. Nemal by si vôbec sledovať ľudské životy. Sú hlúpe a pochabé. Tak ako sa rodia, tak i zomierajú. Slabí a odkázaní na pomoc.“
Mladý muž sa otočí za hlasom svojho otca. Vie, že má pravdu. Že ľudské životy sú krátke a samotní ľudia sa im nevyrovnajú. Ale vie aj to, že sú dobrí a prívetiví. To ľudskosť je to, čo sa mu páči a jeho otcovi hnusí.
Sklopí zrak a podíde k starcovi.
„Máš pravdu otec.“
Nastala noc a Bran sa pomaly vytratí z komnaty. Celé nočné kráľovstvo spí. Len hviezdy a tenký mesiac mu svietia na kroky. Cestu tam by ale spoznal i po tme. K rieke chodieva každú noc. Sledovať pozemské dievča menom Lisa.
Pamätá si na deň, kedy sa narodila. Kedy prvýkrát vykročila po orosenej tráve. Keď sa nahá kúpala v rieke s inými dievčatami.
Dnes je to žena na vydaj. Bran možno len dvakrát žmurkne a k Lise sa budú tisnúť dve deti a v bruchu jej bude rásť ďalšie. Potom žmurkne znovu a svoje deti bude ženiť a vydávať a na jej čele začne čas vrývať prvé vrásky. Bojí sa však momentu, kedy bude Lisa zomierať. Príliš sa zahľadel do jej modrých očí. Príliš premýšľal nad jej láskavou povahou, zvlnenými vlasmi a nežnými bielymi rukami.
„Vy ľudia ste takí krehký!“ povie uľútostene.
Pri predstave, že ju bude sledovať v jej posledných chvíľach sa mu zahmlie zrak a z očí mu kvapnú dve malé slzy, ktoré si nájdu svoje miesta v Zlatej rieke.
„Chceš vedieť koľko rokov bude žiť?“
Bran sa otáča na všetky strany a pre splašené srdce nepočuje oddiaľ a kto tie slová vyslovil.
„Tu som.“ Hlesne neznámy hlas opäť.
„Kto si? Kde si? Ukáž sa mi!“ zdesene tasí meč mladý muž.
„Mňa sa sa nemusíš báť. Som tu dole. Vždy som bol. Len som nerozprával. Ešte nebol nik, kto by ma oslobodil, kto by zaplakal nad ľudským životom.“
Bran si uvedomí, že to rozpráva samotná rieka. Nevie, či ho to ukľudní, alebo sa má ešte väčšmi báť.
„Ty si v rieke? Ako si sa tam dostal? Alebo si rieka sama?“
„Nie, rieka je čas, chlapče. Ja som len úbožiak, ktorý zostal uväznený na mieste, kde nie je čas, ani priestor. V ničote.“
„Prečo si bol uväznený? Kto ti to urobil?“ podíde chlapec bližšie.
„Bolo to dávno, keď som chcel ukradnúť trochu času pre svoju milú. Pár kvapiek z tejto rieky by pridalo desiatky rokov mojej láske, ktorá zomierala. Chcel som ju zachrániť, tak som vyletel na krídlach nočného anjela a dostal som sa sem. Lenže nočný anjel ma oklamal, zavolal sem pána Zlatej rieky a ten ma za trest nechal na veky uväzniť na mieste, kde nie je čas a priestor.“
Branovi prebehne hlavou, že to bol isto jeho ded, praded, alebo iný predchodca z jeho pokrvnej línie. Oni by toho mohli byť schopní. Potrestať obyčajného človeka takto neobyčajne bolo však od kohokoľvek kruté.
„Mrzí ma, čo sa ti stalo. Ako ti môžem pomôcť?“
„Som voľný, za to ti ďakujem. Ale môj čas už pre mňa nemá význam. Už nežije nikto, s kým by som ho chcel zdieľať. Celé stáročia som čakal na túto chvíľu.“ Pošepne hlas z rieky.
Znie stále slabšie a Branovi dôjde, že odchádza.
„Počkaj! Neodchádzaj!“ nahne sa nad rieku a hľadá niečo, čo by aspoň trochu pripomínalo jeho tvár.
„Moje vykúpenie už prichádza. Ďakujem.“ Povie temer pošepky.
„Som rád, že som ti pomohol.“ Povie chlapec úprimne.
„Si dobrý chlapec. Jedného dňa budeš i spravodlivo vládnuť nočnému kráľovstvu. Máš dobré srdce. Preto ti dávam to jediné, čo mi zostalo.“
V rieke sa znenazdajky vytvorí vír, v strede ktorého sa trbliece niečo malé.
„Zrnko piesku, ktoré malo zachrániť moju lásku. Na, zober si ho a daruj ho niekomu, koho máš rád. Ako sledujem, tvoja dievčina ho bude potrebovať. Prešiel som celý tok rieky a budúcu zimu by neprežila. Ak ju chceš zachrániť, teraz je ten správny čas.“
Bran sa zohne nad rieku a zoberie si zrnko piesku. Je zlaté a drobné. Ledva ho medzi prstami cíti.
„Ďakujem, priateľu.“ Hlesne chlapec a sadne na okraj brehu.
Rieka sa zrovná a hladina v momente ustane.
„Zbohom.“ Povie šeptom, ktorý ledva počuť.
„Zbohom.“ Odpovie chlapec s vďakou a pokorou.
Čochvíľa bude ráno. Musí sa poponáhľať, aby ho nikto nevidel.
Spomenie si na ľudskú ženu a obraz v rieke ukáže na Lisu, ktorá v posteli spí. Občas sa pohmýri, alebo zakašle. Je to nevinný náznak, ktorému nebude dávať hlbší význam, kým nebude neskoro.
Mladý muž pristúpi k rieke bližšie a bez váhania nechá zrnko piesku padnúť na ženskú tvár v odraze rieky.
V tú noc už dievča nezakašľalo. A ani v tú ďalšiu.
Potrvá nejaký čas, kým Bran uverí, že to vyšlo.
Sleduje ju ako beží cez lúku. Ako jej vlasy vejú vo vetre a ružové líca zdobia tvár. Počuje jej smiech, ktorý sa nesie lesom, keď ju naháňa jej milí. Teší sa z ich detí a z detí ich detí.
Díva sa na jej vrásky, ktoré sú teraz tak cenné.
Daroval jej jedno zrnko piesku v hodinách času. Dal jej dlhý život. Šťastný život. A keď nastal jej čas, bol tam s ňou.
Hrdý, no už naveky sám.
WriterInTheDark
Milujem sci-fi, horor, fantasy, pretože nie je krajší únik z reality, ako na krídlach fantázie :)
Diskusia
Veles
Neviem či taký dlhý život by bola zrovna výhra :D Ale inak dobre napísané, páčilo sa mi to :)
30.12.2023
Neviem či taký dlhý život by bola zrovna výhra :D Ale inak dobre napísané, páčilo sa mi to :)
30.12.2023
WriterInTheDark
To som rada ama_rilla :) ani som to tak rozprávkovo nemala v úmysle, ale takto spätne keď to čítam, tak máš pravdu :)
30.12.2023
To som rada ama_rilla :) ani som to tak rozprávkovo nemala v úmysle, ale takto spätne keď to čítam, tak máš pravdu :)
30.12.2023
Damon Dark
Za mňa veľmi pekná rozprávka. Páčilo sa mi, že sa ti podarilo vytvoriť skutočne funkčný príbeh, ktorý ma úvod, jadro, uspokojivý záver a nie len vytrhnutú jednu scénu bez kontextu ako keby z väčšieho diela.
Nie je tam ani zbytočná vata, ktorá nemá vplyv na dej príbehu.
A čo sa týka obsahu, tak má zaujímavú myšlienku, kde to má hlavu a pätu, pekne všetko plynie.
Dokonca je tam aj nejaká hĺbka či už postáv, alebo diania okolo nich a nie je to len ploché rozprávanie.
Pekné dielo.
31.12.2023
Za mňa veľmi pekná rozprávka. Páčilo sa mi, že sa ti podarilo vytvoriť skutočne funkčný príbeh, ktorý ma úvod, jadro, uspokojivý záver a nie len vytrhnutú jednu scénu bez kontextu ako keby z väčšieho diela.
Nie je tam ani zbytočná vata, ktorá nemá vplyv na dej príbehu.
A čo sa týka obsahu, tak má zaujímavú myšlienku, kde to má hlavu a pätu, pekne všetko plynie.
Dokonca je tam aj nejaká hĺbka či už postáv, alebo diania okolo nich a nie je to len ploché rozprávanie.
Pekné dielo.
31.12.2023
WriterInTheDark
Jeeeej ďakujem všetkým :)
Je to o náhode, mala som šťastie, že som to stihla vymyslieť za pochodu :D
31.12.2023
Jeeeej ďakujem všetkým :)
Je to o náhode, mala som šťastie, že som to stihla vymyslieť za pochodu :D
31.12.2023
