Tri postavy. Všetky rozdielne a predsa s rovnakým osudom. Jedna vyvrhnutá do spárov divočiny a ňou poznačená, druhá stratená vo vesmíre a tretia bez možnosti návratu domov.
Ako sa s tým zmieria? Ako sa zmenia postoje osôb voči sebe? Uvidíte...
p.s.....ak si budete myslieť, že je to odobraté z avatara, ste na omyle. Začala som písať prvú verziu...(ešte nedokončená) ešte skôr, než som vôbec vedela, čo to ten avatar je. Toto je druhá verzia.
„Tú miestnosť voláme sieň znovuzrodenia.“
„Čo to tam robia?“ spýtala sa tak tichým hlasom, že ju takmer nepočul.
„Jednoducho obnovujú život. Náš druh sa dlho zapodieval tým, ako sa vyhnúť smrti, alebo aspoň ako predĺžiť život. Pred niekoľkými stovkami rokov sme na to prišli. Dokážeme uložiť myseľ človeka a potom ju presunúť do nového tela. Zdravého, mladšieho a silnejšieho tela.
Západ je divoký a púšť je široká. Upír je smädný a Bob Weston je hladný. A byť nemŕtvym nie je vždy výhra, pričom je podstatný rozdiel medzi nemŕtvym a nemŕtvym.
Rozprávala, len keď sme boli celkom sami. V jednej chvíli som si začal namýšľať, že je mojím anjelom strážnym. Raz mi to nedalo pokoj a tak som sa jej opýtal: "Ty si anjel? Elisse, si skutočne anjelom?"
Milo sa usmiala, až som bol z toho celkom unesený. Potom mi jednoducho povedala: "Nie, Matthias, nie som žiaden anjel. Ale ak ti na tom záleží, môžem ti prezradiť, že sa tak cítim. Chápeš - mojím poslaním je liečiť ľudí a pomáhať im..."
Divoký, divoký západ, zopár zombíkov na ceste za modzgami a jeden nepríjemný Bob. A napokon ten istý, ešte nepríjemnejší Bob, s trieskou v zadku, na ceste za modzgami.