„Sedím, Krista! Sedím tu, v tomto lúhu, či UHU (univerzálne hnedé univerzum – pozn. autora), či jakom bazmegu, ktorý nemá nič s bazou a už vôbec nie je mega!“

„Uhm“ , reagovala Krista na Stanov nálev.

„Čože? Myslíš, že to smradľavé želé, v ktorom som namočený až po bradavky, je UHM? Univerzálny hnedý maglajz?“ – vydesil sa Stan. „No, akože môže byť, aj by to veľa vysvetľovalo, ale je to pre mňa zlá správa. Takpovediac, najhoršia!“

„Hm“, ozvala sa dievčina zarazene.

„Čo sa zarážaš, keď mňa ideš zavárať?!“ – nasral sa Stan.

„Málo odporné“, vyhlásila a prst si neolízala kompletne.

„Odporná si ty aj všetky tvoje recepty, s ktorými som mal tú smolu sa zoznámiť! Umriem. Dnes. V univerzálnom hnedom maglajze, ktorý je ešte k tomu málo odporný!“

„Uuuummmp“, pritiahla Krista ťažké vrece s nápisom „Sypký zodporňovač“ doprostred kuchyne.

„Daromná je tvoja námaha, Krista! Zo mňa získaš viac nechutností, ak ma necháš nažive. Aj vizuálne aj metafyzicky. Okrem toho, som známy nevýraznou chuťou, mdlou konzistenciou a slabým charakterom. Hneď to zistili aj tvoji kamoši, aj keď zjavne nepatria medzi najostrejšie papričky v skleníku.“

„Paprika!“ – spomenula si mladá zaváraninárka a utekala do komory.

„Možno by som mohol odísť z tohto sveta aj dobrovoľne, skôr, ako sa utopím v hnedom maglajze, rozliatych snov, aviiiiii.....a viiidiím, už sa vracia, Krista!“

„Písk, písk, písk“, píska si dievča so špicatou zeleninou v ruke.

„Aaach, ja nešťastník! Posledným zvukom, ktorý čujem v tomto živote, je falošné popiskovanie. Nemohli mi miesto nôh stŕpnuť radšej uši?“

Do skla pribudla paprika a prášok, ktorý vyplnil zvyšné zaváraninové vákuum. Aj Stanove zvukovody, čím mu doprial úľavu. Svoj slastný povzdych už nepočul. Na Kristu hľadel ako zvnútra pivovej fľaše. Čo bolo ďalšie plus.

Bude pozerať z police, kým mu UHM a zodporňovač úplne nevyleptajú oči. Narastú mu znova, ale príjemné to nebude. Už to poznal. Po mesiaci smrti ho vytiahnu, umyjú a vypustia do voľného metaverza. Kútikom oka zahliadol ďalšieho trpasličníka, ktorý sa na kredenci metal akosi priliš angažovane. „Jeho prvý krát“, pomyslel si s pobavením. Po chvíli začal vnímať, ako ho pomaly opúšťa vôľa, zrak aj nostalgické myšlienky.