Leila
Pnp
„Si v pohode? Dnes to bolo len tak-tak,“ Adria pozrela na dievča, ktoré sa z vlasov snažilo vyčesať sliz a žalúdočné šťavy ryby lingcoda. „Keby Thorio nezakročil, tak...“
„Nič sa nestalo,“ odvrkla Leila a naďalej zápasila s vlasmi. „Si tu nová, ešte nevieš ako to tu chodí.“
Adria sa vzdialila. S povzdychom sa uvelebila vo svojej mušli vystlanej mušelínom. Rukami si začala masírovať ubolené plutvy. „Je to hrozná práca. Vôbec som nečakala, že to bude až také nebezpečné.“
„A čo si si myslela? Že sa budeš iba predvádzať? Plávať si hore dole popri útese a tancovať vo vlnách?“ vyprskla Leila, aj keď dopredu poznala odpoveď. Každá nová posila si to myslela. A potom prišlo sklamanie, uvedomenie a výpoveď. Tipovala, že táto to nevydrží dlhšie ako tri dni.
„No... vlastne, áno,“ pokrčila plecami Adria. „Ty si tu tak dlho. Ako to zvládaš? Nemáš už toho dosť?“
„Jasné, že mám. A práve preto riskujem.“
„Podľa mňa je lepšie držať sa v úzadí, ako sa nechať zožrať.“
„Áno? A kam to chceš dotiahnuť? S týmto prístupom tu zatvrdneš. Priamo na tomto korale. Nebola by si jediná.“
„To sa naozaj niekomu stalo?“
Odpoveďou jej bol iba pohŕdavý posmech.
„Možno som nováčik, ale vysmievať sa mi nemusíš.“
Leila prevrátila očami. „Počula si vôbec niekedy o tom, aký je svet tam hore?“
„Hore? Myslíš nad hladinou?“ Adria sa dychtivo zdvihla z mušle.
„A kde inde? Ach jaj. Ty si teda riadne neskúsená.“
„Vieš čo, ani sa nečudujem, že nemáš žiadne kamarátky, Leila. Si pekne protivná,“ ohradila sa Adria. „Tak mi povedz, čo také tam hore je, keď sa zdá, že ty vieš všetko.“
Namosúrenie z hlasu bolo badateľné, no Leily sa ani nedotklo. Bola alergická na tieto naivky, čo nevedia o živote nič. Zhlboka sa nadýchla, nechala vodu prúdiť pomedzi žiabre. „Tam hore žijú dvojnožci.“
Adria sa zatvárila nechápavo.
„Vyzerajú ako my, ale majú dve končatiny, po ktorých kráčajú.“
„Počkaj, a to nie sú tí potáči?“
„Potápači. Áno.“
„Takže vedia aj plávať?“
„Pri Thaumasovi a Electre. Ty si nedávala pozor ani na prijímacom pohovore?“
„Nechaj si tie svoje historky!“ vykríkla Adria a zdalo sa, že má slzy na krajíčku.
„Dobre, prepáč,“ povedala Leila zmierlivo. „Sú veľkí. Preto nás pred nimi vystríhali. Táto robota nie je nebezpečná len kvôli množstvu rýb. Chodia tu aj oni. Ale to nie je všetko,“ zastavila Adriu pokynom ruky, keď videla, že zase otvára ústa, „žijú tam aj bytosti ako my. Sú nám podobné vzrastom, ale majú krídla. Nie, nie také ako majú okrídlené ryby. Pripomínajú blany.“
„Odkiaľ toto všetko vieš?“ tentoraz Adria vyjadrila úprimný záujem.
„Nikomu to nehovor,“ naklonila sa k nej bližšie, akoby ich niekto mohol začuť, „ale našla som knihu.“
Adria zhíkla. Dlaňou si prikryla ústa.
„Jasné, že zatiaľ nepoznám ich jazyk, ale obrázky mi povedali viac ako akýkoľvek text.“
„A máš ju niekde tu?“
„Mám ju schovanú v bezpečí vo vzduchovej bubline. Inak by sa rozmočila,“ poťukala si ukazovákom po čele.
„Aký máš plán?“
„Chcem sa nechať chytiť.“
*
Leilu obklopila hustá tma. Žiabre sa jej lepili na kožu, nemohla sa nadýchnuť. Trepala sa, ale niečo ju držalo pevne. Už to dlhšie nevydrží. Plány o živote na súši sa jej z nej vytrácali spolu s poslednými kúskami jej vedomia.
*
Otvorila oči. Blanité srdce sa jej rozbúchalo. Prudko vyplávala vpred.
Bum!
Do niečoho narazila. Zachytila vedľa seba pohyb. Ryba! Ale... našťastie nie veľká. Karas zlatý. Vydýchla si úľavou.
„Kde to som?“
Ryba na ňu len čumela.
„Vieš rozprávať?“
Nič.
„To snáď nie. Keď sa konečne dostanem na súš, tak ma dajú do nádoby s nemou rybou. Nuž čo, lepšie ako nováčikovia plní debilných otázok.“
Leila sa rozhliadla. Nepokoj v nej narástol. Bolo tam príliš mnoho neznámych vecí, ktoré nevedela ani pomenovať. Až jej zrak upútalo niečo, čo jej bolo známe... kniha! Presne taká, akú má ona. Predsa len sa dostala na správne miesto.
Znova sa jej malá hlavička naplnila očakávaniami. V duchu sa pripravovala na stretnutie s pekným mladým dvojnožcom, ktorý ju na svojich krídlach odvezie niekam ďaleko. No proste na krajšie miesto, ako tu.
Ryba zrazu klesla na dno. Z výrazu jej tváre Leila vycítila, že sa bojí. Keď sa pozrela hore, zbadala nad sebou pár zelených očí. Tvor ich pozoroval, ňufákom bol tesne nad hladinou.
Leila sa zamračila. „Čo si zač?“ vystrela k nemu ruku, aj keď jej všetko vnútri navrávalo, že to nemá robiť. Ale tie oči boli také fascinujúce. Také oči ešte nikdy nevidela.
Ozval sa šplech. Leila zacítila ostrú bolesť na boku. Ani nevedela ako, a bola zase na súši. Tvrdo dopadla na nejaký povrch. Nad ňou viseli oči. Tvor mal štyri končatiny a bol červený ako plameň.
„Ahoj, som Leila a verím...“
Slová sa Leile zasekli v hrudi a putovali dole mačacím traktom spolu s vrchnou časťou jej tela.
Na stole sa ostal trepotať iba drobný rybí chvost.
Lucika
Písanie je moja vášeň
Diskusia
B.T. Niromwell
Strašne sa mi páčilo, že sa to všetko naučila z kníh :D Inak hej, keby sme nevideli obrázok, asi by to bol väčšíšok na konci, ale stále veľmi pekne vystavaný príbeh
29.06.2024
Strašne sa mi páčilo, že sa to všetko naučila z kníh :D Inak hej, keby sme nevideli obrázok, asi by to bol väčšíšok na konci, ale stále veľmi pekne vystavaný príbeh
29.06.2024
xius
Vymakane. Este aj kruty koniec nerusi a tak nejak sedi... Snad si da Adria vacsi pozor!
29.06.2024
Vymakane. Este aj kruty koniec nerusi a tak nejak sedi... Snad si da Adria vacsi pozor!
29.06.2024
YaYa
Pekné. Trochu mi nešmakuje, že je ten úvod spravený formou dialógu. Možno sa čítal ľahšie, ale neviem sa stotožniť s tým, že by Leila povedala svoje tajomstvá zelenáčke, ktorou zjavne pohŕdala. Ale za tú hodinu sa to samozrejme až tak vypilovať nedá. Inak pekne pospájané a svet morských víl sa mi pozdáva.
Možno mi to len uniklo, ale aké povolanie to vlastne dievčatá vykonávali?
30.06.2024
Pekné. Trochu mi nešmakuje, že je ten úvod spravený formou dialógu. Možno sa čítal ľahšie, ale neviem sa stotožniť s tým, že by Leila povedala svoje tajomstvá zelenáčke, ktorou zjavne pohŕdala. Ale za tú hodinu sa to samozrejme až tak vypilovať nedá. Inak pekne pospájané a svet morských víl sa mi pozdáva.
Možno mi to len uniklo, ale aké povolanie to vlastne dievčatá vykonávali?
30.06.2024
Lucika
Dakujeem som rada ze sa pacilo :) povolanie som povodne mala ze sa dokazali menit na zlate rybky a ze sa predvadzali v nejakom morskom svete ale potom som to zmenila a tak teda ani neviem :D chcela som sa vratit na zaciatok ale nevysiel mi cas
30.06.2024
Dakujeem som rada ze sa pacilo :) povolanie som povodne mala ze sa dokazali menit na zlate rybky a ze sa predvadzali v nejakom morskom svete ale potom som to zmenila a tak teda ani neviem :D chcela som sa vratit na zaciatok ale nevysiel mi cas
30.06.2024
mayo
Tejto poviedke som bol ochotny uverit aj to, ze ryba moze mat nejaky vyraz tvare, bolo to tak celkom zivo a dynamicky napisane. a koniec to zaklincoval! na rozdiel od takeho Tarzana, ktory sa tiez vsetko naucil z kniziek, to tu malo opacny efekt. parada. a "potáči" je skvele slovo. trocha nelogicke mi prislo len ze rozoznala rybu po jej vedeckom nazve a potom sa jej opytala ci vie rozpravat. ale mozno v jej risi karasy rozpravat vedeli, cojaviem :)
04.07.2024
Tejto poviedke som bol ochotny uverit aj to, ze ryba moze mat nejaky vyraz tvare, bolo to tak celkom zivo a dynamicky napisane. a koniec to zaklincoval! na rozdiel od takeho Tarzana, ktory sa tiez vsetko naucil z kniziek, to tu malo opacny efekt. parada. a "potáči" je skvele slovo. trocha nelogicke mi prislo len ze rozoznala rybu po jej vedeckom nazve a potom sa jej opytala ci vie rozpravat. ale mozno v jej risi karasy rozpravat vedeli, cojaviem :)
04.07.2024