Černá smečka od riaditeľa českej akčnej školy Františka Kotletu postavila latku riadne vysoko. Ako a prečo si môžete pripomenúť v recenzii Černá smečka je ozaj... černá. Znenazdajky sa o necelý rok neskôr objavila na pultoch ešte stále veľmi čerstvá novinka v podobe druhého dielu. Černá luna so sebou prináša až nezávideniahodné očakávania. Ako teda pokračovanie série Tobiášův řád dopadlo?

Začíname naozaj zhurta. Hneď prvá hláška čitateľovi veľmi jasne pripomenie, čo a od koho číta, a už na prvých stranách sa vyskytnú nesmierne farbisté postavy, do ktorých by si jeden najradšej kopol. Pomedzi to nám autor rýchlo a bezbolestne pripomenieme aj protagonistov z minulého dielu a neprestáva takto pomáhať čitateľovej pamäti v podstate vždy, keď narazíme na dôležitú postavu či element z Černej smečky. Takže sa nemusíte báť, že vám uniknú nejaké súvislosti. Dala by sa teda Černá luna čítať aj bez prvého dielu? Iste, ale ak by vám niečo také napadlo, choďte do Hornbachu, nájdite uličku s nápisom Záhrada, kúpte si záhradné rukavice a poriadne sa nimi preplieskajte, lebo za preskakovanie povinnej literatúry sú v českej akčnej škole telesné tresty.

Ale vráťme sa k príbehu. V jednotke sme sa zoznámili s hlavným hrdinom, Filipom Aksamitom, ktorý sa živí chytaním démonom. Kuriózne pritom je, že sám je ábéčko, čiže abnormál, kríženec človeka a démona. Tentoraz sa ocitá v prestrojení v ženskom väzení spolu so svojou sestrou River a – kamarátkou? priateľkou? parťáčkou – proste niekým, kto je pre neho dôležitý, tiež ábéčkou, Alešou. To je naozaj voľné napojenie na koniec prvého dielu, keďže naposledy sme Filipa videli, keď kecal so svojím taťuldou Luciferom krátko po tom, čo zabránil jeho dlho plánovanému, a dozaista hrôzyplnému, návratu k moci. Kulisy sa teda menia a vo väzení ostaneme nejakú tú chvíľu, lebo naši hrdinovia stoja pred neľahkou úlohou odhaliť tajomný kult a vyriešiť vraždu.

Prvých sto strán mi naozaj ubehlo ako voda. Jasné, že sa rozbiehame pomocou siláckych rečí a mačovského vystrájania dozorcov, ale takto vystupujúce postavy sú tu na smiech, ich groteskné správanie slúži len na to, aby sa vám o to radostnejšie rozochvelo srdiečko, keď ich konečne niekto nakope – alebo narazí na kôl.

Keďže väzenie, v ktorom sa rozmáha tajomný kult, neznie práve ako bežný štvrtok, nikoho neprekvapí, že prvá tretina knihy sa číta sama. Je fascinujúce sledovať, ako autor nepláta jeden súboj za druhým, ale šikovne prepletá akciu tajomnom a budovaním napätia. Na mňa osobne síce ostreľovanie stoviek beštií pôsobí veľmi upokojujúco, (možno preto píšem recenzie práve na túto knihu alebo veci ako RECENZIA: Zima mŕtvych), no priveľa akcie môže byť nuda. František Kotleta však veľmi dobre vie, čo robiť, aby jeho publikum nezaspalo na vavrínoch. A tak na čitateľa v dobre načasovaných intervaloch vyskakujú nie len vražedné monštrá a ľudia, ale aj nové, mysteriózne otázky.

Práve detektívna linka a spôsob jej riešenia pomáha Černej lune výrazne sa odlíšiť od prvého dielu. Udáva totiž tón celému príbehu. Zatiaľ čo v Černej smečke tkvelo jej forte v premyslenej akcii, kde museli hrdinovia počas boja s démonmi hrešiť s taktickou presnosťou a ich činy určovali prastaré pravidlá, v druhom diele žiadne pravidlá neplatia. Otvorí sa brána do sveta medzi nebom, peklom a zemou a v šoku sú z toho nie len ľudia a démoni, preorientovať sa musí aj čitateľ. Ak sa čudujete, čo tam po predchádzajúcich udalostiach robí Lucifer, presne toto je odpoveďou. Zmenu cítiť aj v celkovej atmosfére – už sa nebudeme potulovať Prahou s bandou pokútnych ábéčiek za chrbtom, postačí nám pár parťákov a naše dobrodružstvo, i keď apokalyptických rozmerov, sa ponesie v komornejšom duchu.

Práve zmena mechaniky sveta robí z Černej luny naozaj voľné pokračovanie. Najmä v druhej polovici knihy, kde hrá prím riešenie tajomstiev, pripomína hlavný hrdina Filip Aksamit inú stálicu Kotletových kníh – Tomáša Koseka z Magickej swingers party. A keď sa v poslednej tretine dostaneme do teplejších krajín plných piesku a k Filipovi sa pridá bojovná Fatima, zacítia praví fanúšikovia vibe nedávno znovuvydaného príbehu Poutník z Mohameda. Dalo by sa teda povedať, že sa František Kotleta vracia do starých známych vôd. Zároveň sa mu do sveta bez pravidiel predsa len podarilo nejaké prepašovať, a tak sa môžete tešiť na buildup, počas ktorého vám bude pomaly dochádzať, kam to všetko smeruje... Veď naháňať démonov bez pravidiel by ani nebola sranda.

Černá smečka ostane srdcovkou a Černá luna jej hanbu rozhodne nerobí. Ak ste fanúšikom kotletovskej školy nemáte prečo váhať.

Hodnotenie: 80%

________________________________________

František Kotleta – Černá luna

Vydavateľstvo: Fobos

Rok vydania: 2024

Vydanie: prvé

Jazyk: čeština

Väzba: brožovaná väzba

Počet strán: 399

ISBN: 9788027743179